MARTIN. V Dome Jozefa Cígera Hronského, v ktorom zvolenský rodák žil počas pôsobenia v Matici slovenskej, kedysi sídlilo mestské kultúrne centrum. Minulý rok v čase vyhlásenia Roka Jozefa Cígera Hronského mesto dom darovalo Matici slovenskej. Táto inštitúcia v posledných rokoch martinskej verejnosti sprístupnila o tomto mužovi dve výstavy. Prvá zmapovala Hronského život a dielo v zahraničí v rokoch 1945 - 60, druhá jeho výtvarné diela privezené z Argentíny, kde spisovateľ a matičný manžér zomrel.
Najnovšia expozícia, ktorú otvorili počas martinských matičných slávností, má byť stálou expozíciou. Autorka Vlasta Bellová prízemie budovy zamerala na život a dielo Hronského počas pobytu na Slovensku od jeho narodenia (1896) po odchod do exilu v roku 1945. Toto obdobie dokumentuje asi 300 archívnych dokumentov, fotografií, kníh, osobných predmetov, originálnych obrazov, z ktorých mnohé verejnosť nemala možnosť doposiaľ vidieť.
Expozícia bude postupne stále dopĺňaná, návštevník časom spozná Hronského komplexne. Súčasťou výstavy sú vzácne originály dokumentov, napríklad propagačné pozvánky, plagáty, vstupenky amerických Slovákov z cesty matičnej delegácie do USA v rokoch 1935-36, rôzne vydania Hronského kníh či predmety osobného charakteru - vrecúško so zemou z matkinho hrobu, ktorý si Hronský vzal do Argentíny alebo modlitebná knižka či vreckové hodinky.
Matica slovenská koncipovala expozíciu moderne. Pred vstupom do nej si každý návštevník môže pozrieť dokument o životnom príbehu J. C. Hronského na televíznom displeji. „Pri zhromažďovaní materiálu o Hronskom sme získali množstvo dokumentov, ktoré nebolo možné zverejniť na paneloch. V elektronickej podobe však budú slúžiť ako doplnkové informácie, ktoré si môžu návštevníci vyhľadať cez dotykový počítač," povedala Vlasta Bellová.
Atraktívnou súčasťou je zrkadlový kútik pre deti od martinského výtvarníka a scénografa Jána Novosedliaka. V kocke, ktorá je zo všetkých strán potiahnutá lesklým obalom, sa váš obraz zhora i zdola niekoľkokrát znásobí. V jej vnútri púšťajú Hronského sfilmované rozprávky. Zatiaľ je to Dubkáčik a Budkáčik z roku 1968, múzeum plánuje zaradiť do vysielania i Zajka Bojka či Sokoliara Tomáša.
Autor: M.Dírerová