BLATNICA. Hrad v Gaderskej doline nechali hradní páni Révaiovci meniť na ruiny už koncom 18. storočia a to, čo z neho ostalo, zachraňujú šermiari z občianskeho združenia Diadém. Jednou z ich prvých aktivít bolo vyčistenie hradného kopca a vytvorenie chodníčkov, po ktorých chodí objavovať zabudnutý hrad stále viac a viac turistov. Dovtedy by ste ich tu v lete stretli len zopár.
Turisti im nosia skaly
Zvedaví návštevníci sa murujúcim šermiarom len hodia. „Čo návštevník, to skala či vedro s pieskom navyše," hovorí vedúca združenia Iveta Vaňková s kelňou v ruke a prilbou na hlave.
„Tatrovka tu do kopca nevyšla, fúru piesku vysypala pod hradom. Ľudia sú však zlatí, keď ich poprosíme, prinesú nám pár vedier i skál z okolia. Materiálu sa tu minie veľa a nám každá takáto výpomoc pomôže, však?" obráti sa na kolegyňu Luciu Rusnákovú, s ktorou minulý víkend tvorila pracovný tím.
„Zvyčajne nás tu býva viac, ale ostatní sú v práci alebo mali doma povinnosti," vysvetlí Iveta, šéfka štrnásťčlennej skupiny dobrovoľníkov, v ktorej je viac žien ako mužov. V minulosti im pomáhali aktivační pracovníci z úradu práce, pri ťažších a odbornejších prácach im niekedy na pomoc pribehnú i dobrovoľní záchranári z Lietavského hradu pri Žiline.
Pôvodný vzhľad? To potrvá!
Diadém patrí do celoslovensky pôsobiaceho združenia Záchraňme hrady, ktoré od roku 2001 zastrešuje na Slovensku 17 združení. Bránia chátraniu takých hradov, ako sú Lietava, Uhrovec, Čabraď, Lednica, Kamenica...
Martinskí šermiari, ktorí si do názvu Diadém pridali i dodatok - občianske združenie na záchranu hradu, sa pôvodne starali v 90. rokoch o Sklabinský hrad. Neskôr si vyhliadli Blatnický.
Svoje aktivity začali šermiari na hrade v roku 2007, pri prácach postupujú podľa pokynov odborníkov, patričných úradov, peniaze získavajú cez projekty z ministerstva kultúry. „Dohliada na nás metodik Michal Šimkovic, odborník na hrady, ktorý radí i ostatným združeniam na Slovensku. On nám hovorí, čo a ako máme urobiť," vysvetľuje Iveta a pritom mieša maltu. Jej kolegyňa ňou o chvíľu naplní vyčistené špáry medzi skalami v rozpadajúcom sa múre. „Snažíme sa zabrániť, aby sa hrad ďalej nerozpadával. Dopĺňame vypadané murivo, spevňujeme nadzemné zvyšky múrov. A to je veru roboty na niekoľko rokov. Boli by sme radi, keby hrad získal späť svoju podobu, ale to veľa vody pretečie popod hrad Gaderským potokom," mávne rukou.
Titanic na hrade
Vzhľad Blatnického hradu historici len odhadujú podľa výskumov a zachovaných fotografií či základov. Najstaršie fotky hrad zachytávajú v zachovalejšej podobe na holom vŕšku bez stromov.
„Tu uprostred bol úzky palác ukončený na dvoch stranách mohutnými oblými vežami. Do paláca viedlo samostatné točité schodište, pod ním bolo nádvorie," ukáže smerom k nižšie položenému priestoru s novými drevenými lavičkami.
Na nich sa strieda turista za turistom. Keď obídu ruiny hradu, zakončia svoju prechádzku na „Titanicu". Tak nazvali návštevníci vysunutý a ohradený cíp nad priepasťou, odkiaľ je výhľad na časť Gaderskej doliny.
Strašiť chodí asi medveď
Dobrovoľníci z Diadému ZZHB sú záchrane hradu oddaní, niekedy od práce ďaleko neodchádzajú a prespávajú v stanoch priamo pod ním. Občas si doprajú taký luxus ako kino. „Natiahneme na stromy plátno a premietame si historické filmy. Čo viac nám chýba?" smeje sa Iveta Vaňková, šéfka dobrovoľníkov.
Duchov panej a jej dieťaťa, ktorých dal podľa povesti zahubiť vtedajší pán hradu, aby mu nestáli v ceste s milenkou, nevideli. Svoju ženu vraj otrávil, dieťa dal zamurovať do jednej z hradných stien...
„Čosi nás tu strašiť chodí, to je pravda. Minule v húštine zašušťalo. Ale asi to bol medveď, našli sme po ňom pri posede trus. Osobne sme naň našťastie nenatrafili," vydýchne si energická blondínka.