Viem si teraz predstaviť námietku typu, že demokracia niečo stojí. Áno, je to pravda, ale ani demokracia by sa nemala zneužívať na čisto stranícke ciele.
Sulíkove referendum bolo od začiatku odsúdené na neúspech, pretože inštitút všeobecného hlasovania sa na Slovensku dávno sprofanoval. Veď ak sa v referende nerozhodovalo o rozdelení spoločného štátu Čechov a Slovákov, tak všetky ostatné pokusy, (až na jeden, keď sa rozhodovalo o vstupe SR do EÚ) vyzneli nenáležite, ba priam až smiešne. A či sa to strane Sloboda a Solidarita páči alebo nie, aj ona teraz k degradácii referenda prispela. Pretože prioritou strany, ktorá sa pustila do petičnej akcie za vypísanie referenda neboli položené otázky, ale jej zviditeľnenie sa pred parlamentnými voľbami.
Ľudia tento zámer bez problémov odhalili, nakoniec iniciátori referenda im na to poskytli niekoľko dôvodov. Sulíkovci sa k všeobecnému hlasovaniu dlho správali ako k nechcenému dieťaťu. Nezvládli administratívne úkony (nenominovali svojich zástupcov do ústrednej, resp. obvodných komisií pre referendum), nedokázali o zmysluplnosti svojej akcie presvedčiť koaličných partnerov a aj ich kampaň za veľa nestála. Nejaká síce bola, ale len aby sa nepovedalo.
Tešiť sa z neúspechu referenda by sa však nemala ani opozícia. Svojím odporučením - nezúčastniť sa - si urobila medvediu službu. Ak bude chcieť niekedy iniciovať referendum, tak jej súčasný postoj sa jej rýchlo pripomenie. Ak ste neboli za vtedy, tak prečo ste teraz...
Politici na Slovensku svojím konaním vážne poškodili najvyšší prvok demokracie. Vrátiť referendu pôvodný zmysel bude preto viac ako ťažké. Podarí sa to vôbec? Ak áno, tak to bude veľmi dlho trvať. A možno aj preto, lebo už po uzavretí okrskov sa začalo špekulovať o tom, že viac ako 900 tisíc hlasov „ZA" nič neznamená. Akoby viac ako pätina z počtu možných hlasujúcich nebola sila, ktorou by sa politici (súdiac podľa nedeľných politických diskusií) ani vôbec nechceli zaoberať. Krátkozraké, nemyslíte...