Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. Gestikulácia, vysoká kadencia slov... Akurát som chcel nastúpiť do auta, však predsa je normálne, ak sa ľudia medzi sebou rozprávajú. Pristane to mladým, rovnako ako aj starým. V tom som ale stuhol a neveriacky načúval prúd slov: „...som bol včera zhulený, zhulený, zhulený..., ty kokos, som bol zhulený..., dal som si polku extázy. Chcel som celú, ale kamoš mi povedal, že polka stačí. Som bol zhulený, zhulený, zhulený..."
Teda, celá situácia trvala možno päť - sedem sekúnd... Fakt presne neviem, lebo som si pripadal akoby som bol „zhulený" ja.
Ktovie, čo bolo ďalej, nedalo mi, aby som sám pre seba neposúval príbeh v čase. Možno výčitky rodičov, či hádam facka? Alebo ten chlapec vtedy ešte vôbec nešiel domov a pokračoval v opájaní sa? Nedá sa vylúčiť ani to, že si ho vôbec nikto nevšimol a najbližšiemu okoliu bol jednoducho ukradnutý.
Tam je asi jedna z príčin, že bol chlapec zhulený. Nejdem zbytočne konštruovať čo ďalej, nejdem strašiť, vychovávať, radiť. Stačí, ak sa len niekto na chvíľu zamyslí a pozrie aspoň na najbližšie okolie a pokúsi sa o zmenu. V sebe, či vo vzťahu k blízkym. To je najjednoduchší spôsob, ako vytlačiť obchodníkov s extázou a po nich tých s tvrdším tovarom.
