Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Podiel náhod na vývoji Života Turca

Východní filozofi zvyknú svojich žiakov učiť: Pusť sa brehu, nechaj sa unášať riekou života. Niekto z druhého konca sveta zas povedal: Nezabudnuteľné zvyčajne prežiješ vtedy, keď sa pozabudneš. Obaja vyslovili pravdu o živote. Aj o tom novinárskom. Ten je

Michal Beňadik so svojim bratom Milanom Beňadikom a Ľudom Lettrichom.Michal Beňadik so svojim bratom Milanom Beňadikom a Ľudom Lettrichom. (Zdroj: Archív TN)

naozaj ako zväčša celkom bystrá, skôr horská než lenivá nížinná, rieka a človek v nej málokedy dosiahne na breh. Takže keď som uvažoval, z ktorého konca sa do tohto článku pustiť, zvolil som - od začiatku.

Ja som do tej rieky vstúpil v lete 1979, celkom vedome, no na prvopočiatku bola predsa len náhoda: že to miesto v Živote Turca núkali Martinčanovi Zdenovi Simonidesovi, môjmu spolužiakovi na žurnalistike a kamarátovi, a ten už mal podpísané podnikové štipendium do redakcie Športu. Spomenul to mne a - už to šlo krok za krokom. Až k 8. októbru 1979, keď som vošiel do redakcie v budove ONV na Leninovom (dnes Vajanského) námestí a Igor Gabaj, vtedy poverený vedením redakcie, ma celkom neformálne privítal a uvoľnil mi pracovňu. Zdalo sa mi, a neskôr sa mi to aj potvrdilo, že s úľavou, pretože viesť redakciu nebola celkom jeho parketa a ani ambícia. Navyše, získal viac času a priestoru pre svoj milovaný šport a okrem toho, konečne, nebol v redakcii sám s tromi ženami...

Prvé dni som sa lepšie cítil v tej jeho pracovni, aj keď tam ťukali do písacieho stroja hneď traja novinári a vedelo tam byť riadne rušno. Ale bol tam kútik pre návštevy, ktorému dominovala nástenka s fotografiami z tradičného zápasu herci - novinári. Škoda, že potom sa už, neviem, prečo, táto šou neopakovala. Ale to bol - šport a kultúra (najmä divadlo) priestor Igora a redaktorky kultúry Evy Mateovej. S nimi sa začali rodiť mimoriadne silné oporné stĺpy novín - športová a kultúrna žurnalistika.

Ja som musel najprv intenzívne objavovať Martin a Turiec. A zas jedna z náhod - jedným z mojich prvých článočkov bola glosa o remenárovi z koštianskeho dvora štátnych majetkov. Nič prevratné, možno 20 riadkov a k tomu fotografia. Ale tento človek, pán Miľan, ma o dvadsať rokov ako prvý privítal v Tomčanoch, keď som sa ta mal presťahovať. A ukázal mi aj výstrižok zo Života Turca.

Igor bol potom aj pri troch mimoriadnych prelomových vydaniach, ktoré lemujú históriu Života Turca ako míľniky. Z dnešného pohľadu nič zvláštne, ale vtedy sa písali roky 1984-88. Ako prvé musím spomenúť vôbec prvé farebné mimoriadne číslo Života Turca k 700-ročnici Martina. Vyšlo v astronomickom náklade 25 000 výtlačkov, na kriedovom papieri. Presedeli sme dlhé večery a noci s Igorom u grafického redaktora tohto mimoriadneho vydania, prvýkrát do prostredia časopisu prenikajúceho Petra Ďuríka, netušiac, aký bude záver. Vo finiši sme ako v tranze sledovali v Neografii, ako z rotačky Harris-Marinoni vychádza náš prvý farebný časopis. A keď sme si doniesli prvé výtlačky do redakcie, po 42 hodinách na nohách v tlačiarni, pozerali sme na ne ako na zázrak. Myslím, že sme vyzerali ako mátohy, jeden na druhom sme sa smiali, podlamovali sa nám kolená. S napätím sme sledovali, čo sa bude diať pri novinových stánkoch. Vtedy štvorstranový Život Turca stál bežne 0,50 Kčs a toto mimoriadne číslo, šesťkrát väčšie, stálo desaťkrát toľko. A predalo sa za doslova pár dní.

Zrejme aj to rozviazalo krídla našej tvorivosti, a tak sme vydavateľom navrhli, že z osláv sedemstoročnice pripravíme knihu - pamätnicu. Mali ambíciu urobiť viac než len súhrn prejavov s pár fotografiami: mali sme ambíciu vniesť do knihy autorský-novinársky pohľad; reportážny i fotoreportážny. Výsledkom bola kniha, ktorá sa tak skoro nezopakuje - a treba povedať, že vznikla aj vďaka pochopeniu vtedajšieho vedenia okresu, pretože naše nápady neboli lacné a bolo s nimi aj dosť vybavovačiek...

A tretie mimoriadne vydanie - k 125. výročiu Matice. Zas farebné, zas so zapojením celoslovensky pôsobiacich osobností a znova na hranici našich možností. Aj finančných - ale už v dobe, keď sme už museli uvažovať aj o ekonomike vydania. A tak sme využili, že veľkí inzerenti (bane a pod.) v objednávkach ešte neuvádzali veľkosť požadovaného inzerátu, a „strihli sme" im ich aj na pol novinovej strany... Všetko napokon dobre dopadlo; až na to, že práve za inzeráty sme dostali spŕšku kritiky, lebo niektorým mocipánom v jubilejnom vydaní inzeráty prekážali...

S náhodami sa spájal i prechod výroby novín do Neografie. To, čo má dnes novinár na pracovnom stole v podobe počítača a softveru, predstavovalo vtedy niekoľko stredísk tlačiarne a niekoľko ľudí. Ťažko vysvetliť, aký vzťah tam mali k Životu Turca. Ale vlastne, zrejme to vyplývalo z ich vzťahu k vlastnej práci a zrejme to súviselo aj s tým, aký vzťah k novinám videli a cítili oni od nás. Ktovie, kam by nás bol život posunul, keby sa bol zrealizoval zámer vedenia Tlačiarní SNP (J. Kysela, A. Lilge a J. Martiš) urobiť priamo v redakcii ŽT akési vysunuté malé stredisko fotosadzby. Žiaľ, tragická smrť J. Kyselu s J. Martišom a následne rozpad TSNP tomu urobil koniec. No nepreženiem, keď poviem, že vďaka pochopeniu A. Lilgeho, ale aj priamo v „našich" strediskách fotosadzby - S. Hromádka, M. Blahušiakovej či montážnika Janka Leštinského a neskôr jeho kolegu Jožka Sireka párkrát noviny vôbec vyšli. Extrémnym prípadom bol ten, keď - už po novembri 1989 - štyria kolegovia z redakcie nepochopili zámer privatizácie novín a „na protest" jeden z nich jednoducho v pondelok poobede ukradol rozpracované filmy novín a aj s niekoľkými škatuľami fotografií a s rukopismi kamsi zmizol. A tak sme museli noviny zrekonštruovať a do utorkového rána urobiť prácu normálne trvajúcu dva dni.

Ale slnko vyšlo, aj noviny vyšli...

Skončím jedným príbehom, ktorý v sebe skrýva všetky farby života. Sedeli sme, tuším po otvorení Turčianskej galérie, takže ešte v časoch „vrcholného socializmu", v salóniku hotela Turiec. Množstvo oficiálnych hostí a medzi nimi aj spisovateľ, vynikajúci esejista, predseda Matice Vladimír Mináč. Zainteresovaní vedia, že Mináč o.i. mal rád dobrý alkohol a nemal rád komunistických aparátnikov. Takže aj vtedy mal už dosť ťažkú hlavu, chvíľami si ju podopieral, do rečí sa zapájal len málo. Len zrazu zodvihol hlavu a na zdesenie viacerých hostí tým svojím typickým chrapľavým hlasom povedal: „Ak je boh - a možnože je - tak je slovenský. A ak je slovenský - tak je turčiansky, martinský!"

Je to len čriepok, ale z tisíca podobných sa dá zlepiť mozaika života v Turci v posledných desaťročiach - i Života Turca. Za každým čriepkom je nejaký človek a jeho príbeh. Je v tom veľa náhod, ale určite aj najmenej jedna zákonitosť: noviny sú ako život; je to dar i privilégium.

MICHAL BEŇADIK

PhDr. Michal Beňadik, v rokoch 1979-1999) šéfredaktor regionálnych novín Život Turca a Nový Život Turca, v rokoch 1999-2000 zástupca riaditeľa s.r.o. Slovprint Žilina, od roku 2000 nezávislý mediálny konzultant, autor a manažér vydavateľských projektov v sieti v regionálnych a lokálnych novín na Slovensku.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  4. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  7. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  8. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 787
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 732
  3. Aká je chémia vôní 12 245
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 740
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 629
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 193
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 686
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 444
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 960
  10. Bývanie v meste predlžuje život 7 737
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Ako vyzerajú covidové pľúca? Zo špongie sa stane tuhá hmota, hovorí patológ

Súdny lekár, patológ František Štuller, vykonáva aj pitvy ľudí, ktorí umreli na covid-19. Porozprával aj o tom, čo sa deje v ľudskom tele, ktoré napadne koronavírus.

Patológ František Štuller pitve aj ľudí, ktorí umreli na covid-19. Tvrdí, že v jeho pozícii je mať strach prirodzené.

FOTO: Ako (zatiaľ) vyzerá cyklotrasa z Martina do Vrútok

Cyklotrasa nie je ešte hotová, no už teraz je jasné, že po dokončení bude jazda popri rieke Turiec pre mnohých príjemným zážitkom.

Na cyklotrase je stále ešte čo robiť.

Advent: Bez venca to nie je ono

Niektoré ženy z Turca kašlú na hotové výrobky z obchodov. Vence si vytvárajú podľa vlastnej kreativity.

Lea Bukovská rada tvorí už odmalička.

V Leviciach predviedli brankári stošesť zákrokov

V Leviciach už zaradili tréneri do zostavy aj navrátilca Miloša Fafráka. Hrdinom súboja sa však stal František Poliaček, ktorý premenil rozhodujúci samostatný nájazd.

Martinčania po dvoch prehrách porazili Levice.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Už ste čítali?