Piatok, 15. december, 2017 | Meniny má Ivica
Pridajte si svoje mesto

Podiel náhod na vývoji Života Turca

Východní filozofi zvyknú svojich žiakov učiť: Pusť sa brehu, nechaj sa unášať riekou života. Niekto z druhého konca sveta zas povedal: Nezabudnuteľné zvyčajne prežiješ vtedy, keď sa pozabudneš. Obaja vyslovili pravdu o živote. Aj o tom novinárskom. Ten je

Michal Beňadik so svojim bratom Milanom Beňadikom a Ľudom Lettrichom.(Zdroj: Archív TN)

naozaj ako zväčša celkom bystrá, skôr horská než lenivá nížinná, rieka a človek v nej málokedy dosiahne na breh. Takže keď som uvažoval, z ktorého konca sa do tohto článku pustiť, zvolil som - od začiatku.

Ja som do tej rieky vstúpil v lete 1979, celkom vedome, no na prvopočiatku bola predsa len náhoda: že to miesto v Živote Turca núkali Martinčanovi Zdenovi Simonidesovi, môjmu spolužiakovi na žurnalistike a kamarátovi, a ten už mal podpísané podnikové štipendium do redakcie Športu. Spomenul to mne a - už to šlo krok za krokom. Až k 8. októbru 1979, keď som vošiel do redakcie v budove ONV na Leninovom (dnes Vajanského) námestí a Igor Gabaj, vtedy poverený vedením redakcie, ma celkom neformálne privítal a uvoľnil mi pracovňu. Zdalo sa mi, a neskôr sa mi to aj potvrdilo, že s úľavou, pretože viesť redakciu nebola celkom jeho parketa a ani ambícia. Navyše, získal viac času a priestoru pre svoj milovaný šport a okrem toho, konečne, nebol v redakcii sám s tromi ženami...

Prvé dni som sa lepšie cítil v tej jeho pracovni, aj keď tam ťukali do písacieho stroja hneď traja novinári a vedelo tam byť riadne rušno. Ale bol tam kútik pre návštevy, ktorému dominovala nástenka s fotografiami z tradičného zápasu herci - novinári. Škoda, že potom sa už, neviem, prečo, táto šou neopakovala. Ale to bol - šport a kultúra (najmä divadlo) priestor Igora a redaktorky kultúry Evy Mateovej. S nimi sa začali rodiť mimoriadne silné oporné stĺpy novín - športová a kultúrna žurnalistika.

Ja som musel najprv intenzívne objavovať Martin a Turiec. A zas jedna z náhod - jedným z mojich prvých článočkov bola glosa o remenárovi z koštianskeho dvora štátnych majetkov. Nič prevratné, možno 20 riadkov a k tomu fotografia. Ale tento človek, pán Miľan, ma o dvadsať rokov ako prvý privítal v Tomčanoch, keď som sa ta mal presťahovať. A ukázal mi aj výstrižok zo Života Turca.

Igor bol potom aj pri troch mimoriadnych prelomových vydaniach, ktoré lemujú históriu Života Turca ako míľniky. Z dnešného pohľadu nič zvláštne, ale vtedy sa písali roky 1984-88. Ako prvé musím spomenúť vôbec prvé farebné mimoriadne číslo Života Turca k 700-ročnici Martina. Vyšlo v astronomickom náklade 25 000 výtlačkov, na kriedovom papieri. Presedeli sme dlhé večery a noci s Igorom u grafického redaktora tohto mimoriadneho vydania, prvýkrát do prostredia časopisu prenikajúceho Petra Ďuríka, netušiac, aký bude záver. Vo finiši sme ako v tranze sledovali v Neografii, ako z rotačky Harris-Marinoni vychádza náš prvý farebný časopis. A keď sme si doniesli prvé výtlačky do redakcie, po 42 hodinách na nohách v tlačiarni, pozerali sme na ne ako na zázrak. Myslím, že sme vyzerali ako mátohy, jeden na druhom sme sa smiali, podlamovali sa nám kolená. S napätím sme sledovali, čo sa bude diať pri novinových stánkoch. Vtedy štvorstranový Život Turca stál bežne 0,50 Kčs a toto mimoriadne číslo, šesťkrát väčšie, stálo desaťkrát toľko. A predalo sa za doslova pár dní.

Zrejme aj to rozviazalo krídla našej tvorivosti, a tak sme vydavateľom navrhli, že z osláv sedemstoročnice pripravíme knihu - pamätnicu. Mali ambíciu urobiť viac než len súhrn prejavov s pár fotografiami: mali sme ambíciu vniesť do knihy autorský-novinársky pohľad; reportážny i fotoreportážny. Výsledkom bola kniha, ktorá sa tak skoro nezopakuje - a treba povedať, že vznikla aj vďaka pochopeniu vtedajšieho vedenia okresu, pretože naše nápady neboli lacné a bolo s nimi aj dosť vybavovačiek...

A tretie mimoriadne vydanie - k 125. výročiu Matice. Zas farebné, zas so zapojením celoslovensky pôsobiacich osobností a znova na hranici našich možností. Aj finančných - ale už v dobe, keď sme už museli uvažovať aj o ekonomike vydania. A tak sme využili, že veľkí inzerenti (bane a pod.) v objednávkach ešte neuvádzali veľkosť požadovaného inzerátu, a „strihli sme" im ich aj na pol novinovej strany... Všetko napokon dobre dopadlo; až na to, že práve za inzeráty sme dostali spŕšku kritiky, lebo niektorým mocipánom v jubilejnom vydaní inzeráty prekážali...

S náhodami sa spájal i prechod výroby novín do Neografie. To, čo má dnes novinár na pracovnom stole v podobe počítača a softveru, predstavovalo vtedy niekoľko stredísk tlačiarne a niekoľko ľudí. Ťažko vysvetliť, aký vzťah tam mali k Životu Turca. Ale vlastne, zrejme to vyplývalo z ich vzťahu k vlastnej práci a zrejme to súviselo aj s tým, aký vzťah k novinám videli a cítili oni od nás. Ktovie, kam by nás bol život posunul, keby sa bol zrealizoval zámer vedenia Tlačiarní SNP (J. Kysela, A. Lilge a J. Martiš) urobiť priamo v redakcii ŽT akési vysunuté malé stredisko fotosadzby. Žiaľ, tragická smrť J. Kyselu s J. Martišom a následne rozpad TSNP tomu urobil koniec. No nepreženiem, keď poviem, že vďaka pochopeniu A. Lilgeho, ale aj priamo v „našich" strediskách fotosadzby - S. Hromádka, M. Blahušiakovej či montážnika Janka Leštinského a neskôr jeho kolegu Jožka Sireka párkrát noviny vôbec vyšli. Extrémnym prípadom bol ten, keď - už po novembri 1989 - štyria kolegovia z redakcie nepochopili zámer privatizácie novín a „na protest" jeden z nich jednoducho v pondelok poobede ukradol rozpracované filmy novín a aj s niekoľkými škatuľami fotografií a s rukopismi kamsi zmizol. A tak sme museli noviny zrekonštruovať a do utorkového rána urobiť prácu normálne trvajúcu dva dni.

Ale slnko vyšlo, aj noviny vyšli...

Skončím jedným príbehom, ktorý v sebe skrýva všetky farby života. Sedeli sme, tuším po otvorení Turčianskej galérie, takže ešte v časoch „vrcholného socializmu", v salóniku hotela Turiec. Množstvo oficiálnych hostí a medzi nimi aj spisovateľ, vynikajúci esejista, predseda Matice Vladimír Mináč. Zainteresovaní vedia, že Mináč o.i. mal rád dobrý alkohol a nemal rád komunistických aparátnikov. Takže aj vtedy mal už dosť ťažkú hlavu, chvíľami si ju podopieral, do rečí sa zapájal len málo. Len zrazu zodvihol hlavu a na zdesenie viacerých hostí tým svojím typickým chrapľavým hlasom povedal: „Ak je boh - a možnože je - tak je slovenský. A ak je slovenský - tak je turčiansky, martinský!"

Je to len čriepok, ale z tisíca podobných sa dá zlepiť mozaika života v Turci v posledných desaťročiach - i Života Turca. Za každým čriepkom je nejaký človek a jeho príbeh. Je v tom veľa náhod, ale určite aj najmenej jedna zákonitosť: noviny sú ako život; je to dar i privilégium.

MICHAL BEŇADIK

PhDr. Michal Beňadik, v rokoch 1979-1999) šéfredaktor regionálnych novín Život Turca a Nový Život Turca, v rokoch 1999-2000 zástupca riaditeľa s.r.o. Slovprint Žilina, od roku 2000 nezávislý mediálny konzultant, autor a manažér vydavateľských projektov v sieti v regionálnych a lokálnych novín na Slovensku.


  1. Od nového roku sa v martinskej nemocnici parkuje bezplatne, ale nie všetci 2 489
  2. Ťažká dilema: Rekonštruovať starý alebo postaviť úplne nový štadión 442
  3. Anketa: Ako sa nám páčia vianočné trhy v Martine? 284
  4. Symbolom martinských Vianoc je tento rok duglaska tisolistá 120
  5. Viac parkovacích miest pri umeleckej škole 111
  6. Martinské plávanie sa vracia na výslnie 79
  7. Pri každom pohybe jej trieskajú na stenu 73
  8. Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom 71
  9. Vedecké tímy s ocenením, sú medzi nimi aj Martinčania 64
  10. Dediny z turčianskej záhradky 51

Najčítanejšie správy

Turiec

Od nového roku sa v martinskej nemocnici parkuje bezplatne, ale nie všetci

Zdarma budú môcť parkovať len pacienti a ich sprievod. Ostatní si zaplatia podľa stanoveného cenníka.

Ťažká dilema: Rekonštruovať starý alebo postaviť úplne nový štadión

Martin má príležitosť získať nemalé peniaze od Slovenského futbalového zväzu. Či ponuku využije, je zatiaľ otvorené. Rozhodne sa na začiatku budúceho roku.

Anketa: Ako sa nám páčia vianočné trhy v Martine?

Na Mikuláša sa aj v Martine začali vianočné trhy. Ľudí sme sa pýtali, aký z nich majú prvý dojem, ako sa im pozdávajú. Na úvod spokojnosť prevažovala.

Symbolom martinských Vianoc je tento rok duglaska tisolistá

V prvý deň vianočných trhov síce pršalo, no aj tak Mikuláš prilákal do centra Martina stovky ľudí. Dospelých a aj tých najmenších.

Viac parkovacích miest pri umeleckej škole

Rodičia detí navštevujúcich ZUŠ v Martine na Mudroňovej ulici už dlhodobo poukazovali na nedostatok parkovacích miest pri škole. Ich kritika možno bude onedlho minulosťou.

Blízke regióny

Minúta po minúte: Stretnutie so župankou Erikou Jurinovou

Osem krajov, osem županov osem diskusných podujatí s názvom Stretnutie so županom. Pokračujeme v Žiline.

Veľké dopravné zmeny v centre Žiliny. Nad železničnou stanicou postavia cestný nadjazd

Počas výstavby zostane križovatka ulíc 1. mája a Hviezdoslava v prevádzke. Práce potrvajú jeden a pol roka.

Pozor! V Čadci neznámy muž prepadáva ženy

Útočník mal údajne prepadnúť už viacero žien.

Na Orave už niet hutníkov, firma siahla po cudzincoch

Nezamestnanosť láme pozitívne rekordy, čo zamestnávateľom komplikuje situáciu so získavaním pracovnej sily. Aj firmy na Orave sa musia obzerať po zahraničí. Už zamestnávajú takmer sto ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Všetky správy

Trnavskí policajti postrelili dvoch mužov, jeden zraneniam podľahol

Podozriví narazili do dvoch policajných áut, keď sa snažili ujsť.

Polícia v Opoji zastrelila Jána Golisa, mal šéfovať bankomatovej mafii

Obeťou policajnej streľby je 42-ročný Ján Golis, známy z kauzy bankomatovej mafie. Druhým je 34-ročný Martin Krajčovic, ktorý figuroval v rovnakom prípade.

A toto vám ako napadlo, pani Nicholsonová?

Kým Pašku musela schladiť Laššáková, Nicholsonovú poslal do reality Galko.

Rok 1996: Smrť Remiáša. Zločin, o ktorom mafiáni nechcú hovoriť

Róbert Remiáš bol kamarátom korunného svedka únosu Oskara Fegyveresa. Robil mu spojku, keď sa skrýval v zahraničí. Jeho smrť je tabu.

Jej telo dostalo záchvat hnusu. Salma Hayek vraví, že Weinstein sa jej vyhrážal zabitím

Pri filme Frida ju donútil k sexuálnej scéne s kolegyňou.