MARTIN. Makov začal v Turci excelentne, na našich doslova vybehol a v 25. min si vytvoril sľubný dvojgólový náskok.
„Bolo to v pláne, chceli sme domácich zaskočiť hneď v úvode. Tí mali problémy s našim vysokým napádaním i následnými kontrami. Navyše, boli sme dostatočne agresívni, vyhrávali súboje. Ak by sme po polčase viedli 4:0, tak by nikto nič nepovedal,“ hodnotil prvý polčas dvojgólový strelec Makova Roland Šmahajčík.
Fomat nebol v prvom dejstve vo svojej koži, prenechal súperovi iniciatívu, púšťal ho do šancí, netypicky rýchlo po sebe inkasoval.
„Vedeli sme o silných stránkach súpera, no aj tak nás zaskočil. Neviem, či sme sa trochu zľakli dôležitosti súboja, lebo nešli nám nohy, prehrávali sme osobné súboje, hrali komplikovane i nedôrazne. Určite aj naša pribúdajúca nervozita zohrala svoju úlohu,“ popísal negatíva martinskej hry Ľuboš Thomka, ktorý priznal, že prestávka bola pre našich vyslobodením.
„Potrebovali sme sa predovšetkým upokojiť a aj sa povzbudiť. Našťastie, nikto neprepadal panike, hovorili sme si, že ako dal súper dva góly, tak, ich môžeme dať aj my. Samozrejme, bolo treba veľa vecí v našej hre zmeniť, ale na druhý polčas sme nastúpili s odhodlaním ratovať aspoň remízu,“ podotkol kreatívny záložník.
V martinských plánoch rezonoval rýchly gól. Ten prišiel už po dvoch minútach od úvodného výkopu z penalty. S istotou ju premenil práve Ľuboš Thomka.
„Nebola to síce jednoduchá situácia, ale obavy som z nej nemal. Pri penalte mám vybraté svoje miesto, bolo to tam treba len presne a prudko trafiť. Našťastie, podarilo sa,“ smial sa spokojne autor prvého domáceho gólu.
Po ňom naši výrazne ožili, nešetrili krokom, nedržali dlho loptu, využívali krídelné priestory, snažili sa zakončovať. Súper sa dostal pod tlak a odchádzal aj fyzicky. Odmena za trpezlivosť prišla najprv v podobe výstavného kusu striedajúceho Gábora a v poslednej desaťminútovke po dôraznom zakončení Ďanovského a aj rýchlonohého Ďungela. Z 0:2 zvrtol Martin výsledok na 4:2.
„Je to paráda, prežívame úžasné pocity, veď otočiť takto zápas nie je samozrejmosť. Pripísal by som to k obrovskej vnútornej sile tohto mužstva, k výbornému kolektívu. Ale aj k tomu, že poctivo trénujeme, zodpovedne sa pripravujeme na každý zápas, snažíme sa nič nepodceniť. Samozrejme, prialo nám dnes aj šťastie, ale zas nebola to úplne náhoda. Ak by sme tak tvrdo a poctivo nepracovali, tak ani tento duel neotočíme,“ myslí si brankár Ekik Feriančik, ktorý najkrušnejšie chvíle prežíval v prvom polčase.
„Ani som si nesiahol na loptu a už som ju dvakrát lovil zo siete. Ak by prišiel tretí úder, tak to by sme už zrejme nerozhodili,“ uvažoval mladý gólman, ktorý v kritických situáciách aj napriek dvom inkasovaným gólom mužstvo podržal.
Po zápase zavládla v šatni obrovská eufória, nechýbali hlasné pokriky, úsmevy, potľapkávanie po ramenách.
„Treba si takéto víťazstvo užiť, potešiť sa z jesenného triumfu. Ale len na chvíľu a potom zas treba poctivo a zodpovedne pracovať. Desaťbodový náskok je parádny, ale aj zradný. Latka je nastavená vysoko, no stále je tu priestor na zlepšovanie sa. Určite sme ešte nevydolovali zo seba všetko, na čo máme,“ zakončil debatu brankár MŠK Fomat Martin Erik Feriančik.
Kým v šatni Martina bolo živo i hlučno, v hosťujúcej kabíne nikomu dvakrát do spevu nebolo.
„Zápas sme prehrali sami, zbytočne sme ho prehajdákali. Po prvom martinskom góle sa mužstvo až príliš stiahlo dozadu, rýchlo začalo brániť výsledok. Navyše nám postupne dochádzali už aj sily, prišli chyby a aj góly. Mrzí nás to, takto dobre rozbehnutý duel sme rozhodne nemali stratiť,“ netajil sklamanie Roland Šmahajčík.
