Sobota, 22. september, 2018

Diabel bol pravým futbalovým elegánom s pevnými nervami

Za Martin odohral viac ako 800 stretnutí. Keď zahrával priamy kop, zväčša bol z toho gól. O Jána Diabelka sa zaujímal aj Slovan, no dal prednosť klubu z Turca.

Ján Diabelko (v pozadí) počas zápasu martinského tímu. (Zdroj: ARCHÍV JH)

MARTIN. Ďalší člen zlatej martinskej futbalovej generácie Ján Diabelko sa dožil životného jubilea. Minulú stredu oslávil okrúhlu sedemdesiatku. Do seniorského futbalu vstúpil ako víchor, keď sa v roku 1967 ako devätnásťročný stal v drese tímu Sv. Ondreja (Brusno) najlepším strelcom krajského majstrovstva. Dokonca ho pozvali aj na skúšku do Slovana Bratislava, kde sa v tom čase tvoril tím, ktorý v roku 1969 získal Pohár víťazov pohárov.

Ján Diabelko na začiatku kariéry. (zdroj: ARCHÍV JH)

„V Slovane už pôsobili hráči od nás a aj cez nich sa podarilo vybaviť skúšku. Konkurencia tam však bola obrovská a pre mladého chalana bolo lepšie zdokonaľovať sa v tíme, kde dostane viac priestoru na ihrisku,“ vrátil sa o niekoľko desaťročí späť Ján Diabelko.

No ad for you

Spolu so svojim súputníkom a veľkým kamarátom Jozefom Huťkom dostali povolávací rozkaz do Banskej Bystrice, kde mali odkrútiť vojenčinu a hrávať za miestnu Duklu. Naši funkcionári však zapracovali, a tak sa talentované duo z Horehronia nakoniec sťahovalo do Turca.

„Nejaký funkcionár bol v kúpeľoch v Brusne a videl nás hrať. Zrejme sme sa mu zapáčili. V Martine skladali dobré mužstvo a tiež nám sľúbili päťmesačnú vojenčinu. Nejako to celé vybavili a boli sme tu,“ pokračuje.

Od roku 1968 začal hrávať za martinské mužstvo, ktoré sa postaralo o najúspešnejšie roky nášho futbalu. Prechodom na herný systém 4-3-3 sa z hrotového útočníka stal mozog stredovej formácie. Na tejto pozícii naplno využil svoje tvorivé schopnosti a plnohodnotne nahradil v pozícii špílmachra svojho predchodcu Ľudovíta Hojného. Diabel, ako ho prezývali kamaráti, bol jednou z kľúčových postáv družiny Štefana Jačianského, ktorá bojovala na začiatku sedemdesiatych rokov o popredné priečky II. celoštátnej ligy. Súperom nedali spávať jeho priamy kopy a povestné bolo tiež to, ako dokázal udržať pevné nervy pri zahrávaní penált.

No ad for you

Podobne ako jeho spoluhráči Ján Junas či Jozef Huťka dokázal odolať lákavým ponukám iných klubov a zostal verný Martinu, v ktorého drese strávil 15 rokov, odohral zaň viac ako 800 stretnutí a strelil desiatky gólov.

„Ako partia sme spolu zažili pekné časy a tiež ťažšie chvíle. Vytvorili sa futbalové, ale tiež ľudské putá, ktoré bolo ťažké pretrhnúť. V tých časoch bol šport o iných hodnotách, o aké sa zväčša opiera v súčasnosti,“ trafil klinec po hlavičke.

Hráčsku kariéru vo veľkom futbale ukončil Ján Diabelko ako 35-ročný. V sezóne 1983/1984 si ešte zahral za Turany. Pri futbale zostal v pozícii trénera, pričom pôsobil v Sučanoch, Trebostove, Vrútkach, Valči, Belej či Sklabini. V ročníku 1995/1996 vytvorili spolu Jozefom Huťkom trénersky tandem, ktorý s tímom ŠKF VTJ Martin postúpil z tretej do druhej ligy. Posledný angažmán ukončil v roku 2015 na lavičke Bystričky.

Dianie v martinskom futbale stále sleduje a verí, že fanúšikovia sa ešte dočkajú podobných úspechov, aké dosiahol on so svojimi spoluhráčmi.

„Nepoznám všetky podrobnosti z kuchyne, ale asi je každému jasné, že martinský futbal prežíva ťažké časy. Som však optimista, a keďže v živote i športe ste raz hore a potom zas dolu, držím nášmu futbalu palce, aby sa čo najrýchlejšie dostal na pozitívnu vlnu,“ vyslovil želanie čerstvý sedemdesiatnik.

No ad for you