Piatok, 21. september, 2018

Invázne rastliny z Ameriky vytláčajú v Turci naše pôvodné

​​​​​​​Čoraz častejšie vídať na rôznych miestach v regióne najmä dva druhy inváznych rastlín, ktoré doslova dusia našu vegetáciu.

Plody ježatca pripomínajú buď gaštany alebo malého ježka. (Zdroj: ARCHÍV RT)
Invázne rastliny v Turci

Na viacerých miestach v turčianskom regióne sa už dlhšie objavujú invázne rastliny, ktoré sa k nám dostali zo Severnej Ameriky. Svojou rozpínavosťou doslova hubia našu pôvodnú flóru, lebo sa veľmi rýchlo šíria.

Páči sa mu vlhké prostredie

Prvou už na pohľad zvláštne vyzerajúcou rastlinou je ježatec laločnatý, ktorý začal kolonizovať dolný tok Jordánu v Martine a tiež Váh pri Nolčove. Obľubuje vlhké prostredie.

Prečítajte si tiež: V Martine nakrúcajú film, doteraz prvý dlhometrážny podľa Švantnera

„Našiel som ho asi na dvadsiatich lokalitách pri sídlisku Košúty 1, a to od sútoku Jordánu s Borovským potokom smerom na Tomčany. Patrí medzi osem najnebezpečnejších inváznych rastlín,“ opisuje aktivista a amatérsky ekológ Róbert Tomčík z Martina.

No ad for you

Ježatec je popínavý, takže ho vídať omotaného okolo stromov. Za jeden rok dokáže vyrásť do výšky sedem až desať metrov a má veľké množstvo guľatých pichľavých plodov, pripomínajúcich nezrelé gaštany.

Pomocník vietor

Ján Topercer, ekológ z Blatnice hovorí, že namnožený ježatec sa ťahá po kmeni a konároch drevín, a tým môže zadusiť celý strom.

„Jeden plod obsahuje zväčša štyri semená a tie sa rôznymi tokmi môžu šíriť na ďalšie miesta,“ dodáva Topercer, podľa ktorého je ďalšou problémovou rastlinou tzv. zlatobyľ kanadská pochádzajúca opäť so Severnej Ameriky.

„Zvykne sa vyskytovať najmä popri železničných tratiach, na lúkach, ale obľubuje tiež spustnuté priemyselné plochy. Páper zlatobyle potláča okolitú vegetáciu, dobre sa šíri, lebo ju vietor dokáže odniesť na veľké vzdialenosti. Pod ňou už žiadne iné rastliny nenarastú, lebo ich zatieňuje,“ vysvetľuje Ján Topercer.

No ad for you

Hrozba pre ekosystém

Zlatobyľ je tiež špecifická tým, že má veľmi mohutné korene a ťažko sa ničí.

Róbert Tomčík objavil túto inváznu rastlinu aj v Národnom parku Malá Fatra i Veľká Fatra, na nekosených lúkach medzi Martinom a Sučanmi i na ploche medzi Tescom a učilišťom, ako aj pri Priekopskom hrádku v Košútoch 2.

Ján Topercer ešte dodáva, že podobné rozpínavé správanie má i tzv. smlz, ktorý dokáže okolo seba odstrániť konkurenčné lúčne druhy.

Všetky spomínané invázne rastliny sú podľa odborníka veľkou hrozbou pre náš ekosystém.

No ad for you