Pondelok, 19. november, 2018
MY A ROK 1968

Išla si do mesta kúpiť topánky, prevalcovala ju vojenská kolóna okupantov

Vpád vojsk piatich armád Varšavskej zmluvy do Československa si v pohnutých dňoch roku 1968 vyžiadal viac ako sto obetí. Bola medzi nimi aj Anička Ulická zo Sučian. Zomrela pár dní pred svojimi sedemnástymi narodeninami.

Anna Ulická nemala ani 17 rokov, keď zomrela. (Zdroj: ARCHÍV MK)

SUČANY. Bola to nezmyselná a absolútne zbytočná smrť. Okupačné vojská piatich „spriatelených“ armád Varšavskej zmluvy sa už týždeň rozťahovali v Československu, keď v Sučanoch došlo k obrovskej tragédii.

Kolóna ruských vojenských vozidiel sa presúvala smerom na Martin a jedno z nich doslova prevalcovalo mladé, iba 16-ročné dievča.

Anička Ulická sa chystala za krstnou mamou do mesta, mali ísť spolu kupovať topánky, no už sa s ňou nikdy nestretla.

Zahynula pod kolesami ťažkých armádnych mechanizmov. V utorok 28. augusta od tejto nešťastnej udalosti uplynulo 50 rokov.

Ani nezastavili

„Zrazilo ju cisternové auto a ďalšie dve ešte po nej prešli. Ani nezastavili. Až vodič autobusu zabrzdil kolónu. Ľudia, ktorí to videli, sa začali búriť, až ich okupanti museli s nabitými samopalmi rozháňať. Telo len potom odniesli niekde do dvora a vojaci pokračovali ďalej,“ povedala neter zosnulej dievčiny Martina Kurhajcová, ktorá smutný príbeh tety pozná z rozprávania svojej mamy – sestry Aničky.

Celú rodinu Ulických zasiahol veľký žiaľ. Rodičia sa so smrťou najstaršej dcéry nikdy nevyrovnali.

„Stratili radosť zo života, z máločoho sa dokázali tešiť. Možno až z nás vnúčat. O tragédii sa doma veľmi nehovorilo, smútok si nosili v srdci. Starká často chodila na hrob, teta ho mala najkrajšie upravený. Teraz sa oň stará moja mamina,“ povzdychla si Martina.

Pohreb Aničky bol tichým protestom proti okupácii. Zúčastnili sa na ňom stovky ľudí nielen zo Sučian, ale širokého okolia.

„Písalo sa o tom aj vo vašich novinách, mamina ich má odložené. Doma máme aj fotky. S tetou sa prišli rozlúčiť húfy ľudí, smútočný sprievod mal stovky metrov,“ pozerala na čiernobiele snímky Martina Kurhajcová.

Cynická obhajoba ruského vojaka

Jozef Ulický - otec zabitej dcéry, aktívny účastník SNP i komunista, sa snažil dovolať spravodlivosti, ale nikdy sa mu to nepodarilo. Vinníci ostali nepotrestaní.

„Veľmi chcel, aby sa to vyšetrilo, ale jeho snaha bola napriek začatému trestnému stíhaniu márna. Vtedajší mocní to zmietli pod koberec. Starkého veľmi ranili aj slová, ktoré mal na polícii povedať ruský vojak. Vraj, čo je to život dievčaťa, keď oni prišli zachrániť v Československu socializmus. Neuveriteľná a cynická obhajoba,“ krúti hlavou Martina Kurhajcová.

Anička Ulická ma na mieste tragédie malý pomníček. Pripomína, čo sa pred 50 rokmi v Sučanoch stalo.

„Aj ten chceli premiestniť, kvôli rozšíreniu parkoviska. Veľmi sa nás to dotklo. Našťastie, zišlo z toho. Ľudia, aj tí mladi, by mali o takýchto smutných udalostiach vedieť. Už len preto, aby sa už nikdy u nás nič podobné nestalo,“ myslí si Martina Kurhajcová.