Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica
Pridajte si svoje mesto

Vrútky

Vrútky

 

Popis

Najstaršie známky prítomnosti človeka v regióne pochádzajú z eneolitu (3200 až 1800 rokov pred Kr.), pričom na území mesta sa zachovali o niečo mladšie predmety z doby bronzovej. Archeologické nálezy - meč liptovského typu, keramika na Hradišti a pohrebisko, predpokladajú v tomto období pomerne husté osídlenie okolia Vrútok. Nálezy z 10. - 11. storočia potvrdili osídlenie na Hradišti, kde na prelome letopočtu sídlil ľud púchovskej kultúry, ktoré možno pokladať za počiatok dejín mesta. Z ranouhorských čias pochádza aj jeho archaický názov, ktorý vznikol z praslovanského slova vrqtbkb s významom prameň, žriedlo.

Podľa najstarších správ sa po tatárskom vpáde zdržiaval na neďalekom Znievskom hrade uhorský kráľ Belo IV. Pri obrane hradu sa vyznamenali aj vrútockí obyvatelia, ktorým Belo daroval majetky a povýšil ich do zemianskeho stavu. Na oplátku mali zemani vydržiavať vojsko na obranu územia. Prvá písomná zmienka o osade "villa Vrutk", ktorá bola vtedy súčasťou majetkov Záturčia, je z 19. augusta 1255. V roku 1271 sa v listinách spomína komes Martin, ktorý získal do majetku les a povolenie ťažby medzi Modlami, Priekopou a Vrútkami. Koncom 13. storočiabola obec rozčlenená na Dolné a Horné Vrútky, čo potvrdzuje listina Turčianskeho konventu z roku 1329. Samostatná farnosť Vrútky je doložená už v roku 1332, gotický kostol sv. Jána Krstiteľa stál už v roku 1285.

Pokojný život obyvateľov strpčovali rabujúci vojaci, ktorí po dôležitej ceste často prechádzali, no tiež povodne, ktoré neraz spustošili široké okolie toku. Poloha na sútoku riek znásobovala ohrozenie a popri desiatkách iných je v kronikách ako najkatastrofálnejšia zaznamenaná veľká povodeň z 25. a 26. augusta 1813, počas ktorej Váh zmenil aj svoje koryto, čím rozdelil vrútocký chotár. Štyri desiatky obetí si vyžiadala epidémia cholery v roku 1831, v rokoch 1843 a 1845 zasa majetky zničili rozsiahle požiare. Počet zemianskych rodov vo Vrútkach sa postupne zvyšoval a na začiatku 19. storočia ich bolo registrovaných až 15. V tom období boli v meste 4 zemianske kúrie, no tiež 83 rodín nešľachtického pôvodu, ktoré bývali v 70 domoch. Celkovo dosahovala populácia v roku 1806 okolo 300 obyvateľov.

Reformácia regiónu v Turci sa uskutočnila už v 16. storočí a tak už v roku 1560 bol evanjelický aj vrútocký kostol. Jeho vežu dali obnoviť v rokoch 1622 a 1634, no už v roku 1709kostol opäť patril katolíkom. Na evanjelickú školu z obdobia reformácie nadviazala katolícka škola, ktorá sídlila v drevenej budove a v ktorej sa vyučovalo od roku 1779. Škola bola v roku 1870 premenovaná na Štátnu ľudovú školu, pričom už v roku 1894 bola postavená nová, dvojposchodová budova v Horných Vrútkach. Význam Vrútok rapídne stúpol s výstavbou Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 a štátnej železnice MAV zo Šalgotariánu do Vrútok, ktoré prepojením v roku 1872 vytvorili z malej obce dôležitý dopravný uzol. Hospodársky vzostup vyvolala najmä výstavba železničných dielní a výhrevne v roku 1873, čo sa odrazilo na raste populácie obce z 915 v roku 1869 na 1944 v roku 1880 a až 4345 v roku 1900. V roku 1877 bol otvorený kameňolom Dubná Skala a v roku 1881 bolo založené Potravné družstvo zamestnancov KBŽ. O rok neskôr bol založený Dobrovoľný hasičský spolok a o niekoľko rokov aj parná píla. Vrútky mali v tom období dve lekárne, dvoch lekárov, peňažný ústav a štyri hotely, fungovali tu ochotnícke divadlá, spevokol, športové kluby a v hoteli Urania sa premietali filmy. V roku 1888 tu vznikla dielenská učňovská škola. Za premenu zo zemianskej osady na významný železničný uzol tak môže železničná stanica Vrútky a s ňou spojené služby.

V decembri 1918 mesto obsadilo československé vojsko a správu železnice i depa prevzali českí železniční zamestnanci. Bývalú štátnu železnicu MAV prevzalo slovenské veliteľstvo ČSD, súkromnú KBŽ spravovalo riaditeľstvo v Košiciach. Z dôvodu nedostatku bytov vzniklo v roku 1921 Stavebné a bytové družstvo železničných zamestnancov, čo vyvolalo výstavbu mnohých bytov a dôležitých budov, ako Robotnícky dom, Sokolovňa, Obecný dom a Hasičská zbrojnica. Počas stavebného rozmachu boli upravené aj brehy oboch veľkých riek, čo znížilo ohrozenie povodňami. Po roku 1930 bola vybudovaná továreň na baterky, Katolícky kultúrny dom a vznikol Katolícky kultúrny spolok. Úplne prestavaný bol aj Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa a evanjelici si postavili nový chrám a v roku 1943 aj kultúrny dom. Kultúrnu činnosť organizoval Sokol, dramatický krúžok Jednoty a ochotnícko-vzdelávací spolok Kollár, no populárne boli aj športové podujatia. Svoje zastúpenie tu mali športové kluby futbalistov, cyklistov, lyžiarov, turistov, zápasníkov, plavcov, kolkárov, volejbalistov a tenistov.

Dňa 25. augusta 1944 tu vznikol revolučný národný výbor, no už začiatkom septembra bolo mesto obsadené nemeckým vojskom. Okupantov vyhnala až 11. apríla 1945 1. a 3. brigáda 1. československého armádneho zboru. V povojnovom období nastal rozvoj školstva; transformáciou existujúcich, no i výstavbou nových, vznikli nové školy, vrátane gymnázia a Základnej umeleckej školy. V rokoch 1949-1954 a 1971-1990 bola obec súčasťou Martina pod úradným názvom Martin-Vrútky. V roku 1990 sa obec osamostatnila a získala štatút mesta.

V meste sa nachádza neogotický rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1905, ktorý je postavený na základoch staršieho gotického kostolíka z 2. polovice 13. storočia a neogotický evanjelický kostol z roku 1903.

Aktuálne hráme

Vrútky na mape

Otvoriť mapu v novom väčšom okne

Odporúčame

Na skle maľované

Tanečný muzikál, Dom odborov Strojár

Divadlo

TU ( Trey Gunn & Pat Mastelotto )

Koncert dvoch amerických hudobníkov, BarMusem

Koncert