Nepoznám sociologické výskumy zamerané na spokojnosť obyvateľov so svojím postavením v jednotlivých regiónoch. V Turci všeobecne panuje „blbá„ nálada, ktorá má reálny základ v nestabilite zamestnania, meškajúcich výplatách, v neschopnosti ušetriť čo len korunu pre horšie časy, lebo nevyhnutné životné výdavky sú vyššie ako príjem. Podľa celoslovenského prieskumu žije v takýchto pomeroch jedna tretina domácností. Dve tretiny domácností musia žiť z príjmov nižších, ako je priemerný štatistický príjem na osobu. Stručne povedané, medzi ľuďmi panuje chudoba. Na druhej strane, ekonomické výsledky okresu i kraja sú viac ako dobré. Nastáva akási obdoba I. ČSR. Bohatý štát a chudobné obyvateľstvo. Okres Martin sa v tomto stal prototypom.
S pocitom vlastnej
neschopnosti
Zamestnanosť v prvom polroku 2003 oproti prvému polroku 2002 v okrese klesla o 3,4 percentuálneho bodu. V Žilinskom kraji v rovnakom období viac klesla len v okresoch Čadca (o 4,9) a Tvrdošín (o 5,1).
Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 12,83 %. V rovnakom období minulého roku (m. r.) bola 16,35 %. Tento „úspech„ nie je nič iné, ako umelé znižovanie nezamestnanosti. Vymýšľanie rôznych ťažko splniteľných kritérií, na základe ktorých úrady práce vyraďujú nezamestnaných z evidencie len zhoršujú sociálnu situáciu obyvateľstva. Nie je bežné, aby sa naraz znižovala zamestnanosť aj nezamestnanosť. Vyradení ľudia dostávajú len sociálnu dávku, čo nestačí na ich mesačnú základnú výživu. A ani tú nepoberajú všetci. Zamýšľal sa niekto z čoho žije táto skupina? Dodnes neexistuje oficiálne publikovaný ich počet. Podľa štatistiky priemerný mesačný výdavok na potraviny a nealkoholické nápoje na jedného človeka je 1 635 korún. Na bývanie, vodu, elektriku, plyn vynakladá každý jeden z nás ďalších 1 191 korún. Väčšina slušných ľudí, ktorá prepadne cez túto sieť, nemá šancu sa znovu vzchopiť. Vládni činitelia, za prispenia médií, v nezamestnaných ľuďoch pestujú pocit viny za ich situáciu. Pritom skupinu nezamestnaných ľudí vo veku 40 až 60 rokov žiaden zamestnávateľ nechce zamestnať. Táto skupina zvyknutá na pracovné návyky je ochotná ísť pracovať aj do nekvalifikovaných profesií, len aby mala pravidelný príjem. Veľká skupina mladých nezamestnaných, ktorí ešte nikdy nepracovali, nepociťuje svoj stav ako bezvýchodiskový. Stále verí v zlepšenie svojho postavenia. V momente, keď ich prestanú vydržiavať rodičia, stane sa táto skupina spoločensky nebezpečnou. Viac ako 28 % evidovaných nezamestnaných je v okrese nezamestnaných dlhšie ako 2 roky.
Sme agresívní?
Okres Martin v 1. polroku 2003 vykázal vysokú kriminalitu. Po Žiline druhú najvyššiu. Násilnú kriminalitu má dokonca v kraji najvyššiu - Martin 268 prípadov, Žilina 216. Podobný stav je v dopravných nehodách. Najviac dopravných nehôd bolo v okrese Žilina - 1125. Druhé miesto obsadil okres Martin so 628 prípadmi. V počte usmrtených pri dopravných nehodách okres Martin s 8 usmrtenými, žiaľ, v kraji vedie. Vyšší počet požiarov v teplom roku bol prirodzený, ale okres Martin je v požiarovosti špecifický. V 1. polroku 2002 mal v kraji najviac požiarov - 191. V 1. polroku 2003 sa počet požiarov zvýšil. V Martine ich bolo 248, v okrese Žilina 249. Nedá sa úplne zovšeobecniť, že obyvatelia Martinského okresu sú na jednej strane ľahostajní a na druhej vysoko agresívni, ale uvedené ukazovatele tomu nasvedčujú.
Priemerná mzda zamestnancov v okrese Martin k 30. 6. 2003 dosiahla 13 585 korún. Vyššiu nominálnu mzdu v rámci kraja, o 112 korún, mali pracovníci v okrese Kysucké Nové Mesto a o 873 korún v Ružomberku. Index rastu oproti rovnakému obdobiu m. r. 106,6 predstavuje 5. miesto okresu v rýchlosti rastu miezd z 11-tich okresov. Priemerný mesačný starobný dôchodok v kraji dosiahol výšku 6 049 korún, pričom najvyšší bol v okrese Martin 6 225 Sk. Najnižší v okrese Námestovo
5 693 Sk. Priemerné percento pracovnej neschopnosti za 1. polrok 2003 v okrese Martin bolo 5,48. Vyššiu pracovnú neschopnosť zaznamenali len okresy Čadca (6,00) a Námestovo (7,38). Vo všetkých troch príčinách PN (choroba, pracovný úraz, ostatné úrazy) okresu Martin patrí 1 až 3 poradie medzi ostatnými okresmi.
Máme najviac neziskových organizácií
Počet 2 053 podnikateľských subjektov a neziskových inštitúcií (bez fyzických osôb – podnikateľov) k 30. 6. 2003 je po Žiline (3 214) druhý najvyšší v kraji. Tretí Liptovský Mikuláš má celkom 1 244 subjektov. Čo prekvapuje, je počet 896 neziskových inštitúcií v okrese. Tých má najviac v kraji. Druhá Žilina ich eviduje 862. V kraji sa nachádza 19 podnikov s počtom zamestnancov 500 až 999 a 13 s počtom zamestnancov 1000 a viac. Martin má po dvoch v každej skupine. Vedie Žilina. V skupine 500 až 999 zamestnancov má 8 podnikov a v skupine 1000 a viac zamestnancov má 2 podniky. Fyzických osôb podnikateľov (živnostníci, podnikajúci v slobodných povolaniach, samostatne hospodáriaci roľníci) má okres Martin 5 647 osôb. Týmto počtom je druhý v kraji, hneď za Žilinou, ktorá má 12 286 osôb. Tretia je Čadca s
5 073 osobami.
Bytová výstavba je skromná v rámci celej republiky. V porovnaní s ostatnými okresmi sa Martinu v bytovej výstavbe darí. V porovnaní s minulosťou a súčasnými potrebami je to len kvapka, ktorá zásadnejšie veci nerieši, ale ukazuje cestu. K 30. 6. 2003 bolo v okrese Martin rozostavených 588 bytov. Viac rozostavaných bytov mali v okresoch Liptovský Mikuláš 589, Námestovo 603 a v Žiline 1 765. V čase od 1. januára do 30. júna 2003 v okrese bolo dokončených 84 (najviac v kraji) a novo začatých 100 bytov. Z dokončených bytov bolo desať jednoizbových a 24 dvojizbových, čo znamená, že išlo o byty v bytových domoch pre mladé rodiny a seniorov, najpostihnutejšie sociálne skupiny. V čase sociálneho diferencovania sa jednotlivých skupín spoločnosti je zaujímavou skutočnosť, že orientácia vyspelejších okresov nesmeruje k výstavbe veľkých rodinných domov, naopak v okresoch s nižšou priemyselnou výrobou a podnikateľskou aktivitou sa preferujú veľké rodinné domy. Štyri a viac izbových dokončených bytov v 1. polroku 2003 bolo najviac (56) v okresoch Námestovo a Žilina, nasledujú okresy Čadca (41) a Tvrdošín (31). Okresu Martin s 23 štyri a viacizbovými bytmi patrí 8 miesto. Tento údaj je významný aj z iného spoločenského pohľadu. V Žilinskom kraji je pravdepodobne vrstva super bohatých ešte zanedbateľná. Netvorí uzavretú spoločnosť, ktorá žije vlastným životom. Multimiliardárska elita vyžaduje, aby sa príslušník tejto vrstvy prezentoval rodinným sídlom s x –izbami a kúpeľňami, tak ako tomu je už v súčasnosti v Bratislavskom kraji. Ak tento proces neprebieha v Žilinskom kraji, znamená to, veľký súkromný kapitál sa pohybuje mimo tento kraj.
Martin dobre,
Turianske Teplice zle
Tržby za vlastné výkony a tovar priemyselné podniky s 20 a viac zamestnancami v okrese Martin dosiahli za prvých šesť mesiacov roku 2003 7,002 mld. korún. Viac v kraji vyrobili len v okresoch Ružomberok za 8,919 mld. Sk a v Žiline za 16,290 mld. Sk. Potešujúcou skutočnosťou je rast ukazovateľa v medziročnom porovnaní. Kým priemer za kraj vyjadruje pád priemyselnej výroby indexom 99,8, v okrese Martin dosiahol hodnotu 102,5. Z jedenástich okresov v piatich nastal rast a v šiestich prepad, najvyšší je prepad v okrese Turčianske Teplice index 80.
Ukazovateľ tržby z predaja na vývoz nemá dnes spoločenskú vážnosť, ale hospodársky je stále dôležitým prvkom obchodnej a finančnej bilancie Slovenskej republiky. Okres Martin dosiahol v prvom polroku za tržby z predaja na vývoz 3,650 mld. korún. Vyšší vývoz docielili už len priemyselné podniky v okrese Ružomberok, za 6,155 mld. korún. Medziročné zníženie vývozu nastalo v 4 okresoch kraja - V Bytči, Čadci, v Dolnom Kubíne a najväčšie v okrese Turčianske Teplice (index 50). Produktivita práce za polrok z tržieb za vlastné výkony a tovar na jedného zamestnanca sa v kraji pohybuje od 299 tis. korún v okrese Čadca do 1 843 tis. korún v okrese Ružomberok za polrok. Okresu Martin s 874 tis. korunami patrí v kraji progresívne 4. miesto.
Chov zvierat v Turci nedosahuje
úrove kraja
Chov hospodárskych zvierat sa v okrese odkláňa od výsledkov kraja. Znižuje sa. Napríklad, v hovädzom dobytku kraj dosahuje štvrťročný index 100,2, v okrese Martin 99,5. V absolútnych číslach 8 864 kusov znamená 4. miesto v kraji. V ošípaných bol krajský štvrťročný index 98,1, v okrese Martin 94. Počet 14 713 kusov chovných ošípaných je v kraji druhý najvyšší. Paradoxom je vývoj v hydine. V kraji klesol chov na 99,1. V okrese stúpol na 150. Lenže v reálnych číslach, 63 673 kusov hydiny znamená 8. priečku v kraji. Najväčším chovateľom hydiny je okres Turčianske Teplice s 371 445 kusmi. Chov oviec sa na Slovensku dlhodobo znižuje. V Žilinskom kraji bolo zníženie vyjadrené štvrťročným indexom 77,6 bodu, v okrese Martin len 74,1. Počtom 8 305 kusov oviec sa radí okres na 5. miesto v kraji. V predaji živočíšnych produktov sa okresu darí, predovšetkým v dosiahnutí výšky ceny za predaný kilogram. Napríklad - v jatočnom hovädzom dobytku cenu za kilogram hmotnosti dosiahol okres priemerne 33,36 Sk. V kraji za viac predával len okres Námestovo 34,26 Sk. Priemerná kilogramová cena za jatočné ošípané v okrese Martin dosiahla 36,80 Sk. Za viac predávali len v okresoch Tvrdošín 38,80 Sk a Kysucké Nové Mesto 37,68 Sk. V jatočných ovciach predaj prebiehal systémom „predaj aj pod cenu, len predaj„, čo sa prejavilo aj v kilogramovej priemernej cene 61,17 Sk. Lepšie ceny zaznamenali v okresoch Námestovo 70,65 Sk, Tvrdošín 70,32 Sk, Liptovský Mikuláš 63,86 Sk, Ružomberok 62,82 Sk. Za najnižšiu priemernú cenu predával okres Turčianske Teplice - 50,89 Sk.
Medzi Žilinou a Ružomberkom
V súčasnosti patrí okres Martin v hospodárskom postavení na druhé miesto v kraji. Pred ním je okres Žilina, za ním veľmi tesne okres Ružomberok. Výrazne zaostáva okres Turčianske Teplice. Na hlbšiu analýzu najmä v súvislosti týchto výsledkov s príjmami z turistického ruchu a kúpeľníctva už neostal priestor. Každopádne, čísla a porovnania, ktoré sme uverejnili, sú výrečné už aj bez toho.
Jozef Keráčik
