Trest odňatia slobody na 15 mesiacov s podmienkou 48 mesiacov uložila minulý týždeň samosudkyňa Okresného súdu v Martine 23-ročnej M. F. z Martina. Uznala ju plne vinnou z trestného činu podvodu, ktorého sa dopustila v roku 2002. Zároveň jej nariadila do štyroch rokov splatiť škodu, ktorú spôsobila deviatim ľuďom. Celková finančná čiastka, o ktorú mladá žena obrala bývalých klientov vlastnej realitnej kancelárie Eminent Client, predstavuje 300-tisíc korún. M. F. pred súdom tvrdila, že by tie peniaze veľmi rada vrátila, ale nemá z čoho, keďže je momentálne odkázaná na dávky sociálnej pomoci. Pomoc jej vraj prisľúbili rodičia.
Obhliadka bytu
V roku 2002 bolo v jej živote všetko inak. Vtedy ako 21-ročná živnostníčka sa zápalisto vrhla na podnikanie. Jedna z jej podvedených klientov, nazvime ju pani Katarína z Martina, nám povedala: „V roku 2002 som chcela pre svojich rodičov kúpiť jednoizbový byt a pre syna, ktorý sa chce ženiť, dvojizbový. Dala som si požiadavku do viacerých realitných kancelárií. Do Eminenta som si žiadosť nedávala, lebo bol dosť zastrčený kdesi v centre mesta. Keď som tam išla, nikdy som tam M. F. nenašla. Nebol to ale problém, pretože som vedela, kde býva. Poznala som ju, aj jej rodičov. Môj syn s ňou chodil do školy... Nemala som teda ani len tušenie, že sa mi čosi takéto prihodí.„ Na spomínanú realitnú kanceláriu žena natrafila cez inzerát v našom týždenníku. „Keď sme sa s M. F. stretli, išla som na obhliadku bytu. Prezrela som si asi štyri byty, ale žiadny mi nevyhovoval,„ rozprávala pani Katarína.
Napokon sa jej zapáčil jeden jednoizbový byt v Martine na Podháji. „A na ňom som sa popálila. Išla som na jeho obhliadku spolu s ňou a ešte jedným manželským párom. Majiteľka bytu bola doma sama. Byt sme si obhliadli a odišli sme,„ pokračovala v rozprávaní. Za byt jeho obyvateľka pýtala 250-tisíc korún. Kupujúcim sa zdal ale pridrahý, pretože bol dosť zanedbaný a vyžiadal by si veľa opráv, a teda aj ďalšie finančné investície. „Povedala som jej, že by som byt kúpila, keby spustila z ceny. Zhodli sme sa na sume 220-tisíc korún,„ vykladala pani Katarína.
Sprostredkovateľská zmluva
O nejaký čas jej M. F. zatelefonovala a povedala jej, že ak má o byt ešte stále záujem, musí podpísať sprostredkovateľskú zmluvu. Na vysvetlenie dodala, že má zlé skúsenosti z predaja bytov, pretože sa jej stávalo, že sa kupujúci dohodol s predávajúcim a ona ostala bez peňazí. Po tomto objasnení nemala pani Katarína výhrady. „Dobrá realitka to takto ale nerobí. Až neskôr som to zistila,„ dodala pani Katarína. Po podpísaní zmluvy začiatkom septembra 2002 vyplatila nádejná majiteľka bytu majiteľke realitnej kancelárie zálohu vo výške 30-tisíc korún. Dohodu o peňažnej zálohe overili aj pred notárkou. Pani bola ale neopatrná, pretože si nevyžiadala príjmový bloček o zaplatení. „Ani mi nenapadlo, že by ma podviedla, keď poznám celú ich rodinu,„ uvažovala pani Katarína.
Čakanie na byt
Potom ju ale M. F. požiadala, aby dva-tri mesiace počkala, kým zoženie dvojizbový byt pre manželov, aby sa mohli vysťahovať. „Čakala som teda. V novembri som jej zavolala. Telefón zvonil, ale zakaždým ho zložila. Zopakovala to prvý deň, druhý deň, tretí deň... Už som tušila, že niečo nie je v poriadku.„
Nepokoj ju nútil uvažovať. Zobrala sa a išla do kupovaného bytu. Majiteľka nebola doma, ale jej manžel sa veľmi čudoval. Povedal jej, že byt nepredajú, že si to rozmysleli. Ďalej jej, vraj, povedal, že M. F. o tom už dávnejšie informovali. A dodal: „Odtiaľ peniaze neuvidíte, podviedla vás...„ To bol pre pani Katarínu úder. Svitlo jej a začala rýchlo konať.
Nakoniec sa jej podarilo s M. F. sa skontaktovať. „Stretli sme sa a povedala mi, že si zoberie úver a že mi peniaze vyplatí do 1. decembra 2002. V ten deň mi poslala SMS-správu, že jej úver neschválili, že mi peniaze vrátiť nemôže. Vraj sa ich pokúsi zohnať,„ vykladala pani
Katarína ďalej. „Esemesku„ má ako dôkaz stále uloženú vo svojom mobilnom telefóne. Vtedy už podvedená, oklamaná i nahnevaná pani Katarína nečakala a obrátila sa na políciu.
Bezúročná pôžička
Podobný nepríjemný zážitok s M. F. majú aj ďalší klienti realitnej kancelárie Eminent Client. Dodnes márne čakajú na svoje peniaze. Väčšinu z nich M. F. obralo o 30- či 40-tisíc korún. Pred súdom sa obžalovaná priznala ku všetkému, ale nesúhlasila s tým, že už pri preberaní zálohy vedela, že kúpu bytu nesprostredkuje. Jeden z podvedených sa pre NŽT dokonca vyjadril, že obžalovaná takýmto špekulatívnym spôsobom získala vlastne bezúročnú pôžičku... Slovník cudzích slov vysvetľuje slovo eminentný ako hlavný, prvoradý a najdôležitejší, takže názov spoločnosti M. F. by sme mohli preložiť ako Prvoradý (je) klient...
Samosudkyňa pri vynášajú rozsudku prihliadla najmä na to, že mladá žena mala doteraz čistý register trestov. Sudkyňa vyjadrila presvedčenie, že vyššie uvedený trest bude na jej prevýchovu postačujúci. M. F. si novú šancu určite uvedomuje, pretože okresný prokurátor pre ňu žiadal trest odňatia slobody od jedného do piatich rokov v prvej nápravnovýchovnej skupine.
Pani Katarína pred nami neskrývala, že očakávala iný trest. Dúfa len, že raz svoje peniaze od M. F. uvidí. Klamstvá M. F. majú ale aj iný dôsledok. Pre pani Katarínu oveľa vážnejší: „Ďalšiu škodu som utrpela tým, že mesiac čo mesiac stúpali ceny bytov. Pred dvoma rokmi som chcela kúpiť jednoizbový byt za 220-tisíc korún, teraz som kúpila za raz toľkú cenu...„
Monika Maruňáková
