Martin, Bratislava - Financovanie škôl sa už koncom minulého roka zmenilo na malú drámu, keď z viacerých obecných úradov sa ozývali hlasy, že ak štát nesplní svoje povinnosti voči rezortu, teda v konečnom dôsledku voči deťom, tak hrozí, že školy sa budú zatvárať. Nestalo sa. Peniaze sa napokon našli. V štátnej pokladnici i obecných kasách. Ale problém zostal. Povestný zemiak nevychladol, je stále horúci a školstvo so svojou reformou sa môže zmeniť na časovanú bombu.
Vážne reakcie vyvolali nedávno zverejnené čísla - tzv. normatívy pre školy a školské zariadenia na rok 2004, čo v podstate znamená: akou čiastkou bude štát prispievať ročne na jedného žiaka tej-ktorej školy. Podľa materiálov Ministerstva školstva SR na internete je celkový maximálny normatív na jedného žiaka na tento rok pre materské školy 21 457 korún, pre plnoorganizované základné školy 21 740 korún, pre gymnáziá 25 158 korún, stredné odborné školy 33 224 korún a stredné odborné učilištia a učilištia 36 564 korún.
Paradoxné je, že zatiaľ čo predstavitelia ministerstva školstva tvrdia, že priemerné normatívy sú oproti minulému roku vyššie o 12,1 percenta pre základné školy, o 15 percent pre gymnáziá a o 8,6 percenta pre stredné odborné školy a učilištia, tak reprezentanti samosprávy, konkrétne Združenie miest a obcí (ZMOS), tvrdí pravý opak.
(Dokončenie z 1. strany)
Na tlačovej konferencii po zasadnutí rady ZMOS 19. februára odznelo, že celkový objem prostriedkov na školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a miest bude nedostatočný a nebude zodpovedať garanciám v oblasti školstva vyplývajúcim z Ústavy SR...
Ako pre NŽT potvrdil podpredseda ZMOS a primátor Turčianskych Teplíc Jozef Turčány, ZMOS očakáva, že financovanie základných škôl bude v tomto roku nedostatočné, financovanie materských škôl výrazne poddimenzované a nový spôsob stravovania bude znamenať výrazné zaťaženie rodičov detí.
Samospráva nespochybňuje samotný systém normatívov, ale nemá dostatočný prehľad o štruktúre financovania v rezorte školstva, konkrétne koľko peňazí dostane miestna samospráva a samosprávne kraje, koľko peňazí zostane v rezerve ministerstva. ZMOS má vraj obavy z možného neproporcionálneho rozdelenia celkovej čiastky, ktorú štátny rozpočet pre školstvo v tomto roku vyčlenil. „Dodnes neboli zverejnené kompletné údaje, no aj z toho neúplného, čo preniklo na verejnosť, si vieme spočítať, že normatívy nám nebudú stačiť. Napr., v Turčianskych Tepliciach boli vlani celkové mzdové náklady 24,8 milióna korún, v tomto roku nám vychádza suma 21,6 milióna korún,„ povedal J. Turčány.
O normatívoch pre financovanie školstva sme sa dozvedeli o mesiac neskôr ako určuje zákon a sú nepostačujúce - najmä tieto slová sme počuli, keď sme telefonicky zisťovali reakcie turčianskych starostov. Starosta Mošoviec Ján Žirko mal spočítané, že na základnú školu bude obci chýbať v tomto roku približne 500-tisíc korún. Aj tu, tak ako v iných obciach, budú musieť zastupiteľstvá porozmýšľať o racionalizačných opatreniach. Niektoré obce, napríklad Sklené, Turček a Jazernica, zlúčili základnú a materskú školu do jednej budovy už dávnejšie. Vo viacerých obciach majú problém s klesajúcim počtom žiakov a aj pri úsporných opatreniach budú mať finančné problémy. O racionalizačných opatreniach budú musieť uvažovať najmä stredne veľké a menšie obce. Podľa starostu Krpelian Pavla Olšovského v tejto obci zatiaľ neuvažujú o zlúčení základnej a materskej školy, ale snažia sa, aby tieto zariadenia využívali aj deti zo Šútova, Ratkova a Nolčova. O zlučovaní škôl uvažujú aj Dražkovčania. Obecné zastupiteľstvo v Belej-Duliciach, kde je plnoorganizovaná základná škola, zasadalo včera a malo sa na ňom hovoriť aj o tejto problematike. Ako nám povedal starosta Hornej Štubne Ondrej Piški, uvažujú so zlučovaním škôl iba ako o možnej perspektíve do budúcnosti. Dozvedeli sme sa, že v Hornej Štubni chýba v porovnaní s minulým rokom pre školstvo 1,2 milióna korún (zarátané sú do toho peniaze na krytie všetkých výdavkov, vrátane miezd učiteľov). Prevádzkové náklady školstva pritom narástli približne o 10 percent, valorizovať treba aj mzdy učiteľov. V Hornej Štubni doplatili aj na to, že počet žiakov tejto školy sa pohybuje okolo dvoch stoviek. V súčasnosti majú v tejto škole 250 detí a dostanú približne 21 000 korún na žiaka. Keby prepustili učiteľov a znížili počet žiakov pod dve stovky (časť z nich by presunuli do Turčianskych Teplíc), dostali by na jedného žiaka 26 000 korún.
Zložitou situáciou v školstve sa budú zaoberať aj martinskí poslanci. Na zasadnutí zastupiteľstva vo štvrtok 26. februára ich čaká mimoriadna správa o financovaní materských škôl v meste. Bude to zrejme tvrdé rokovanie, pretože podľa našich informácií chýba v Martine na pokrytie potrieb súčasnej siete MŠ takmer 15 miliónov korún. Na to, aby „ministerské„ peniaze mali stačiť, museli by mať martinské MŠ minimálne o 700 detí viac, čo je, samozrejme, ilúzia. A tak poslancov čaká neľahké rozhodovanie, ako hrozbu kolapsu systému MŠ odvrátiť. Odborníci ale odhadujú, že skutočne tvrdými úspornými opatreniami sa môže deficit znížiť iba ak o polovicu či maximálne o 60 percent.(baj, gg)
