Bohatá snehová nádielka a dlhotrvajúce januárové mrazy určite ulahodili priaznivcom lyžovania a korčuľovania. Bežkári mohli tento rok športovať v Turčianskych Tepliciach aj na ihrisku pri základnej škole, v kúpeľnom parku, pod Bôrom, kde mali klzisko aj korčuliari. Biele stopy neboli pusté, ale nezdali sa mi ani preplnené ľuďmi. Chýbali v nich predovšetkým návštevníci mesta, ktorých akoby stále bolo akosi málo. Vzhľadom na to, že v Turčianskych Tepliciach veľa priemyslu nezostalo a nedá sa predpokladať, že by sa okrem drevárstva nejaké fabriky pozviechali, treba sa sústrediť na služby turistického ruchu, ktoré popri kúpeľníctve majú najväčšiu perspektívu v celom hornom Turci. Žiaľ, ani existencia ubytovacích zariadení a kúpeľov ešte nezaručí, že do mesta príde viac turistov. Aj turistiku treba poriadne spropagovať. Rovnako, ako existujú označené cyklotrasy, by mohli existovať aj značené bežkárske trate. Samozrejme miestni bežkári tieto trate poznajú, ale čo si má počať obyvateľ iného kúta Slovenska, alebo cudzinec, ktorý sa v hornom Turci vôbec nevyzná. Môže si vybrať len niektorú zo stôp, ktorú vytvorili miestni bežkári. Pričom terénov vhodných na bežky je neúrekom. Samozrejme, cyklotrasy neboli vyznačené zadarmo, niečo to stálo, ani označenie bežkárskych tratí by nebolo zadarmo, aj keď by sa iste dal vypracovať projekt financovaný z fondov Európskej únie, vďaka ktorému by bolo možné dostať dotáciu na označkovanie trate. Možno by niekto namietal, že pod Bôrom vznikol náučný chodník a neprešli ani tri roky a je taký zdevastovaný, akoby nemal majiteľa. To ale nie je problém náučného chodníka ani jeho investora a tvorcu. Predpokladám, že väčšine Tepličanov nie je takýto vandalizmus ľahostajný, ale čo kto urobil preto, aby vandali boli dolapení. Nezdá sa mi, že sa počas niekoľkých rokov nenašiel žiadny občan, ktorý by niekoho nevidel ničiť jednu z informačných tabúľ, alebo rozhadzovať odpadky, dokonca kradnúť dosky alebo brvná. Pritom stačí telefonicky oznámiť polícii, že tu, či tam, sa pohybuje vandal, ktorému nedajú pokoj veci, ktoré slúžia všetkým. To nie je udavačstvo, je to prejav záujmu o hodnoty, za ktoré vždy niekto zaplatí daň. Prečo nenájdeme v Rakúsku alebo vo Švajčiarsku pováľané a rozbité informačné tabule. Možno v týchto krajinách žijú kultúrnejší ľudia, ale vandali sa nájdu aj tam. Polícia ich ale pravdepodobne dokáže včas odhaliť, takže nestihnú narobiť až toľko škôd, aby sa nedali rýchlo napraviť.
Žiaľ, v Turčianskych Tepliciach nie je policajtov čoraz viac, ale čoraz menej, a tak vandali akoby upozorňovali turistov, že do tohto mesta nemajú chodiť. O peniaze a pracovné príležitosti potom prichádzame všetci. A na vine je aj naša ľahostajnosť.(br)
