Na nedávnych Galandových dňoch v Martine, ktoré sú venované detskej pediatrii, odznela aj prednáška zástupcu prednostu Kliniky detí a dorastu MFN a JLF UK Mariána Fedora o syndróme týraných detí. Aj na Slovensku sa v posledom období čaraz častejšie o tomto skrytom probléme diskutuje, hlavne v médiach. Napriek tomu susedia a okolie často so sklopenými očami tolerujú hrubé správanie sa rodičov voči svojim deťom. Ozvú sa zväčša až vtedy, keď dieťa leží v nemocnici a lekári bojujú o záchranu jeho života.
Hlboké jazvy
Typickým trestom v rodinách, kde sú deti týrané, je bitie elektrickou šnúrou, pálenie cigariet na tele, obarenie a vytrhávanie vlasov. M. Fedor nám rozprával o tom, ako k nim raz do nemocnice priviezli 17-ročnú dievčinu, ktorá bola veľmi špinavá, takého špinavého človeka, vraj, nikdy ešte nevidel. Jej nohy boli samá jazva. Odborník podľa ich tvaru (malé biele hlboké a vpadnuté jazvy s ostrými okrajmi) hneď spoznal, že si na dievčine niekto vybíjal zlosť pálením cigarety. Podľa rozprávania dievčaťa jej popáleniny spôsobil matkin priateľ, ktorý sa ju údajne pokúšal aj sexuálne zneužiť. Cigaretami sa dotýkal jej tela vtedy, keď jej matka nechcela s ním mať sexuálny styk. Raz už bola na polícii, ale potom svoju žiadosť stiahla... Nejaký čas trvalo, kým sa psychika dievčaťa dala do poriadku. Po tom, čo lekári kliniky iniciovali prešetrenie, dievča opätovne svoju výpoveď údajne spochybnilo. O ďalšom jej osude nevieme podrobnosti.
Syndróm trasenia
Podľa M. Fedora na Klinike detí a dorastu MFN a JLF UK ošetrovali štyri až päť prípadov v tomto roku, kde vzniklo podozrenie, že dieťa bolo týrané. Spomenul si ale na jeden veľmi vážny prípad, ktorý sa stal pred niekoľkými rokmi. Ide o tzv. syndróm trasenia. „Matka, ktorá nemá dobré rodičovské zručnosti, je veľmi nervózna, keď musí poslúchať detský plač. Často je detský nárek a nepokoj nepríjemný aj partnerovi, ktorý často ani nie je otcom dieťaťa. Dospelý zoberie bábätko na ruky a v zlosti ním začne silno triasť. Mozog dieťaťa vtedy naráža od jednej steny lebky ku druhej. Zranenie, ktoré pri trasení môže nastať, sa prirovnáva otrasu alebo pomliaždeniu mozgu vzniknutom pri autohavárii,„ rozprával M. Fedor. Môže dôjsť k ťažkému poškodeniu dieťaťa. A ak sa aj zo zranenia vylieči, môže mať deficit na celý život, a to buď fyzicky alebo mentálny. 17-ročná matka, ktorá takto ublížila svojmu dieťaťu, bola odsúdená.
Otec držal hladovku
Detský lekár by mohol byť jedným z prvých ľudí, ktorí môžu prichádzať do styku s týraným dieťaťom. Na Slovensku má pediater zo zákona dané nahlásiť svoje podozrenie z týrania dieťaťa. Takisto aj učiteľovi, ktorý je s dieťaťom dosť dlhý čas, môžu byť nápadné zmeny správania, modriny na jeho tele. Samotné utrápené dieťa hľadá nejakú pomoc a ak má so svojim pedagógom dobrý vzťah, skôr sa mu zdôverí ako lekárovi.
Potrebné by boli aj častejšie preventívne prehliadky v domácnosti, pretože v ambulancii lekár nemôže zistiť podmienky, v ktorých deti žijú a či nie sú zanedbávané. Napríklad, nedávno doviedla na príjmovú ambulanciu detskej kliniky MFN sociálna pracovníčka dve malé deti. Povedala, že žijú na v Martine na Atilovom hrobe v stane s matkou a s pochybnými ľuďmi. Lekári deti vyšetrili, našťastie boli zdravé. Potom ich umiestnili do detského domova. Na tento prípad sa prišlo tak, že ich otcovi, ktorý je vo väzbe, jeden jeho kamarát povedal, že jeho manželka aj s deťmi žila nejaký čas v garáži a potom na Atilovom hrobe. Keďže nikto vo väznici jeho volanie o pomoc neakceptoval, začal držať hladovku. Až potom dali zamestnanci väznice avízo sociálnym pracovníkom...
Syndróm objavili pediatri
Obidva prípady, ktoré sme spomenuli, majú spoločný názov – syndróm týraného dieťaťa. V 60. rokoch minulého storočia pediatri a röntgenológovia v USA ako prví prichádzali do styku s niečím, čo nebola iba čisto medicínska záležitosť. Všimli si viacpočetné zlomeniny u detí, ktoré si nevedeli vysvetliť. Detskí lekári si začali všímať určité úrazy a poranenia u detí, ktoré rodič nevedel vysvetliť. Pediater Kemp v roku 1962 napísal prácu o syndróme bitého dieťaťa. „V podstate u nás naďalej pretrváva presvedčenie, že dieťa je niečo, čo patrí len rodičovi a on si s ním môže robiť, čo chce,“ rozprával M. Fedor. U nás až v roku 1971 prvýkrát MUDr. Ringel zaviedol pojem syndróm týraného dieťaťa. V roku 1992 Rada Európy definovala základné formy toho syndrómu. Zahŕňa fyzické a psychické týranie, sexuálne zneužívanie a zanedbávanie. Vyhrotením fyzického týrania je ťažké poškodenie zdravia dieťaťa alebo jeho zabitie. Málokto si ale všimne menej výrazné príznaky zanedbávania či psychického týrania, ktoré neskôr môžu vyústiť k tomu najhoršiemu.
Sexuálne zneužívanie je tabu
Takmer úplne sa tabuizuje sexuálne zneužívanie detí. Na Slovensku ani len nemáme predstavu, koľko detí mu musí čeliť. „Jedna zo štúdií v Čechách zistila, že až 33 % žien bolo v detstve sexuálne zneužívaných. Teda každé štvrté dievča do 18. roku života. V detstve bolo zneužívaných podľa týchto štatistík aj 17 % mužov,“ konštatoval M. Fedor. Vo Veľkej Británii to bolo len 16 % detí. Pod sexuálnym zneužívaním sa nemyslí len pohlavný akt, ale aj exhibicionizmus a dotykové kontaktné formy. Zaujímavé je, že väčšina sexuálne zneužívaných dievčat sa neskôr vydáva na cestu promiskuity a prostitúcie.
Pod psychickým týraním sa chápu slovné útoky, ponižovanie, odmietanie dieťaťa, obmedzené zabezpečenie potravy a nápojov, obmedzenie pohybu, nútená izolácia, zanedbávanie zdravotníckej starostlivosti, opilosť v rodine. Psychickým týraním rodič zníži sebaúctu dieťaťa, a tým sa ono stáva obeťou, ktorá sa nevie brániť a neskôr v dospelosti paradoxne sa z neho stáva agresor, ktorý týra opäť svoje deti alebo partnera.
Chýba prevencia
Oproti vyspelým krajinám nie sú na Slovensku vypracované štúdie, z ktorých by vyplynuli štatistiky o počtoch detí, ktoré v rodinách trpia. V štatistikách je vedených len 3,5 % detí vo veku do 15 rokov, ktoré sú ohrozené vonkajším prostredím, tzn., že ekonomické životné podmienky, v ktorých žijú, sú zanedbané. 1,5 % pochádza z nefunkčných rodín. Teda podľa čísiel päť percent detí je potencionálne ohrozených.
V susedných Čechách v rokoch 1995 – 99 zistili zdravotníci okolo 0,03 % syndrómu týraného dieťaťa, ministerstvo vnútra 0,13 – 0,17 %, ministerstvo sociálnych vecí, rodiny a práce od 0,2 – 0,3 %. Ale to je len špička ľadovca. V USA, kde je systém vyhľadávania takéhoto dieťaťa najviac rozpracovaný, predstavuje až 0,46 %. Vo Veľkej Británii je jeho výskyt 0,034%. Je to veľmi nízka cifra, a to preto, lebo má veľmi dobrú primárnu, sekundárnu aj terciálnu prevenciu.
„U nás, podľa mňa, prevencia absentuje. Iba ak detský lekár alebo učiteľ nahlási na políciu podozrenie, tak sa začne vyšetrovať,„ rozprával M. Fedor. A pokračoval: „Tieto prípady rieši polícia alebo odbor sociálnych vecí okresného úradu. Ak sa aj zistia niektoré skutočnosti, zvyčajne dôjde k tomu, že obeť odvolá svoje tvrdenia zo strachu, že to bude ešte horšie, pretože predsa žije v rodine násilníka ďalej. Skúsenosť je taká, že keď sa prípad prešetrí, agresor sa vyhráža. A v prípade, že je odsúdený, po návrate z väzenia sa mstí. Zvyčajne sa teda prípady podozrenia týraných detí, končia do „stratena“.
Chýba legislatíva
Prioritne treba prijať legislatívu, ktorá by vôbec umožňovala riešenie tohto závažného spoločenského javu, v odhaľovaní tohto spoločenského javu stojí Slovensko celkom na začiatku. Podpredsedníčka NR SR Zuzana Martináková a ďalší poslanci prejavili záujem pomôcť pri riešení tohto problému. Návrh je, aby pri samosprávnych krajoch vznikli špeciálne tímy odborníkov, ktoré by sa zaoberali touto problematikou. M. Fedor nám vysvetlil: „V Anglicku je to tak, že lekár nemá, napríklad, dané zo zákona povinné ohlasovanie podozrenia. Ale je vecou jeho profesionálnej cti, že to oznámi. Akonáhle sa prípad sociálnej službe nahlási, zvolá sa tím odborníkov. Tí prešetria situáciu v rodine. Ak tam bol spáchaný trestný čin, dohra je na súde. Ale súčasne ďalej vypracujú program zameraný na ďalšie sledovanie dieťaťa i rodiny. Buď dieťa z rodiny dočasne zoberú, alebo sa lieči celá rodina, hlavne agresor, v záujme zachovania funkčnej rodiny. Ak bol rodič dieťaťa za týranie odsúdený do väzenia, tak tam s ním pracuje psychológ, aby jeho agresivitu eliminoval. Po určitom čase sa prešetruje, či opatrenia boli dostačujúce. Svetovým trendom je dať šancu celej rodine, aby sa liečila. Okrem toho vo Veľkej Británii majú register týraných detí, kde je zapísaných okolo 22-tisíc detí, ktoré potom už sledujú celý život. Mnohí, ktorí boli v detstve obeťami násilia, sa vo svojej dospelosti stávajú agresormi, v týchto prípadoch hovoríme o vertikálnom prenose týrania.
Monika Maruňáková
