Martinská koronárna jednotka (KJ) vznikla medzi prvými na Slovensku. (Názov je odvodený od latinského slova coronarius, čo po slovensky znamená vencovitý. Srdce spredu vyzerá tak, že cievy, ktoré ho zásobujú, tvoria veniec.) „Tieto cievy sa zanášajú tukovými látkami a vzniká jav známy ako ateroskleróza. Ak takto zúžené cievy upchá krvná zrazenina, môže vzniknúť srdcový infarkt. Je spôsobený odumretím kúska srdca v časti, ktorú daná upchatá cieva zásobuje. Pri vzniku infarktu srdca môžu nastať rôzne poruchy srdcového rytmu, ľahšie a závažnejšie,„ vysvetlil nám na začiatku nášho stretnutia prednosta I. internej kliniky MFN a JLF UK Prof. MUDr. Marián Mokáň, DrSc.
Traja mušketieri
Pri zrode KJ stáli pred 30-timi rokmi tri osobnosti. Bol to vtedajší prednosta internej kliniky Doc. MUDr. Eugen Špaňár, DrSc. Vždy sa zasadzoval za progresívne veci. Vtedajší asistent Doc. MUDr. Imrich Markuljak, CSc. sa rok predtým, ako sa otvorila KJ, vrátil z ročného pobytu vo Francúzsku. Výrazne prispel svojím know-how. Tretím bol Prof. MUDr. Pavol Steiner, DrSc., bývalý prednosta martinskej chirurgickej kliniky a významná osobnosť slovenskej kardiochirurgie. Práve prvá operácia chlopňovej chyby - embolektómia (- odstránenie krvnej zrazeniny z pľúcnej žily, ktorá sa odtrhla zo žíl dolných končatín. Ak sa neodstráni, pacient zomrie.) sa urobila v Martine. „P. Steiner v roku 1968 objednal pre svoju pooperačnú izbu kompletný monitorovací systém so všetkými potrebnými a kvalitnými prístrojmi od západonemeckej firmy. Ale náhle v júli 1969 zomrel. Po jeho smrti začala mať kardiochirurgia zostupnú tendenciu, prístroje už nepotrebovala. Dobre poslúžili pre novovzniknutú KJ,„ spomínal vedúci kardiostimulačného centra pri MFN MUDr. Ján Kollár. S existenciou KJ je spojený začiatok novej éry liečby infarktu myokardu trombolýzou. Podáva sa pri nej liek, ktorý priamo rozpúšťa krvnú zrazeninu v zúženej cieve.
Resuscitácia
Na KJ sú hospitalizovaní pacienti s množstvom rozličných diagnóz týkajúcich sa srdca i ciev. Všetci tí, na ktorých svojou rukou siaha smrť. Sú tu nielen centralizovaní, ale aj vysoko špecializovane liečení.
Na prvom mieste je infarkt srdcového svalu, ktorý vzniká najčastejšie uzáverom srdcovej cievy zrazeninou. Na druhom mieste sú poruchy srdcového rytmu, potom pľúcna embólia, zlyhávanie srdca ako pumpy, kde je pacient ohrozený zadusením, šokové stavy rôznej príčiny. Sú tu umiestnení i čakatelia na trvalý kardiostimulátor.
Poslanie KJ spočíva v tom, že sa tu monitorujú pacienti, meria sa im krvný tlak, sleduje sa EKG, pulz. Odborníci tu vykonávajú invazívne i neinvazívne metódy, ktoré sú viazané na monitor umiestnený na KJ, ktorý sleduje srdcovú činnosť, nepretržite aj krvný tlak a okysličovanie krvi. A, samozrejme, zachraňujú - oživujú „polomŕtvych„ pacientov.
Keď zahučí
záchranka
KJ má k dispozícii osem lôžok, z toho je päť vybavených intenzívnym monitorovacím systémom. Okrem toho je po osem mužských a ženských lôžok na prvom poschodí kliniky. Slúžia ako ďalší stupeň kardiologickej starostlivosti. Za mesiac sa na uvedených lôžkach „otočí„ okolo 500 pacientov. Za 30 rokov ich bolo priam neuveriteľné množstvo, takmer 18-tisíc. Sú chvíle, keď počas 24 hodín sa tu vystriedajú všetci pacienti, lebo na KJ sú ľudia hospitalizovaní podľa akútnosti. Fluktuácia na lôžkach je taká veľká, že ak sa pacient opýta, dokedy bude na koronárke ležať, lekár mu odpovie: „Ak nezahučí záchranka, tak aj do rána...„ Je to pravdivá odpoveď vyplývajúca z každodennej tvrdej reality.
„Človek, ktorý prekonal infarkt myokardu by mal byť sledovaný na monitore prvých 48 hodín, lebo vtedy je ohrozovaný poruchou rytmu, ktorá ho môže usmrtiť. To sú tie prípady, kedy zrazu človek doma alebo v práci odpadne a zomrie. A pitva zistí infarkt,„ hovorí zástupkyňa prednostu pre kardiológiu MUDr. Margita Belicová.
Liečba srdcových chorôb je dosť nákladná. Trojdňová hospitalizácia pri infarkte myokardu na KJ stojí 110-tisíc korún. Okrem trombolýzy je pri infarkte možné otvoriť upchatú cievu balónikom – tzv. angioplastikou. Koronárografie (vyšetrenie srdcových ciev) sa robia aj v Martine, ale väčšinu pacientov s infarktom srdca, ktorým nemožno podať trombolýzu, posielajú do Kardiocentra v Banskej Bystrici, kde v prípade komplikácií môžu pacienta operovať. Úmrtnosť na infarkt zriadením KJ klesla, výrazne sa znížila po zavedení otvorení cievy upchatej uzavretej zrazeninou, či už trombolýzou, alebo balónikom.
Úmrtnosť v rannom štádiu infarktu myokardu, keď je o pacienta postarané v nemocnici, je v MFN asi desať percent. Toto číslo sa vyrovná údajom vyspelej západnej Európy. Úmrtnosť na koronárnych jednotkách sa ale nerovná celkovej úmrtnosti na infarkt. Mnohí pacienti umierajú ešte pred bránami nemocnice. Tým, že je v regióne rýchla zdravotnícka služba, ÁRO a KJ, je v ostatných rokoch v regióne čoraz viac úspešne zresuscitovaných pacientov, na ktorých siahol infarkt alebo porucha rytmu srdca.
Ako ho odhaliť
Chorobnosť na kardiovaskulárne ochorenia na Slovensku je na prvom mieste úmrtí. Zomiera na ne až 50 percent Slovákov, pričom jednoznačne ako prvá zabíja ischemická choroba srdca – infarkt.
Infarkt sa najčastejšie prejavuje bolesťami na hrudníku, ktoré vzniknú náhle, alebo im môže predchádzať námahová bolesť, tiež na hrudníku. Človek prejde iba sto metrov a už musí zastať, pretože nevládze. Najmenej polovica pacientov prichádza do nemocnice bez predchádzajúcich námahových symptómov, z ničoho nič dostanú veľkú bolesť na hrudníku. Je skľučujúca, mnohokrát sa šíri aj do rúk. Pacienti - diabetici, môžu mať aj bezbolestný infarkt myokardu. Nemožno ale povedať, že nemali symptómy. Jeden typ infarktu srdca sa môže prejaviť bolesťou v hornej časti brucha, vracaním, druhý typ odpadnutím, zhoršením dýchania.
Siaha
aj na mladé ženy
„Hoci odborná literatúra uvádza, že dominantní v úmrtí sú muži, dnes už vidíme, že nárast kardiovaskulárnych chorôb u žien je omnoho rýchlejší, ako sa štatisticky predpokladá. Dokonca, aj u žien v plodnom veku (ženské hormóny chránia proti infarktu). Súvisí to aj s tým, že z roka na rok narastá počet diabetičiek. Cukrovka stiera ochranu ženy v plodnom veku pred aterosklerózou. Ďalej sú to vedľajšie účinky niektorých liekov, napríklad orálnych kontraceptív. Patrí medzi ne i hormonálna antikoncepcia a substitučná hormonálna liečba. Vyvolávajú nielen embóliu u mladých žien. Substitučné hormonálne lieky podporujú žilovú trombózu a aj infarkty,„ rozprávala M. Belicová.
Ostatné roky sa infarkt myokardu jednoznačne posúva do nižších vekových skupín ku štyridsiatnikom. Tí majú nielen infarkt, ale po dôkladnom medicínskom vyšetrení aj závažnú aterosklerózu ciev. Tento žalostný stav slovenskej populácie má na rováši jednoznačne nesprávny životný štýl. Fajčenie, nepravidelná a tučná strava, nedostatok pohybu, obezita, to všetko sú faktory, ktoré nás pomaly, ale isto, vrhajú do náruče smrtky. Ale jednoznačne na populáciu vplýva aj vystupňovaný stres. Do nemocnice prichádza s infarktom veľa zúfalých a utrápených nezamestnaných, ale na strane druhej aj prepracovaných podnikateľov.
Prevencia chráni
Lekár koronárnej jednotky zodpovedný za prevenciu MUDr. Ján Dvorský nám povedal.: „Prevencia kardiovaskulárnych ochorení je veľmi dôležitá, dôležitejšia ako samotná liečba. Úplne by sme mali vyradiť cigarety. Stravu si treba rozdeliť do menších množstiev, jesť viackrát denne, vyberať si skôr jedlá, ktoré neobsahujú veľa tukov, strava má obsahovať veľa ovocia a zeleniny. Veľmi dôležitá je pohybová aktivita. Tá závisí od veku i zdravotného stavu jedinca„. Zo športov by sme mali uprednostňovať skôr dynamické, ako je beh, bicyklovanie, rýchlu chôdzu, turistiku. Vitamíny by sme mali prijímať najmä v prírodnej forme.
Monika Maruňáková