Martin - Predstavte si, že hasičom niekto náhlivým hlasom telefonuje, že mu horí dom, no operátor mu pokojne oznámi: „Áno, zahasíme vám to, ale bude vás to stáť dvadsaťtisíc. Skôr, ako vyrazíme, pošlite nám faxom alebo mejlom výpis z vášho účtu.„ Určite absurdná predstava... Nič takého sa nestane, Hasičský a záchranný zbor (HaZZ) zasahuje všade tam, kde treba, okamžite, bez dlhých rečí, s plným nasadením a účinne. Sú to profesionáli, na ktorých je jednoducho spoľahnutie. A zďaleka nezasahujú iba pri požiaroch, aj v Turci už viac ako polovicu výjazdov tvoria zásahy pri dopravných či iných nehodách. Zachraňujú hodnoty, ale najmä zdravie ľudí a ich životy. A zlyhanie ich techniky by mohlo mať doslova katastrofické následky.
Počet vyhovuje, štruktúra nie
Aj preto, že HaZZ je financovaný z peňazí daňových poplatníkov, malo by nás zaujímať, ako sa štát stará o to, aby bol tento zbor dobre pripravený na svoju nezastupiteľnú úlohu. Ozývajú sa hlasy, že slovenskí hasiči na tom nie sú dobre. Ich technika je už, vraj, prežitá. Je to reálny problém aj v Turci.
Veliteľ hasičských staníc v Martine i Turčianskych Tepliciach Dušan Krištof, oficiálne vedúci prevádzkovo-technického oddelenia OR Hasičského a záchranného zboru v Martine, hovorí: „Spokojní môžeme byť napríklad s automatizovaným systémom, ktorý nám umožňuje čo najrýchlejší a plynulý výjazd k prípadu. Od vyhlásenia poplachu musí zásahová jednotka do jednej minúty vyraziť. Operátor stlačením tlačidla poplachu na počítači naštartuje automatický systém, ktorý spúšťa vzduchotechniku, otvára príslušnú bránu, zapína semafory na križovatkách, čiže robí pre vozidlo zelenú vlnu. Diaľkové bezdrôtové ovládanie semaforov sme mali ako prví na Slovensku. Počet mobilnej techniky nepotrebujeme zvyšovať. Potrebujeme ale zmenu štruktúry.
Potrebovali by sme prejsť od vozidiel špeciálne hasičských, na univerzálnejšie. Platí to aj o výškovej hasičskej technike. V Turci máme momentálne k dispozícii dva automobilové rebríky s dosahom 30 metrov, čiže pri maximálnom vysunutí sme schopní dostať sa po deviate podlažie. Samozrejme, je to technika zastaralá, hasiči musia hadice ťahať so sebou, druhí im ich musia nadväzovať, a potom, nie všade sa dá s rebríkom dôjsť a aj jeho použitie je často rizikové, najmä pri väčších požiaroch. My by sme, aj vzhľadom na výškovú zástavbu v Martine a Vrútkach, potrebovali plošinu. Mali sme jednu z roku 1972, už je vyradená. Plošina je oveľa praktickejšia a účinnejšia ako rebrík. Potrebovali by sme aspoň jeden menší a ľahší automobil, ktorým by sme mohli lepšie manévrovať pri menších požiaroch v meste. Dnes používame iba výnimočne kompaktné prúdy, väčšinou hasíme oveľa účinnejšími rozprášenými prúdmi, teda menším množstvom vody. Čiže zišlo by sa nám jedno menšie vozidlo.„
Deduškovia vo fraku
Všetky potreby turčianskych hasičov sú priamo úmerné „žičlivosti„ štátneho rozpočtu. Ak vláda prijme úsporné opatrenia, netýkajú sa len školstva či zdravotníctva, ale rovnako aj ich. A často ich ešte viac... Keď však nazriete do priestrannej garáže hasičskej stanice v Martine, zdá sa, že všetko je v absolútnom poriadku, autá naleštené, pripravené na všetko... Ale už dlhšie vieme, že ak tieto vozidlá sú vôbec schopné výjazdu, tak to jedine zásluhou príslušníkov HaZZ, ktorí sa o ne vzorne starajú, opravujú a vlastne ich udržujú takpovediac pri živote. Vek týchto vozidiel (dvadsať rokov a viac) i morálne opotrebovanie je veľké. Na hasičskú techniku sa totiž kladú zvláštne nároky, väčšinou „odpočíva„ v garáži, ale v prípade potreby, či je leto alebo zima, noc alebo deň, musí za pár sekúnd naštartovať a byť akcieschopná na plný výkon. Je to veľmi špecifické zaťaženie i opotrebovanie, pretože každý štart je vlastne „studený„. Čiže, ani netreba dodávať, že poriadna generálka (ak nie výmena) strojového parku by sa zišla aj v Martine.
Dušan Krištof dodáva: - Už dlhší čas akútne žiadame, aby bola obnovená základná zásahová technika. Minimálne by sme potrebovali kompletné rekonštrukcie vozidiel na podvozkoch LIAZ. Rozhodujúce komponenty, ako sú nádrže, podvozky, čerpadlá a podobne, ľudovo povedané odchádzajú. To som hovoril o vozidlách, ktoré majú okolo dvadsať rokov. Tie, čo už majú takmer tridsať, už potrebujeme vymeniť. Okrem dvoch novších automobilov značky Mercedes, ktoré súvisia so špeciálnymi činnosťami, od roku 1988 žiadna iná technika do Martina neprišla... Uvedomujeme si ale, že to všetko, o čom som tu hovoril, to sú „ťažké„ milióny korún. Napr. výšková technika, ktorú by sme potrebovali, stojí okolo 35 miliónov. A nájsť dnes 35 miliónov v štátnom rozpočte, to nie je jednoduchá vec. Navyše, ak sa v posledných rokoch vynaložilo celoplošne na Slovensku veľa peňazí na vybavenie súvisiace s prechodom na záchranársku činnosť a na budovanie hasičských staníc v menších okresoch.
Šetrenie na zlom mieste
Pre záchranársku činnosť majú profesionálni hasiči v Martine dva novšie automobily. Mercedes Sprinter je určený pre záchranu na ceste, je schopný desať minút hasiť vysokotlakým rozprášeným prúdom. Toto vozidlo je vybavené strihacím a rozpínacím hydraulickým zariadením a kvalitným zdravotníckym materiálom, napríklad aj špeciálnym počítačom na zistenie základných životných funkcií obetí havárií. Druhý Mercedes Unimog je zase určený pre hasenie lesných požiarov v ťažkoprístupných terénoch. Týchto špeciálnych vozidiel do lesných terénov je na celom Slovensku iba šesť a jedno sa dostalo aj do Martina. Navyše, martinskí hasiči ako jediní v Žilinskom kraji majú aj potápačskú skupinu. Kto to pozná, vie, že jej vybavenie stojí balík peňazí. Len jedna maska s komunikačným zariadením stojí okolo päťdesiattisíc, nehovoriac už o špeciálnych oblekoch.
Aká je teda situácia v Turci? Podobná ako aj inde na Slovensku. Niečím sa môžeme pýšiť, za iné za skôr hanbiť. A pretože pri práci profesionálnych hasičov a záchranárov nejde o nič menej, ako o životy a zachránené milióny, nemal by tu šetriť ani správca našich peňazí, v tomto konkrétnom prípade ministerstvo vnútra. Už sa na hasičoch šetrilo dosť.(ig)
