Najstrašnejším zážitkom v živote rodiča je, keď príde o svoje dieťa. Bolestivé sklamanie ho od chvíle, kedy sa dozvie túto hroznú správu, bude navždy nerozlučne sprevádzať. Na všetko trápenie zabudne aspoň vo chvíli vyslobodzujúceho spánku, ale ráno pri každom slnečnom svite sa rana v srdci rozhorí ohňom beznádeje.
Už viac ako mesiac vstáva s rozjatreným bôľom v hrudi matka 15-ročného dievčaťa. Každé ráno zopakuje ten istý úkon. Podíde k fotografii usmievajúcej sa blondínky, hladká ju po líčku, vyslovuje jej meno a žalostne plače. Nevládze už ani rozprávať, ale žiaľom zmoreným hlasom sa stále pýta: „Prečo? Veď ty si si to nezaslúžila.„ Nevie, ako dlho je pri fotografii, napokon ale prenikne ku nej závan bežného dňa. Ale pre ňu je to len ďalší z krutých dní. Myseľ jej stále blúdi k udalostiam spred takmer dvoch mesiacov a hľadá odpovede na nezodpovedané otázky. A telo krásnej dcéry v rozpuku života chladne v tmavom hrobe.
Odchod
Janka odišla z domu na začiatku jari. Rodičom povedala, že ide na rande s priateľom. Prisľúbila, že sa do deviatej hodiny večer určite vráti. Dievčina domov neprišla a nedvíhala ani mobilný telefón. Rodičia v zlých predtuchách išli jej nezvestnosť ešte v tú noc ohlásiť na políciu. Matka na druhý deň zatelefonovala Jankinmu priateľovi, ale ten bol doma. Povedal, že deň predtým boli s Jankou v jednom meste, ale že sa tam rozišli. Vraj si ráno okolo tretej zobrala taxík...
V kóme
Asi o dva týždne neskôr polícia rodičov informovala, že v Čechách majú neznámu ženu v nemocnici ležiacu v kóme po veľmi ťažkej dopravnej nehode. Popis neznámej sa zhodoval s ich dcérou. Otec so zaťom nasadli do auta. „Stále som verila, že to nebude naša dcéra,„ povedala nám matka s plačom. Keď jej o pár hodín manžel volal z telefónnej búdky v cudzom štáte, triasol sa na celom na tele. Ledva rozprával. Bolestivá hrča mu navrela v hrdle a nedala mu dýchať. Kropaje potu mu vystúpili na čelo a do očí sa tlačili slzy, keď musel povedať: „Mamička, je to naša Janka„. Žena hrôzou ustrnula. Bolo to bolestivé zistenie pre otca, keď našiel dcéru nemohúco ležať na nemocničnej posteli, obklopenú pípajúcimi prístrojmi, ktoré ju držali pri živote. Ak sa vôbec dá životom nazvať bezduchý stav, do ktorého upadla.
Nehoda
Jana sa škaredo zranila počas vážnej dopravnej nehody. Auto idúce zo strmého vŕšku preletelo do jarku, celé sa prevrátilo a vrazilo do stromu. Musel to byť hrozný náraz, keď vo výške štyroch metrov na strome ostala oškretá kôra. Jej spolujazdec bol na mieste mŕtvy. Dievča malo zlomenú panvu,diagnostikovali jej krvácanie do mozgu a pomliaždený mozog. Policajti zroneného otca na jeho žiadosť doviezli na inkriminované miesto. Na strom, ktorý bol príčinou nešťastia, nešťastný muž pripol venček.
Transport
Českí lekári dávali doráňanému dievčaťu minimálnu šancu na prežitie. Napriek tomu ju chceli mať rodičia v domácej nemocnici, aby boli pri nej blízko. Lekári ale tvrdili, že nevydrží prevoz. Navrhli otcovi, že keď ich dcéra dodýcha, aby podpísal, že môžu zobrať jej orgány a použiť ich na transplantáciu. Potom by telo na Slovensko previezli vrtuľníkom celkom zdarma „Veľmi rada by som niekomu pomohla, ale stále som dúfala, že sa moja dcéra preberie,„ povedala matka. Prevoz vrtuľníkom stál 500-tisíc korún a rodičia na zaplatenie takej sumy peniaze nemali. V ústrety im vyšli v martinskej nemocnici. Poslali po dievča sanitku. Na detskej „jiske„ v Martine bojovala mladá dievčina o svoj život ešte štyri dni. Rodičia a súrodenci ju navštevovali niekoľkokrát za deň. Matka ju ustavične hladkala a volala po mene, veriac, že sa určite preberie. „Mala som dobrý pocit, keď som videla, že má pekne sfarbenú pleť, že dýcha. Ale vraj to za ňu dýchali len prístroje,„ spomínala žena. Po štyroch dňoch začali vo vyčerpanom tele všetky životne dôležité orgány zlyhávať. Smrť zvíťazila nad mladým krehkým životom.
Utajené čísla
V Čechách odovzdali policajti otcovi veci a predmety, ktoré mala Janka na svojej poslednej a dodnes záhadnej ceste pri sebe. Peňaženku a malý poskladaný papierik, narýchlo vytrhnutý z bloku, na ktorom boli ceruzkou napísané štyri čísla, mobilný telefón a fotografiu pekného mladého muža. Mobil ale vôbec nebol jej. V jeho pamäti mala poznačené len tri čísla. „Zistili sme, že tie čísla, ktoré boli napísané na papieriku, si určite nemohla vyťukať do telefónu. Podľa môjho názoru ju tam nasilu držali, zobrali jej doklady a jej vlastný telefón,„ rozprávala matka. Neznáme telefónne čísla rodičom ale vôbec nedali spávať. Kto sa za nimi skrýva? Rodina sa sama pokúšala zmapovať posledné Jankine chvíle. Z útržkových informácií, telefonátov na neznáme čísla a neznámym ľuďom sa pomaličky skladá mozaiku posledných Jankiných dní. Všetko začína do seba zapadať... Otcovi v Čechách ktosi podstrčil jedny tamojšie noviny, v ktorých, vraj, ich dcéra mala podaný inzerát s prekvapivým znením - Sex a číslo mobilného telefónu. V redakcii mu povedali, že ona sama si ho pre nízky vek podať nemohla. Musel to urobiť niekto iný. Totožnosť pána, ktorý inkriminovaný inzerát podával, mu ale na inzertnom oddelení novín odmietli prezradiť.
Agentúra
Na spomínanom papieriku bolo ako prvé uvedené ženské meno. Zavolali na to číslo a v telefóne sa im ozvala slovenská agentúra pre hostesky. Matka to nevydržala a zakričala do slúchadla: „Moja dcéra išla cez vašu agentúru, vy nemáte hostesky, ale...„ Jedno z čísel v mobilnom telefóne patrilo pravdepodobne jej „nadriadenému„, ktorý ju kontroloval. Tam sa im len ozval hlas: „Pani, a vy odkud máte moje číslo?„ A muž hneď zložil. Opätovne sa snažili zavolať spomínaným ľuďom, ale márne. Telefón ostával hluchý...
Ale predsa len niekto vniesol aspoň malé svetielko do záhadného prípadu. Bol to muž z fotky. Ten im povedal, že raz Janu stretol veľmi smutnú v jednom parku. Povedala mu, že je zo Slovenska a do Čiech prišla cez jednu slovenskú agentúru. Aj mu prezradila, kto ju do Čiech priviezol.
Janka
Aká vôbec bola Janka? Bola najmladšia z troch súrodencov a z toho jej aj vyplynulo postavenie miláčika rodiny. Vždy bola poslušným a milým dievčaťom, aj keď bola trochu uzavretá. Bola priateľská a vychutnávala si každú chvíľku života, naplno. Učitelia zo strednej školy ju chválili, že je veľmi inteligentná.
Približne pred rokom nastal v jej správaní zlom. Koniec detstva a prebúdzanie sa ženstva ju celkom zmenili. Zrazu sa chcela postaviť na vlastné nohy a žiť svoj vlastný život. Cítila sa dospelá. Aby to aj potvrdila, pri predstavovaní vždy uviedla vek o dva - tri roky vyšší, ako v skutočnosti mala. Prestala sa kontaktovať so svojimi kamarátkami z detstva. A keď jej to matka vyčítala, povedala: „Mami, to sú už len pre mňa deti.„ Prestávala uznávať autority, rodičov i učiteľov, každého, kto pre ňu dovtedy niečo znamenal.
Tichá, ale vzdorovitá dievčina sa napokon vzbúrila proti rodičom, ktorým sa nepozdával jej priateľ a odišla z domu. „Zbadali sme na Janke veľké zmeny, keď s ním začala chodiť. Dozvedeli sa, že s priateľom navštevuje krčmy. Začala fajčiť. Lomcovala ňou puberta. A to ešte pred rokom bolo jedno veľmi dobré dievča,„ nechápe zmenu správania sa svojho dieťaťa matka.
Stratené plány
Janka mala veľké plány. Už v pätnástich vedela, že chce vyštudovať psychológiu a pomáhať ľuďom. A práve psychológovia a psychiatri môžu pri predčasných pocitoch zrelosti pomôcť. Tie sa vraj dnes medzi dospievajúcimi šíria ako infekcia. Čoraz viac z nich predčasne odchádza z domu, býva u známych alebo v kadejakých rozpadávajúcich sa domoch, vynecháva školu, nerešpektuje dospelých. Na príčine sú podľa psychiatričky pre deti a dorast, ktorá nechce byť menovaná, šíriace sa negatívne informácie z okolia, ktoré nezrelí mladí ľudia nedokážu správne spracovať. Veľkú úlohu pri problémoch dospievajúcich zohráva rodina a škola, ktoré by mali deťom a tínedžerom dať pocit opory a spolupatričnosti. Zároveň by mali medzi sebou úzko spolupracovať. Ak ani tieto dve inštitúcie na dieťa nestačia, nie je žiadnou hanbou obrátiť sa o pomoc a radu na odborníka.
Navždy zbohom!
Telo mladej dievčiny už odpočíva na cintoríne... Plačúca sestra pri jej hrobe púšťa z autorádia pesničky od Elánu, vraj, aby Janke v tom zvieravom tichu a krutej tme nebolo smutno... Starší brat si stále hovorí, že sestrička len niekam odišla a raz sa určite vráti... Otec mlčky trpí... Matka si každý deň prehráva Jankinu obľúbenú kazetu gréckych pesničiek... Nemôžu uveriť...
Monika Maruňáková
