Meno Jozefa Beniača, odchovanca žilinského hokeja, je od roku 1967 natrvalo spojené s martinským športom. Tu začal trénovať najprv mužov a potom sa podujal vychovávať turčianske hokejové talenty, ktorým sa venoval dlhé roky. Bol známy svojim láskavým otcovským prístupom. Kus roboty urobil aj pre rozvoj slovinského hokeja, v Ľubľane pôsobil jedenásť rokov a mnohí zo súčasných hokejistov Slovinska, ktorí hrali na majstrovstvách sveta vo Fínsku, patria k jeho odchovancom.
Celá jeho športová kariéra je príbehom športového rytierstva a čistého srdca. Najviac uznania zožal za obetavú prácu pri výchove mladých hokejistov a za svoju obdivuhodnú kondíciu, vďaka ktorej bol až do posledných chvíľ pravidelným účastníkom vytrvalostných behov a mnohonásobným majstrom Slovenska vo viacbojoch všestrannosti. V máji 1999 obdržal Cenu fair play Slovenského olympijského výberu a v tom istom roku dostal čestné uznanie za mimoriadne športové výkony pri vyhlasovaní najlepších športovcov Turca.
Jozef Beniač sa narodil 12. decembra 1924 a zomrel v piatok 6. júna 2003. Športová verejnosť sa s ním rozlúčila v pondelok 9. júna.
