Odvčera je v prevádzke aj pre verejnosť reštaurácia s terasou v novorekonštruovanom kaštieli v Záturčí. Táto stavba prešla pohnutou históriu a súčasníci ju poznajú ako nedávne sídlo jedného z hospodárstiev martinského Štátneho majetku, ktorý ho používal na administratívne a hospodárske účely. Kaštieľ štát po reštitúcii vrátil späť bývalým majiteľom a jeden z nich - Ján Reichl - sa rozhodol prinavrátiť jeho priestorom i okoliu zmysluplný účel.
Kým napíšeme - aký, urobme si krátky exkurz do histórie. Objekt bol pôvodne evanjelickým kostolom, ktorý dal v roku 1640 postaviť majiteľ Sklabinského hradu František I. Réva (rod si neskôr pomaďarčil meno na Révai). Bol známym šíriteľom reformácie v Turci a podnetom pre stavbu kostola v Záturčí bolo odňatie martinského chrámu evanjelikom rok predtým. Prestavať na kaštieľ sa ho rozhodol František IX. Révai z Mošoviec v roku 1894. O štvrťstoročie neskôr - v roku 1921 - tu bola zriadená Prvá slovenská roľnícka škola. Kaštieľ v tom čase už patril Reichlovcom. Za dediča ustanovil František Révai starého otca dnešného majiteľa kaštieľa. Pochádzal z Hornej Štubne, bol sirotou a mošovský Révai si ho ako 14-ročného vzal do služby.
Kaštieľ je dnes zmenený na nepoznanie a vďaka citlivej rekonštrukcii so zachovaním všetkých vzácnych stavebných a architektonických prvkov je od 15. marca tohto roku súčasťou zoznamu národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Náklady na jeho komplexnú rekonštrukciu, ktorá sa uskutočnila pod odborným vedením pamiatkárov a architekta Jána Kubinu z Dolného Kubína a ktorú stavbársky realizuje firma Skanvor zo Sklabine, sa odhadujú na 20 miliónov korún. Zatiaľ je pre verejnosť prístupné len prízemie kaštieľa s reštauráciou a priľahlou záhradou, v ktorej dominuje terasa s grilovacím altánkom. Hospodárske stavby, ktoré špatili blízke okolie kaštieľa, sú zbúrané, časť ciest a chodníkov i spomínanej záhrady už stavbári skultivovali. V blízkosti kaštieľa sú rybníky zrekonštruované na športové rybárstvo.
A práve táto budúca aktivita predurčuje aj smer ďalšej rekonštrukcie kaštieľa a jeho okolia. Ján Reichl má v pláne postupne upraviť aj rozľahlý park, no ešte skôr - pravdepodobne v budúcom roku - prvé podlažie kaštieľa a jeho podkrovie. Podkrovie bude slúžiť ako penzión na ubytovanie menších skupín záujemcov a pre ich spoločenské vyžitie a prvé podlažie, nad ktorým sa klenie gotická klenba pôvodného kostola, budú môcť využívať na rokovania, porady, rodinné slávnosti a podobne.
Veľké plány má majiteľ kaštieľa s letnou terasou a oddychovým zázemím záhrady. Chystá sa tu vyučovať tanec. A nie hocijaký, ale ľudový valčík, mazurku, hambo, landler, skákanú, bavorskú, poľskú i slovenskú polku, šotyš, čardáš, friškú, krútenú i foxtrott, ragtime, boogie-woogie či twist. To všetko pekne po druhu vždy počas júnových víkendových večerov. Kuchyňa má ponúkať predovšetkým slovenské jedlá a delikatesy, čím sa chce odlíšiť od zinternacionalizovaných jedálnych lístkov bežných v reštauračných zariadeniach. A z reproduktorov sa tu nemajú ozývať rytmy posledných hitov, ale hudba viacerých národov, ktorej perly zozbieral majiteľ kaštieľa po celom svete.
A hoci koniec rekonštrukčných prác na kaštieli i v jeho okolí je ešte v nedohľadne, predsa len sa už teraz v jeho areáli začína rysovať pohoda a sympatická štýlovosť. Treba si ich prísť vychutnať. A možno už prvého júna. Popoludnie Medzinárodného dňa detí tu bude patriť práve im.
Viera Legerská
