Mestský úrad v Martine organizuje anketu o investičných dominantách mesta,
ktorá môže preferovať, ale aj pochovať cyklodopravu v meste
Viete o tom, že podľa prieskumu o postojoch a názoroch ľudí na bicyklovú dopravu, na jej bezpečnosť, význam v živote ľudí i mesta, ktorý v rámci projektu: Dajme šancu bicyklom organizovala Turčianska bicyklovú skupina JUS s podporou nadácie The Regional Environmental Center for Central and Eastern Europe, REC Slovensko a s Botanickou záhradou Univerzity Komenského v Blatnici pred dvoma rokmi dala šancu bicyklovej doprave ako jednému zo spôsobov riešenia dopravy a životného prostredia miest až polovica opýtaných? Tretina z nich je presvedčená, že bicyklová doprava v Martine bola doteraz nedostatočne rozvíjaným spôsobom dopravy, viac ako 55 percent opýtaných je presvedčených, že bicyklová doprava by sa mala v mestách podporovať a rozširovať a takmer dve tretiny z tých, ktorí vyplnili dotazník, sú toho názoru, že by sa mala podporovať vo všetkých častiach mesta a rovnaké množstvo opýtaných je presvedčených, že obmedziť by sa bicyklová doprava nemala v žiadnej časti. No pri otázke, či to platí aj o centre mesta, tretina opýtaných odpovedala, že tam áno.
A sme pri kameni úrazu, ktorý roznesváril mesto v minulých rokoch. Mnohí Martinčania na pešej zóne bicykle nechcú vidieť, druhá časť občanov tohto mesta je presvedčených, že aj do centra by bicyklisti mali mať možnosť vstúpiť. Kompromisom pre obe názorové skupiny by mohlo byť vybudovanie cyklistických trás v širšom zázemí pešej zóny, aby nedisciplinovaní cyklisti nedráždili chodcov svojou nebezpečnou jazdou, a predsa sa do blízkosti pešej zóny mohli dostať aj po menej nebezpečných trasách, ako sú dnes cestné ťahy Martinom či vnútromestské komunikácie. Tento spôsob riešenia problematiky cyklistickej dopravy v meste podporuje aj radnica. Zámer vybudovať chodníky pre cyklistov je dokonca pod číslom dvanásť v aktuálnom dotazníku o investičných akciách mesta, ktorý mestský úrad dal na posúdenie občanom. Z ankety má vzísť akýsi poradovník investičných akcií, ktorý má byť pre poslanecký zbor i manažment radnice vyjadrením vôle voličov a majú podľa jeho výsledkov smerovať rozvoj mesta. Výsledok ankety môže byť ale aj hrobom zámerov s organizovaním zázemia pre rozvoj cyklistickej dopravy v meste. Ak sa totiž dostane na jeho chvost, bude nielen po plánoch urobiť mesto postupne prístupným pre cyklistov, ale môže to znamenať aj znegovanie doterajšej práce Turčianskej bicyklovej skupiny JUS.
V minulých rokoch práve skupina nadšencov sústredená okolo skupiny dokázala urobiť z Turca región s najhustejšou sieťou cyklotrás na Slovensku. Ich dĺžka dnes predstavuje viac ako 500 km, po ktorých možno bezpečne prekrižovať región, nájsť turisticky atraktívne miesta i vybrať si trasu podľa náročnosti. Všetky sú značené a postupne sa na nich odstraňujú bariéry. K tým, ktoré sa už využívajú dva roky nedávno pribudla nová pätica trás: Martin-Martinské hole (z ATC Turiec), Martin-Martinské hole (od mosta pri ZŤS), Martin-Kolónia Hviezda, Martin-Diaková a Košťany nad Turcom-Socovce.
Čo z toho... Ak totiž cykloturista zatúži po martinskej histórii a modernej ponuke mesta, po tom, aby si pozrel hrdú pešiu zónu, bude si možno musieť utrieť ústa nasucho. Martin je dnes - z hľadiska prístupnosti cyklistov, napriek tomu, že na to má mimoriadne dobré podmienky - nedobytnejší ako hrad obkolesený vodnou priekopou. Na škodu veci. Cyklisti sa totiž o propagáciu cyklotrás a možností turistického vyžitia v Turci starajú (často aj za tých, ktorým by na tomto biznise malo záležať najviac) dobre. Na ich internetové ponuky a iné propagačné materiály reaguje množstvo záujemcov o nenáročnú turistiku. A tí prichádzajú objaviť Turiec a jeho turisticky kľúčové mestá a miesta aj pre ďalších. Keby sme dokázali pochopiť možnosti tohto objavovania, zaiste by sme v dotazníku uprednostnili práve budovanie cyklochodníkov.Viera Legerská
