Milana Macha to baví ako zamlada, ale hovorí, že po zápase sa týždeň lieči
Po turčianskych trávnikoch behá viacero „matthewsovcov„. Len v drese Koštian sú hneď traja: hrajúci tréner Milan Bielik, Jozef Plazák a najnovšie aj Milan Macho - tí poslední dvaja nemajú ďaleko do päťdesiatky. Zaujímavé na tom je, že všetci traja kedysi obliekali aj dres Martina a pamätajú si aj na krajšie časy futbalu v Turci. Kým prví dvaja sú turčianski rodáci, Milan Macho sa do Turca natrvalo „presadil„ z neďalekého Kamenca pod Vtáčnikom, kde ho futbaloví funkcionári Martina objavili v roku 1976. Rovnými nohami v hupol do druholigového kádra, ktorý vtedy trénoval triumvirát Smetánka, Hagara a Kopecký. Milan Macho potom obliekal martinský dres plných 14 rokov. Bol členom mužstva, ktoré hralo II. celoštátnu ligu, I. SNL, ale zažilo aj pád do III. ligy. Po roku 1990 sa pre neho začalo jeho putovanie viacerými turčianskymi futbalovými mužstvami. Minulý týždeň v redakcii sme od 47-ročného Milana Macha vyzvedali aj to, či ho stále futbal baví tak ako zamlada.
Takmer hneď po príchode do Martina, ste sa dostali do základnej zostavy, aj keď ste boli z útočníka prerobený obranca. Ku ktorému obdobiu sa najviac vraciate vo svojich spomienkach?
Jednoznačne to bolo pôsobenie trénera Emila Kunerta pri mužstve. Bolo to obdobie rokov 1979-1980, keď sme bojovali o postup do prvej ligy. V Martine bola vtedy výborná partia a veľa kvalitných hráčov. Na tohto trénera spomínam najviac aj preto, lebo práve on mi našiel post ľavého obrancu, na ktorom sa mi začalo dariť.
Vedeli by ste vymenovať hráčov, ktorí tvorili základ toho mužstva?
Viete, ja sa minulosťou až tak hlboko nezaoberám, ale toto by som mal zvládnuť. V bránke bol Hazucha, v obrane hrával Huťka, Topercer, Chatrnúch a ja, no a v poli Diabelko, Pápišta, Hodúr, Ürge, Duba, Brňák, Anina...
Mali ste 33 rokov, keď ste skončili v martinskom drese, a potom ste sa stali futbalovým cestovateľom...
Najprv som prestúpil do Belej, bolo to v sezóne, keď z okresnej súťaže postúpila vyššie. Po asi dvoch rokoch som išiel nakrátko do Sklabine, odtiaľ tiež len na chvíľu do Žabokriek, no a naspäť do Belej. Ďalší polrok som bol v Dražkovciach, odkiaľ som išiel do Valče, kde som rok aj trénoval a neskôr hrával za béčko, no a teraz hrávam v Košťanoch.
Nestáva sa často, že v jednom drese vybehne na trávnik otec so synom. Vám sa vo Valči pošťastilo zažiť tento pocit. Pamätáte sa?
Máte pravdu, so synom Róbertom som hral v jednom mužstve - ja som hral v obrane, on v útoku, alebo stál v našej bránke. Je to skôr brankár, ale keď nemal kto hrať za béčko, tak si obliekol aj dres útočníka.
Potom sa však vytratil z turčianskych trávnikov, kde je teraz?
Dal si dvojročnú pauzu a teraz je v Trebostove, kde tvorí brankársku dvojičku s Jožkom Krupom.
No, ale vy hrávate stále a bez pauzy, teraz v Košťanoch. Baví vás to ešte?
Cítim, že potrebujem pohyb. Aspoň raz do týždňa. To viete, že kĺby ma už bolia, kolená sú opotrebované a nevydržia veľkú záťaž, ale horšia by bola nečinnosť. Je to asi tak, odohrám zápas a potom sa celý týždeň liečim. Priznám sa, že netrénujem, lebo to by už asi moje nohy nevydržali. Viete, v Košťanoch je veľmi dobrá partia - moji bývalí spoluhráči - Milan Bielik, Jožko Plazák, ale aj ďalší skúsení hráči. Popri nich je to aj vyvážené mladými chlapcami. Myslím si, že tréner Milan Bielik im dáva dosť príležitosti.
Aká je podľa vás momentálna úroveň I. triedy?
Zdá sa mi, že trochu poklesla. Podľa mňa sa na dedinách slabšie trénuje. Je to trochu ospravedlniteľné tým, že hráči majú iné, vážnejšie povinnosti, najmä pracovné či školské. Mnohí dokonca chodia za prácou do zahraničia a domov prichádzajú iba na víkendy. Z tohto pohľadu to nemá ľahké ani martinský futbal. Totiž, za našich čias sa občas talenty z dedín objavovali aj v martinskom drese, teraz ich ale toľko po turčianskych trávnikoch už nebehá. Ak sa aj nájdu, majú skôr iné povinnosti ako hrať futbal. No, a pripúšťam, že sú aj iné záujmy, lákadlá, ktoré prv neboli.
Máte 47 rokov, väčšine hráčov v súťaži, ktorej hrávate, by ste mohli byť aj otcom. Dokedy chcete ešte hrávať aktívne futbal?
Povedal som si, že do päťdesiatky (smiech)... Ale uvidím, ako mi bude zdravie slúžiť, najmä nohy, lebo za tie roky, čo sa futbalu venujem, dostalo telo poriadne zabrať.
Čo na to, že sa ešte stále naháňate za loptou, hovorí vaša rodina?
Akurát jej chýbam cez nedele, inak som celý týždeň s nimi. Myslím si, že im to až tak nevadí. Veď sú naučení...
Snímka: (plz)
