Kedysi bolo v Turci problémom stretnúť sa v horách s medveďom. Starší ľudia, ktorí pracovali dlhé roky v lesoch, nemali skúsenosť zo stretnutia s najväčšou európskou šelmou. V posledných rokoch medvede schádzajú stále do nižších a nižších nadmorských výšok a hľadajú si obživu na miestach, kde sme ich kedysi vôbec nevideli. V Turčianskych Kľačanoch a v Polerieke minulý rok schádzali až do záhrad pri rodinných domoch, v Turanoch do záhradkárskej osady a občas prechádzali aj cez hlavnú cestu. V Turci sa vyskytlo aj niekoľko prípadov, keď medvede poškodili včelíny, úle alebo včelnice, alebo im za zdroj obživy slúžili aj hospodárske zvieratá, akými sú v Turci hovädzí dobytok, kozy, ovce.
Dozvedeli sme sa, že predminulý týždeň sa už pokúšal medveď dostať k úľom vo včelíne pri Sklenom. Nepodarilo sa mu to, ale poškodil včelín. Ak medvede poškodzujú majetok človeka, včelárom a poľnohospodárom sa to určite nepáči. Aby sme zistili, ako to vyzerá s poškodzovaním majetku Turčanov najväčšou európskou šelmou, navštívili sme odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (OPPLH) okresných úradov v Martine aj v Turčianskych Tepliciach.
Škody štát nahrádza
Najskôr treba spomenúť, že poškodenie svojho majetku musí majiteľ včelstiev alebo hospodárskych zvierat nahlásiť obecnému úradu v mieste, kde k nemu došlo. Škodu, ktorú spôsobí medveď hnedý na včelstvách a domácich zvieratách, uhrádza štát, ak bola spôsobená škoda v poľovnom revíri, v ktorom sa medveď neloví, alebo ak jeho lov vykonáva užívateľ, ktorého zriaďovateľom je štát. V prípade, ak má užívateľ (poľovnícke združenie) povolenie na lov medveďa, uhrádza všetky škody spôsobené touto šelmou v čase jeho trvania dotknutý subjekt. Od Ing. Miroslava Parvanova z OPPLH OÚ v Turčianskych Tepliciach sme sa dozvedeli, že podľa zákona štát neodškodňuje škody, ktoré medveď spôsobil v ovocných sadoch, u včelárov iba škody na včelstvách. Obecný úrad zvoláva komisionálnu obhliadku miesta, kde došlo k škode, ku ktorej starosta pozýva zástupcov odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a odboru životného prostredia okresného úradu, turčianskej regionálnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu, poškodeného včelára a včelárskeho dôverníka. Zástupca OPPLH spíše záznam a poškodený si musí podať žiadosť o odškodnenie na tento odbor okresného úradu. Samozrejme, komisia posudzuje, či včelár urobil opatrenia proti poškodeniu majetku a včelstiev medveďom (ohradu s drôtmi napojenými na zdroj elektrického prúdu nízkeho napätia). Ako nám povedal M. Parvanov, pri zabití zvieraťa necháva každá šelma po sebe typické stopy a napadá korisť inak. Napríklad, pes dohryzie boky zvieraťa, vlk krk a medveď svojej obeti láme väzy. Ovcu si medveď odtiahne na tiché miesto a zožere ju takmer celú, zostanú po nej len malé zvyšky. „V okrese Turčianske Teplice hlásia včelári a chovatelia hospodárskych zvierat približne sedemdesiat percent škôd, ktoré im spôsobujú medvede. Na území horného Turca medvede poškodia za rok priemerne štyri až päť včelníc a zabijú približne jedno hospodárske zviera. Ohrada včelína alebo včelníc drôtom napojeným na zdroj elektrického prúdu býva veľmi účinná. Medveď má obavy z neznámeho prostredia, obyčajne ho očucháva citlivým nosom. Elektrický prúd je pre jeho nos veľmi nepríjemný. Včelár, samozrejme, môže robiť len také opatrenia, ktoré medveďovi fyzicky neublížia,„ povedal nám M. Parvanov. Dozvedeli sme sa od neho, že početné stavy medveďov v hornom Turci nie sú také, že by im hrozilo vyhynutie, ale nedá sa hovoriť ani o ich premnožení. Keďže medvede sa pohybujú na veľmi veľkom teritóriu, nedá sa presne povedať, koľko ich žije práve v tomto období na území Turca.
Medvede človek v ich prirodzenom prostredí veľmi ruší, najmä cez zberateľské sezóny húb, malín, čučoriedok. V lesoch nemajú čas sa v pokoji nažrať, strachujú sa o mláďatá a sú stresované z hluku. Potom ich možno nájsť aj v prostredí, ktoré nie je pre ne prirodzené.
Hostiny v pšenici
Podobné skúsenosti majú aj pracovníci OPPLH OÚ v Martine. Medvede spôsobujú ľuďom škody najmä v okolí Turian, Sučian, Šútova, Belej, Kľačian, Sklabinského Podzámku, ale aj Martina a Vrútok. Napríklad v roku 1999 spôsobili v dolnom Turci škody na včelstvách a hospodárskych zvieratách, ktoré vyčíslili na 28-tisíc korún, v roku 2000 to bol iba jeden poškodený chovateľ včiel, ktorému vznikla škoda 1095 korún a v rokoch 2001 a 2002 tieto sumy dosiahli necelých 21-tisíc a 46- tisíc korún. Samozrejme, medvede spôsobili aj iné škody. Ako nám povedal pracovník OPPLH Ing. Jozef Beneš, medvede rozbijú napríklad kŕmne zariadenia a živia sa aj pšenicou v období mliečnej zrelosti na poliach. V Turci vychádzajú do pšeničných lánov najmä v okolí Lipovca, Turian a Sučian. Medvede sa v tomto období koncentrujú v okolí obilných polí a niekedy ich je tam aj desať. Najväčšia európska šelma využíva ľahko dostupné druhy potravy (med, obilie). Na jednom mieste sa zdržiava dovtedy, kým sa zdroj jeho obživy nevyčerpá. Medvede môžu zničiť aj veľké plochy obilia. Jozef Beneš nám povedal, že škody spôsobuje človeku aj iná zver. Diviaky napríklad môžu vyhrabávať zo zeme zasadené zemiaky. Škody, ktoré spôsobujú medvede, ale aj iné zvieratá, sú vyššie, ako by nasvedčovali čísla uvádzané v štatistikách. Nie je jednoduché urobiť kompromis a ochrániť zviera aj majetok človeka.
Obete motorizmu
Medvede treba ochraňovať, lebo pred sedemdesiatimi rokmi im na Slovensku hrozilo vyhynutie. Zároveň im treba vytvárať priestor na prežitie a zabezpečiť, aby sa nepremnožili.
Na zabezpečenie rovnováhy zákony umožňujú regulačný lov medveďov. V rámci neho vlani v Turci ulovili päť medveďov. Na základe rozhodnutia ústredného orgánu možno loviť aj medvede, ktoré spôsobujú škody. Ide o mimoriadne povolenie, na ktoré vlani poľovníci ulovili na Slovensku osem medveďov. Zaujímavé je, že až dva z nich ulovili v Turci, a to jedného v Turanoch a druhého v Lipovci. V Turci vlani zahynuli 4 medvede v dôsledku nehôd. V jednom prípade ho zrazil vlak, v dvoch prípadoch automobily a príčinu jedného úhynu nebolo možné identifikovať. Jozefa Beneša sme sa opýtali aj na jeho názor na riešenie tohto problému. Veď pod Malou Fatrou by mala viesť aj diaľnica.
Podchody a zábrany by problém vyriešili
„Napríklad pri Šútove došlo už niekoľko ráz k zrážke medveďa s automobilom. Naposledy si vodič osobného automobilu na medveďovi odtrhol nápravu. Diaľnica a freventované cesty by mali byť zabezpečené zábranami pre zver a podchodmi. Najmä raticová zver vychádza vo veľkom množstve do polí a hrozí nebezpečenstvo, že ju vodič môže zraziť, „ povedal nám na záver Jozef Beneš.
Ako vyplýva z tvrdení odborníkov, viac problémov spôsobujú medveďom ľudia, ako medvede ľuďom. Tieto problémy sú riešiteľné, ale človek musí brať do úvahy, čo potrebuje na prežitie v prirodzenom prostredí najväčšia európska šelma. Ak to nebudeme rešpektovať, môže v Turci i na Slovensku vyhynúť, ako pred necelými dvoma storočiami v Čechách.
Braňo Gregor
