Ticho v športovej hale na Podháji prerušovali minulý týždeň občas mužské hlasy. Boli to rázne pokyny trojgeneračnej trojice trénerov martinskej atletiky. Najstaršiemu, trénerskému nestorovi chôdze Vladimírovi Devátemu, mladšiemu Pavlovi Zemkovi, ktorý nadväzuje na jeho prácu, ale aj najmladšiemu Štafanovi Balošákovi, ktorý ešte len nedávno kľakal do štartovných blokov. Všetci traja sa venovali martinskej atletickej mladi.
Tak trochu prekvapilo, že bol medzi nimi Štefan Balošák, ktorý pred asi osemnástimi rokmi rovnako počúval hlas svojho vtedajšieho martinského trénera Valera Richtera. Po výborných výkonoch v drese slovenskej reprezentácie sa nakoniec nedávno musel vzdať aktívnej kariéry a po rokoch sa opäť vrátil do Martina. „Nadlho som sa upísal športu, je len samozrejme, že sa nedá len tak skončiť a žiť bez neho. Keďže mi zdravie neslúži tak, aby som mohol ešte pretekať, som rád, že môžem pomôcť ako tréner práve tam, kde som začínal svoju športovú kariéru,„ zdôveril sa nám Štefan Balošák. „V jeseni minulého roku som skončil kurz trénerov II. triedy a veľmi rád by som sa venoval práve príprave šprintérskej mlade. V súčasnosti trénujem dvoch chlapcov a verím, že zanedlho dajú o sebe vedieť.„
Najpočetnejšiu skupinu v hale tvorili zverenci trénera Pavla Zemka – chodci. Iste nie bez zaujímavosti je informácia, že v jeho skupine sú aj tanečníci, či futbalisti, mladí športovci. Pavol Zemko nám povedal, že sa veľmi teší Štefanovmu návratu k atletike, lebo práve on môže pritiahnuť na ovál ďalšiu talentovanú generáciu šprintérov. Rovnako priaznivo návrat Štefana Balošáka vníma aj Vladimír Deváty. „Je to vynikajúce, bol by som rád, keby sme aj jeho zásluhou nadviazali na to, čo tu bolo. Myslím si, že práve v šprintérskych disciplínách a chôdzi dosahovali martinskí odchovanci najlepšie výsledky. Donedávna sme trénovali v Martine iba my - dôchodcovia, teraz by mohlo svitnúť na lepšie časy. A mohlo by ešte viac, keby sa k trénerskému remeslu vrátili aj viacerí z bývalých úspešných trénerov.„
