Možno tak trochu bokom verejnej pozornosti sa stále udržiava pri živote meno presláveného martinského Porteru. Priaznivci dobrého piva iste vedia, o čom je reč. Vždy v predvianočnom čase sa dostal na pulty predajní neopakovateľný lahôdkový nápoj zo starých receptúr martinského pivovaru, 20-stupňové čierne pivo martinský Porter. Kúpiť ho bolo možné iba jediný raz v roku, a kto zaváhal, mal smolu. Ako mnoho dobrého z minulosti, aj Porter sa stal už iba spomienkou na časy, keď sa nehľadelo na svet iba cez bankové účty... Napriek tomu martinský Porter žije. Lebo práve názov tohto piva, ktoré odlišovalo martinský pivovar od ostatných, si vybrali zakladatelia klubu zberateľov pivovarských suvenírov. Pred desiatimi rokmi založili v Martine Porter club.
Relikvie najstaršieho nápoja
Pivo samo o sebe je nápoj takmer rituálny, takže niet sa čo čudovať, že záujem oň nemá iba ten, kto je smädný. Je to zrejme jeden z najstarších nápojov ľudskej histórie vyrábaných pre potechu tela i ducha a určite nápoj najrozšírenejší. Prakticky niet krajiny, kde by pivo nepredávali a prakticky skoro v každej ho aj varia. A keďže pri pití piva ide skutočne o rituál, nemôžu chýbať rôzne relikvie. Tie sa postupom času tak výrazne odčlenili od ostatných výrobkov slúžiacich k podobným účelom, že skutočne možno hovoriť o jasne vyhranených pivných etiketách, korunkových uzáveroch, pivných táckach, plechovkách, súdkoch, pohároch, korbeľoch, otváračoch fliaš, ale aj o takých historických „špéciách„, ako sú staré pivové fľaše (každý pivovar sa snažil mať svoju typickú), pivové cedule, ktoré zavesené nad výčapným pultom hlásali, akéže pivo sa tu čapuje, ale napríklad aj pohľadnice s pivnými motívmi...
Už len to, čo sme vymenovali, bohato stačí ako dôvod, aby sa našli ľudia, ktorí tieto „relikvie„ (či ako ich oni nazývajú - suveníry) začnú zbierať. A ako každá zberateľská vášeň, aj táto je mocná a nepozná hraníc vynaliezavosti. A tak sa zbierajú obrusy, zástery, čapice, vlajky, telefónne i hracie karty, kalendáre, zápalky či knihy - všetko s motívom piva, ba dokonca aj vtipy o pive (najlepší na Slovensku Július Slovenčák z Rimavskej Soboty ich má v zbierke vyše 2000!).
V zberateľskom raji
V Martine založili v októbri 1992 šiesti zberatelia Porter club. Jeho meno je dnes, po desiatich rokoch, medzi priaznivcami piva (zberatelia suvenírov väčšinou aj vedia vychutnať dobrý mok) o nič menej slávne, ako bolo meno legendárneho čierneho piva. Ale o tom trochu neskôr...
Od začiatku je predsedom klubu martinských zberateľov Ján Pokrievka z Priekopy. Najprv zbieral odznaky, po otcovi zdedil peknú zbierku, ktorú zveľadil natoľko, že ich nakoniec mal vyše 15 tisíc. Napríklad odznaky futbalových klubov mal od prvej ligy až po krajské súťaže všetky, veľmi mnoho bolo aj odznakov Dukiel, ku ktorým mal ako vojak z povolania blízko. Roku 1980 bol odvelený do Čiech (Louny) a ešte viac rozvinul svoju odznakársku vášeň. Zažil atmosféru pražských búrz, o ktorej hovorí: „Bol som šokovaný, keď som videl sálu so stovkami zberateľov a tisíckami odznakov, bolo to ako v raji...„ Lenže jeho časté cesty do Prahy sa stávali pomaly neefektívnymi, jeho zbierka futbalových odznakov bola takmer kompletná a skoro nič do nej nepribúdalo. Dosiahol takzvaný zberateľský strop a začal sa obzerať, čo by ho opäť začalo lákať a baviť. Osud zasiahol - v jednom časopise sa dočítal, že sa dajú zbierať pivné etikety, ba dokonca že v Lounoch je zberateľský klub.
„Bol to už iba krôčik získať prvé kontakty, dostal som sa k prvým etiketám a behom polroka som sa z odznakov preorientoval práve na ne. Bol to v roku 1982. Začal som chodiť na prvé burzy pivných suvenírov, začal som zbierať najprv české a slovenské etikety, neskôr aj zahraničné a bolo o mojom osude rozhodnuté.„
Takto nejako sa dostali k tomuto koníčku aj ďalší Martinčania - Peter Vanko a Igor Zigman, Miloš Ivaška z Diakovej, Marián Páleš zo Sučian, ak spomenieme len zakladajúcich členov Porter clubu. Ján Pokrievka dodáva: „Už vtedy v Čechách, keď som videl, ako je to tam organizované, som rozmýšľal preniesť tie skúsenosti k nám. Česi nie sú len veľkí konzumenti piva, ale patria aj medzi svetovú zberateľskú špičku. Na Slovensku klubová činnosť vlastne ani neexistovala, no a už vtedy som sníval, že ak sa raz vrátim domov, že musím v Martine takýto klub založiť.„
Nová sláva starého mena
Po rokoch sa naozaj vrátil do Martina a naozaj tento klub spolu s ďalšími založil. Najprv sa však Martinčania stretli v jednom žilinskom klube, a keď ich bolo päť, povedali si, že ich je už akurát, aby to skúsili sami a najmä podľa svojich predstáv.
Netrvalo dlho a klub sa dostal do povedomia slovenských zberateľov najmä svojou aktivitou. Preto sa do jeho radov prihlásili aj zberatelia mimo Martina (Kotešová, Ružomberok, Čadca, Púchov, Prievidza, Partizánske, Banská Bystrica, Levice). Dnes má klub 34 členov a výrazne sa zaslúžil o to, že zberateľstvo pivných suvenírov sa aj na Slovensku stalo organizovanou záležitosťou. Práve z iniciatívy Martinčanov vznikla Slovenská asociácia histórie pivovarníctva, ktorá sústreďuje všetkých 8 slovenských klubov, vydáva celoslovenský časopis Pivné hobby a organizuje pre zberateľov z celého Slovenska rôzne služby.
Členovia Porter clubu žijú naozaj klubovým životom. Ján Pokrievka spočítal, že od založenia sa stretli na takmer 250 spoločných schôdzkach. Pravidelne sa zúčastňujú zberateľských podujatí, najmä búrz aj v zahraničí a prinášajú zberateľský materiál pre všetkých členov klubu. Špeciálne sa zapísali aj v martinskom pivovare, s ktorým dlhé roky spolupracujú. Je známe, že katalogizáciu etikiet jednotlivých pivovarov robia skôr zberatelia než pivovary. A martinský klub urobil pre potreby pivovaru úplný archív martinských etikiet.To isté urobili aj pre pivovar v Bytči. Martinský klub tiež inicioval a osem rokov organizoval súťaž medzi zberateľmi o najkrajšiu slovenskú etiketu roka, ktorú teraz vyhlasuje Slovenská asociácia histórie pivovarníctva.
Do povedomia zberateľov na Slovensku a okolitých krajinách sa zapísal Porter club Martin najmä zásluhou dobre organizovaných zberateľských búrz. Martin sa zásluhou nich stal vlastne hlavným mestom slovenských zberateľov pivných suvenírov. Už na prvej roku 1993 sa zúčastnilo nečakaných takmer sto zberateľov a ich počet už iba rástol. Nedávno sa konala v poradí už 21. burza a aj na nej sme videli, že silnie najmä ich medzinárodný charakter.
Celý svet v jednej skrini
Aby sme nezabudli, pri výpočte všetkých tých aktivít členov Porter clubu - martinskí zberatelia aj zbierajú...
A celkom úspešne. Posúďte - Ján Pokrievka má druhú najväčšiu slovenskú zbierku pivných etikiet z celého sveta. Jeho zbierka obsahovala koncom minulého roka presne 150 211 kusov! Videli sme ju pekne uloženú v špeciálnej skrini. Skúsili sme v nej listovať, prešli sme len niekoľko desiatok strán dánskych a čínskych etikiet a ubehla skoro hodina. Koľko by sme listovali do konca, nechcem ani odhadnúť... Aj Igor Zigman je veľmi kvalitný zberateľ, v slovenskom rebríčku je na 4. mieste s 118 456 etiketami. Bohaté zbierky etikiet majú aj Ján Knapp (vyše 61 tisíc) a Peter Vanko (vyše 46 tisíc). Jozef Ovsák má zase druhú najväčšiu slovenskú zbierku pivných tácok, nazbieral ich zatiaľ presne 12 114. Patrí aj medzi najlepších zberateľov pohľadníc, má ich vyše 200. Ján Pokrievka zbiera aj korunkové uzávery, ako hovorí iba okrajovo, napriek tomu jeho zbierka vyše 2000 kusov je deviata najbohatšia na Slovensku. Igor Zigman má špičkovú slovenskú zbierku plechovíc (1250), Marián Páleš je tretím najlepším slovenským zberateľom starých fliaš (vyše 60). Zaujímavým zberateľom je Peter Vanko, ktorý patrí na Slovensku k najvšestrannejším. Jeho zbierky tácok (1620), plechoviek (1010), súdkov (60), starých fliaš (32), cedúľ (130), pohárov (240), otváračov (40) i odznakov (415) patria v každej kategórii do slovenskej desiatky najlepších...
A tak, aj keď tmavé pivo lahodnej chuti je už len spomienkou na zašlé časy, meno Porter robí dobré meno Martinu naďalej. Igor Gabaj
