Sučianskemu gymnáziu vrátili názov po osobnosti, po ktorej ju pomenovali už v roku 1928. Vtedy to bola Hodžova škola a od 3. decembra 2002 je jej oficiálny názov Gymnázium bilingválne anglicko-slovenské Milana Hodžu v Sučanoch. Na slávnostnom zhromaždení v miestnom evanjelickom kostole sa zišli nielen pedagógovia a študenti tohto gymnázia, ale aj generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva Ministerstva školstva SR Ján Hera, sučiansky starosta Milan Rybár a príbuzní Milana Hodžu. Väčšina Sučancov pozná históriu miestnej meštianky, pretože do nej chodili. Nazývali ju "Jubilejná", pretože ju v roku 1928 otvorili pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky.
Po vzniku Slovenského štátu pôvodný názov školy zrušili a vysekali Hodžovo meno zo stien budovy. V období socializmu nazvali Milana Hodžu buržoáznym politikom, hoci to bol štátnik a publicista medzinárodného významu. Nový začiatok tejto školy sa datuje od roku 1991, kedy pri Gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine vznikla bilingválna anglicko-slovenská sekcia s dvomi triedami. Od 1. septembra 1993 už písalo sučianske gymnázium svoju vlastnú kapitolu. V tento deň sa formálne osamostatnila a zriaďovacou listinou vtedajšej Školskej správy II. v Banskej Bystrici vzniklo Gymnázium bilingválne anglicko-slovenské v Sučanoch so 6 triedami a 17 pracovníkmi. Z nich boli 11 učitelia slovenskí, 2 anglickí a 4 pracovníci boli nepedagogickí.
V roku 1996 opustili brány školy prví maturanti s výbornými výsledkami skúšok. Pôsobenie Know how fondu sa v súlade s projektom začalo oslabovať, a to v závislosti od vlastnej stability a identity školy. Naďalej ale pretrvávala spolupráca s britskou radou, a to najmä v oblasti poradenstva a vzdelávania učiteľov. Táto škola aj napriek politickým a ekonomickým zmenám prosperuje, ťarchu financovania prevzali na svoje plecia rodičia detí, ktorí v spolupráci s obcou, donormi a vedením školy vypracovali efektívny mechanizmus pomoci škole.
Myslím si, že meno Milana Hodžu má vo svojom názve tá správna škola, ktorej brány budú opúšťať vzdelanci a demokrati ako bol on. Ani totalitný režim nevymazal meno Milana Hodžu z myslí Sučancov, a tým, že ho sučianskej škole vrátili, sa dočkali aj rehabilitácie svojho rodáka.
(vif)
