Igor Gabaj
Akosi sa nemôžeme zbaviť toho chomúta. Mysleli sme si, že novembrové kľúče roku 1989 mu odzvonili, ale mýlili sme sa. Politika preniká do pórov nášho života takou nepríjemnou intenzitou, že je to už na pováženie. Alebo na smiech? Ak na smiech, tak trochu cez slzy.
Keď sme nedávno v redakcii debatovali o odborných záležitostiach našej práce, dočkali sme sa zaujímavej pripomienky. Pod ilustračnou fotografiou bohato zasneženej pláne Malej Fatry sme priniesli text, ktorý lokalizoval tento zaujímavý záber jednak miestne - bola to Kľačianska Magura, a jednak časovo - bola to úctyhodná „fotostarenka„, vyše 60-ročná snímka z roku 1941. Práve tento rok bol jadrom diskusie, vypočuli sme si názor, že takéto samoúčelné uverejnenie fotografie práve z roku 1941 môže byť neprimerané či dokonca provokujúce... Uvažujete dobre, ak sa vám zdá, že niekto nemenej samoúčelne pospájal fakty - krásnu zimnú prírodu a vojnový slovenský štát.
Nemôžem si pomôcť, ale asociácie podobného druhu si ako bohužiaľ už dlhoročný novinár dobre pamätám. Pamätám si na ľudí, ktorí večne hľadali, či sa za niečím verejne vysloveným neskrýva niečo úplne iné. Myslíte si, že dnes takí už nie sú? To by ste videli...
Predsa nie je možné, aby novinár, keď píše, že „krstným otcom plesu bol primátor„, myslel na to, že niekto by si tento fakt mohol „domyslieť„ tak, že onen primátor má asi spojenie s mafiou! Pretože mafiáni, vraj, svojich šéfov volajú „krstný otec„. Možno ich ani tak nevolajú, to iba Mario Puzzo a možno iba prekladateľ jeho knihy... Ale keby aj, kvôli tomu hádam nazatratíme či nezrušíme krstných otcov ako takých. Ani tých plesových, ani tých skutočných pri kresťanských krstoch. A verte, aj takýmto asociáciám sme už čelili...
Martinské divadlo sa snaží získať svoj pôvodný názov Slovenské komorné divadlo, čím by ale (logicky) zanikol jeho súčasný názov Divadlo SNP. Osobne som o tom písal trikrát a pýtal sa na názory ľudí možno trikrát toľko. Nepočul som, mimo divadla, ani jeden takýto: Je to správne, aby sa divadlu vrátil jeho pôvodný názov a aby sa dostalo zadosťučinenie zakladateľom, ktorí vedeli, prečo práve takto divadlo pomenovali... Viackrát som ale počul: To si Slovenské národné povstanie nezaslúži! Komu vadí Slovenské národné povstanie? Je to ďalšia demontáž Slovenského národného povstania z našich dejín! Ani slovo o divadle, iba sa samá politika. Spájanie hrachu s cibuľou...
Máme tak zideologizované mysle, že sa naozaj nevieme zbaviť tohto chomúta. A nebude to lepšie, pokiaľ budeme stále stretávať ľudí, ktorí večne hľadajú za niečím niečo úplne iné. A možno ani nehľadajú, ale jednoducho nachádzajú. Budeme si musieť počkať na nejaký iný november, aby sa veciam vrátil zmysel. A mysliam pokoj. Aby, keď poviete Matica slovenská, vám nedali nálepku nacionalistu, aby, keď pochválite maďarský guláš, vás nevyhlásili za zradcu, aby, keď si spomeniete, ako ste si na spartakiáde v Prahe našli frajerku, vás neopečiatkovali ako tvrdého boľševika, aby, keď napíšete o čiernej diere, vás neoznačili za rasistu, aby, keď ukážete, že dnešná bieda je naozaj biedou, vás nezaradili medzi demagógov a populistov, aby, keď uverejníte v novinách fotografiu z roku 1941 vás nepokladali za ľudáka či podporovateľa holokaustu... O to ide.
