S Teodorom Rosinským o existencii anjelov, o liečiteľoch i starom Martine
Bývalí kamaráti z detstva si dnes na 63-ročného MUDr. Teodora Rosinského, CSc. veľmi radi spomínajú. Za všetkých vám ho predstavím slovami jeho dobrého priateľa z detských čias Františka Kissa z Martina: „Toďo, ako sme ho volali, býval v tom istom dome, kde mal ateliér, pracoval a žil národný umelec Miloš Alexander Bazovský (bývalé Tatradomy na Kuzmányho ulici, tretí dom bližšie k železnici). Už v predškolskom veku vedel perfektne čítať, počítať a písať. A tak niet sa čomu diviť, že už ako päťročný chlapec čítal klasickú literatúru. Mal napríklad prečítanú Löwenskoldovskú trilógiu od Selmy Lagerlöfovej. Vlastne odmalička boli knihy jeho najmilším koníčkom. Bol ale iný ako my ostatní chlapci, akoby dospelejší. Ako príklad uvediem malú kuriozitu. Keď sa prisťahovali na našu ulicu, neprišiel sám medzi chlapcov na dvore, ale musel s ním prísť jeho otecko, ktorý ho každému predstavil. Už ako malý chlapec bol Toďo človekom hĺbavej mysle, tým sa výrazne odlišoval od rovesníkov – chlapcov z dvora. A čo nemal rád? Keď sme vyviedli nejaké primitívne pestvo. On sa vtedy cítil veľmi nepríjemne.„
Známy slovenský psychiater, bývalý dlhoročný primár Psychiatrickej liečebne vo Veľkom Záluží pri Nitre a predseda Zväzu psychotronickej spoločnosti Slovenska dnes prednáša na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. A hoci je už v dôchodkovom veku, jeho život je činorodý a víkendy trávi zväčša na cestách. Vedie totiž kurzy alternatívnej medicíny pre tých záujemcov, u ktorých je predpoklad, že majú vrodené liečiteľské schopnosti. Populárny je ale aj medzi mladými medikmi Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine.
Teodor Rosinský ovláda niekoľko cudzích jazykov, medzi nimi aj čínštinu. Keď cestoval v roku 1986 po krajinách východnej Ázie, mal aj vďaka tejto prednosti možnosť naučiť sa akupunktúre z originálnych zdrojov. Pre ľudí, ktorí ho poznajú, je vzácny tým, že ovláda veľmi široké spektrum poznania z oblasti výskumu duchovných vied. Je autorom mnohých publikácií z tejto oblasti, napríklad Človek, bytie a umenie alebo Bioterapia – príručka pre liečiteľov.
Keďže ste rodený Martinčan, ale bývate v Nitre, určite si radi spomeniete na svoje rodné mesto. Aké spomienky vás k nemu viažu?
Z martinského pobytu (od narodenia do roku 1952) si pamätám najmä školské roky. Tie sa pre mňa začali v roku 1943, kedy som ako prvák nastúpil do Rímskokatolíckej ľudovej školy na Mudroňovej ulici. Bola to budova so sochami páru školákov, kde je dnes stále základná škola. Už v tom období sa v Martine praktikovali dobré ekumenické vzťahy. Naša učiteľka ochorela, a tak ju zastupovala viac mesiacov učiteľka Royová z evanjelickej školy, dcéra básnika a kňaza Vladimíra Roya. Po štvrtej triede som sa dostal do prímy gymnázia, ale po roku prišla školská reforma a my sme museli prejsť do druhej triedy strednej chlapčenskej školy. Sídlila v starej budove za nemocnicou, neskoršie tam bola, tuším, obchodná akadémia. Po jej skončení v roku 1951 som sa dostal zasa na gymnázium, ale to už bolo presťahované v Priekope, lebo do pôvodnej a dnešnej budovy gymnázia sa dostala preferovaná priemyslovka. V gymnáziu panovali socialistické triednobojové pomery, a tak sa „veselo„ vylučovali študenti. V prvom polroku som musel odísť. Takto som sa zrejme zachránil pred vylúčením z „triednych„ príčin, pretože môj otec bol súkromným krajčírom a navyše sme bývali v činžiaku patriacemu stoličkovej továrni na Kuzmányho ulici. V tom období tam býval Miloš Alexander Bazovský a Martin Benka. A tak začiatkom roka 1952 sme sa odsťahovali do rodnej obce otca pri Zlatých Moravciach. Pokračoval som v štúdiu v podstatne pokojnejších pomeroch na gymnáziu v Zlatých Moravciach. Stále ale rád chodievam na pravidelné päťročné stretnutia aj do Martina. A ešte si spomínam na obdobie po druhej svetovej vojne. Vtedy sa na martinských uliciach objavovali nápisy: „Vy ste bol – hovorí len vôl. Kto chodil do slovenskej školy, povie pekne, vy ste boli.„ Nie je to milá spomienka?
Na odborníka v psychiatrii je dosť nezvyčajné, keď rozprávate o anjeloch. Prečo ste presvedčený o ich existencii?
Spomínate asi moju hodinovú besedu v relácii Cesty na jednej rozhlasovej stanici. Väčšina faktických informácií o anjeloch pochádza z literatúry. Nie je jej veľa, ale existujú seriózne angelologické diela. Samozrejme, nemám na mysli nové bulvárne knihy, ktoré sú o niečom inom, ak sú vôbec o niečom. Presvedčenie je vecou každého jednotlivca. Každý má, i keď by tomu neveril alebo si to neuvedomoval, svoju duchovnú individuálnu podstatu. A tá je z toho istého „materiálu„ ako voľné duchovné bytosti. Stačí len neprodukovať nepriazeň, nenávisť a iné zlo a nechať, aby sa otvorili komunikačné kanály. Naši priatelia z duchovnej úrovne sú pripravení.
V rozhlase ste okrem iných tém hovorili o sile myšlienky. Je myšlienka skutočne taká silná? Čo máme robiť teda pre to, aby sa nám v živote čo najviac vecí darilo?
Nespomínal som zvlášť silu či slabosť myšlienky, myslím, že sa to nedá merať, ale jej sýtenosť emóciami, najmä tými negatívnymi. Hojne sa teraz spomína pozitívne myslenie, ale nie je dosť jasne definované, a tak si každý pod tým predstavuje, čo sa mu hodí, najčastejšie určitú pokračujúcu jednoduchú autosugesciu. Ide ale o niečo celkom iné. Ak človek myslí na seba v zmysle fungovania podpory svojho organizmu, teda pozitívnou psychoreguláciou, má to dobrú odozvu v realite. Ak sú ale jeho myšlienky plné obáv o seba a svoje zdravie, tak tým vlastne vytvára opačný efekt a naozaj môže ochorieť. Je to, samozrejme, veľmi zjednodušene povedané. Ak človek myslí na iného s nepriazňou až nenávisťou, vytvára určité energoinformačné signály, ktoré toho človeka môžu naozaj poškodiť. Najmä, ak ten človek nemá prirodzenú ochranu, lebo si ju sám narušil, napríklad, podobnými myšlienkovými útokmi voči iným. A o tom sú božie mlyny.
Zaoberáte sa východnými filozofiami, východnou medicínou, ovládate čínštinu a iné jazyky, veľa cestujete po svete. Dá sa vôbec súčasný racionálny svetonázor, ktorý sa presadzuje v slovenskom zdravotníctve, skĺbiť dokopy s vyššie uvedenou orientáciou?
Aj študijné pobyty vo Vietname a v Číne, aj účasť na svetovom kongrese orientálnej medicíny v Soule, mi ukázali jasne, že integrácia všetkých smerov medicíny je možná. Majú len jeden účel a cieľ – pomoc chorému a trpiacemu človeku. Sú v podstate založené na jednom fundamente - základe, i keď ten fundament zatiaľ fyzika, a tým následne ani medicína, úplne neodhalila. V medicíne sa regionálne tradície, deliace ju na západnú, východnú a podobne, zatiaľ neprekonali. Najmä západná medicína sa považuje za jedinú vedeckú, a teda nedotknuteľnú. V záujme humanity a nesebeckej túžby po spoznaní a využití reality by sa mala medicína integrovať a rozvíjať sa vstrebaním všetkého prínosného, prinajmenšom zo skúseností ľudstva na tejto planéte. Dúfam, že sa tak časom stane.
Aký je váš názor na ľudových liečiteľov, veštice, vykladačov kariet, astrológov?
Kým boli liečitelia navonok ideologicky a administratívne potláčaní v období socializmu (a popritom tí naozaj špičkoví protežovaní a využívaní straníckou elitou), udržali sa len tí, čo naozaj niečo dokázali. Od roku 1990 sa ich vyrojilo množstvo, väčšina z nich ale nemá dostatočné vedomosti. Svoje schopnosti, ak ich len šarlatánsky nehrajú, predávajú za veľké peniaze. Existujú však jednotlivci, ktorí si zaslúžia úctu za nezištnú pomoc, snahu za spoluprácu s lekármi a za rozširovanie teoretických vedomostí. O iných „povolaniach„ z otázky sa nevyjadrím. Zväčša ide o komerciu, snahy o nejaký serióznejší výskum metódami psychotroniky odmietajú. Asi vedia prečo.
V poslednom čase je veľmi moderná metóda one – brain (pozn. red. ide v podstate o tzv. odblokovanie príčin vzniku choroby a pod.) Nie je nebezpečná?
Spomenuli ste len jednu z množstva asi rovnako rozšírených metodík. Mnohé z nich poznám z pohľadu poškodených týmito postupmi. Veľmi ťažko sa ich darí dostať z následkov vyvolaných absolvovaním rozličných takých postupov či „liečebných„ pokusov. Som toho názoru, že akékoľvek zasahovanie, o to viac inštrumentálne, do normálne prebiehajúcich neurofyziologických procesov organizmu, teda do toho, čo beží bez nášho uvedomovania si a beží normálne, je riskantné. A môže byť veľmi nebezpečné. Väčšinou zasa ide len o kšeft.
Mnohých ľudí dnes zaujímajú nadprirodzené javy, nadprirodzené veci. Iní, hlavne tí racionálne založení, ich odmietajú vidieť a chápať. Myslíte si, že sa skutočne dá spoliehať pri ich posudzovaní iba na racio. Nie je to tak, že človek môže do niečoho preniknúť aj hĺbkou svojej intuície, prípadne iných schopností?
Mám protiotázku: Čo je rozumové vysvetlenie? Najčastejšie sa to dá pomenovať ako materialistické vysvetlenie. Toho sme už v dialektickej podobe mali bohato. Žiaľ, tento postup pretrváva v spôsobe myslenia i u veriacich. Ak sa niečo chápe ako zachytiteľné ľudskými zmyslami, prípadne nejakými nástrojmi, a ak by to bola pravda, tak by, napríklad, celá oblasť jadrovej a teoretickej fyziky nebola prirodzená, lebo výsledky experimentov a pozorovania sa logicky dedukujú, nie sú ale zachytiteľné zmyslami. Tie javy, na ktoré ste sa pýtali a ktoré niektorí označujú za nezmysel, klam alebo aspoň nevedecké, sa tiež neraz len dedukujú, ale dedukujú sa logickým postupom, vychádzajúc z faktov, neraz i materiálnych, a teda zmyslami overiteľných. Samozrejme, ako pri každom pokračujúcom poznávaní sa tam nabalí balast, fantázie i špekulácie. Je to vec odborníkov, aby tento balast spoznali a odhodili a vybrali len reálne fakty, ktorých podstata môže byť informačná, a teda len sprostredkovane „viditeľná„, ale fakty ostávajú faktami. A to aj vtedy, ak sa niekomu nehodia do jeho schémy bytia, ktorú prispôsobuje sebe a nie faktom. Nie je to vec intuície (to je zo psychologického hľadiska niečo celkom iné), ani špeciálnych schopností. Zistilo sa, že prevažná väčšina ľudí má nepoužívané ale použiteľné schopnosti s nadpriemernými alebo zvláštnymi danosťami. Seriózny odborný postup skúma týchto ľudí, ale ich individuálne zistenia berie len ako materiál, ktorý sa jednak porovnáva so skutočnosťou zistenou inými postupmi, jednak s výsledkami u iných ľudí, najmä ale ide o zisťovanie podstaty týchto schopností. Žiaľ, takýto pohľad nechápu, či nechcú chápať, ani rozliční odborníci v iných disciplínach, ktorí napriek svojej fiktívnej nekompetentnosti sa vyslovujú o spomínaných javoch autoritatívne.
Aká bude podľa vás budúcnosť Slovenska a Slovákov vo svetovom dianí?
Nemám žiadne prorocké schopnosti. Platí tu zrejme to, čo u všetkých národov a celom pozemskom ľudstve – len vzdelaní, otvorení, príčinliví a nesebeckí jednotlivci môžu vytvoriť úspešné spoločenstvo.
Monika Maruňáková
