Či si to pripúšame, alebo nie, i pre nás silvestrovská polnoc znamená alší životný predel, alebo iba alšiu z prebdených polnocí, i sme fatalisti, alebo tvrdí pragmatici - sviatoné chvíle nás napriek všetkému vždy dokážu opanta tajom svojej jedinenosti a silou svojich tajomstiev. A tak, hoci mnohí neradi, predsa len skoro bez výnimky v kútikoch svojich duší bilancujeme prežité dni, ktoré mali spoloný azda iba letopoet. Ten terajší mal magickú podobu – 2002... Predsa len hodnotíme a vážime vnútri svojho svedomia, i sme osi neprepásli, i sme urobili a dali všetko, o sme chceli. i sme žili, ako sme chceli.
A preto sme sa v týchto doch, ke sa už blíži oná tajuplná chvía, obrátili na viacero osobností Turca s dvoma otázkami:
1. o ste zostali dlžní odchádzajúcemu roku?
2. ím vás rok 2002 najviac prekvapil?
Anna Thomková-Baranová, riaditeľka Súkromnej základnej školy Bell Amos Martin:
1. Nerada sa obzerám dozadu. Som typ, ktorý chce stále viac a stále lepšie. Nejaká nezadržateľná sila ma ženie stále dopredu. Snažím sa žiť tak, aby som neostala nikomu nič dlžná. Skôr mám pocit, že štát ostáva dlžný nám. Rada by som lepšie ohodnotila prácu mojich učiteľov, zlepšila materiálne podmienky školy...To sú asi moje najväčšie resty. A v mojom súkromnom živote? Dopriať si viacej voľného času, ale na to zatiaľ nie je čas.
2. Boli to tri prekvapenia. Najviac zo všetkého ma prekvapilo prijatie zákona o financovaní. Na jeho prijatie sme čakali veľmi dlhý čas. Ešte viac by ma však prekvapilo, keby boli súkromné školy na Slovensku v jeho zmysle ešte v tomto roku aj dofinancované. V bežnom živote ma denne prekvapujú moji zlatí kolegovia, ktorí s ochotou a úsmevom na tvári odovzdávajú našim žiakom vysoký nadštandard a na svojom pracovisku sú často až do neskorých večerných hodín. Neviem si našu školu bez nich predstaviť. Mám ich veľmi rada. A do tretice – slzy radosti a prekvapenia mi vypadli, keď sa päť našich šiestakov dostalo na šesťročné gymnázium (aj keď nám veľmi chýbajú).
MUDr., Mgr. Milan Žila, kaplán farnosti Vrútky a duchovný pre študentov JLF UK Martin:
1. Takto si otázku ani nekladiem, veď Silvestrom sa nič radikálne nemení. Snažím sa intenzívne prežívať a hodnotiť každý prežitý deň. Na druhej strane je prirodzené, že atmosféra konca roka núti bilancovať, ďakovať, prosiť Boha o pomoc do nových dní. Mrzí ma každý okamih, ak som ho nenaplnil láskou. Určite som zostal niečo dlžný ľuďom zo svojho okolia alebo vo svojom bývalom pôsobisku v Žiari nad Hronom. Ľutujem, ak mal niekto dojem, že som si ho nevšimol, alebo som na neho zabudol. Rád robím ľuďom radosť a prejavujem záujem o ich život, rád sa od nich učím a počúvam ich.
2. Asi najväčším prekvapením v tomto roku bol pre mňa 15. september, keď som sa cez sviatok Sedembolestnej Panny Márie sťahoval do Turca. V každom kňazskom povolaní je nezvyčajné pôsobiť v rodnom kraji. Mama pochádza zo Slovenského Pravna, otec z Jasenova, tu som študoval a býval som v Bystričke. Po pár rokoch, ktoré som prežil v Banskej Bystrici a Žiari nad Hronom, som opäť v Turci. Všade, kde som pôsobil, ma poznali ako Turčana, ktorý je na rodnú „záhradku„ hrdý, a teraz som doma. V Biblii sa píše, že je ťažké byť prorokom vo svojom rodisku, tak sa ním s Božou pomocou snažím byť vo Vrútkach i medzi medikmi. Každý rok ma prekvapí tým, koľko nových ľudí som spoznal a koľko zaujímavej krásy a lásky som v nich objavil.
Ing. Július Kostolný, generálny riaditeľ akciovej spoločnosti Martimex Martin:
1. Patrím k ľuďom, ktorí nikdy nie sú spokojní s tým, čo urobia. Takže, keď sa obzriem späť na pomaly už odchádzajúci rok, hoci som pracoval aj žil na plný plyn, predsa nie som celkom spokojný s mnohými vecami. V prvom rade sa mi asi nepodarilo dosiahnuť v práci všetko to, čo som si na začiatku roka predsavzal. Určite sa mi opäť nepodarilo splniť ani všetky predsavzatia v osobnom živote. Veľa som zostal dlžný najmä svojej rodine, pretože dosť času, aj toho voľného, som trávil v práci alebo na pracovných cestách. Rovnako som veľa zostal dlžný športovaniu – myslím aktívnemu, ale tiež aj ako divák. To sú asi tie moje najväčšie dlžoby odchádzajúcemu roku.
2. Tento rok ma vlastne až tak veľmi neprekvapil. Ak berieme do úvahy, že sa v ňom svet spamätával z teroristických akcií a niesol sa v znamení boja proti terorizmu - teda bol iný, úplne iný, ako tie predchádzajúce, aspoň tak som to na svojich zahraničných pracovných cestách pociťoval. Ak berieme do úvahy, že Slovensko prežívalo volebný rok a všeobecné očakávania boli, že to bude krušný, napätý a turbulentný rok, tak nakoniec všetko sa skončilo bez veľkých prekvapení. A to je možno to prekvapenie, že rok bol bez prekvapení...Napriek tomu by som chcel zvýrazniť jednu našu zvláštnosť, aj keď už ma to ani neprekvapuje, lebo je to chronická záležitosť. Rozhodne nie som spokojný s tým, aká je u nás nálada. Prevláda v nej naša, povedal by som, už charakteristická črta, že sme stále akoby nahnevaní, smutní a bez optimizmu, bez viery, že bude lepšie. A to je to, čo by som bol rád, keby sa zmenilo.
Mária Majdová, poslankyňa Národnej rady SR za KHD, Vrútky:
1. Mojou najväčšou podlžnosťou je, že som posledné mesiace venovala málo času a pozornosti tým, na ktorých mi najviac záleží. Moja päťročná neter mi nedávno prvý a dúfam, že aj posledný raz v živote „prehovorila„ do svedomia, keď mi vytýkala, že som napriek svojmu sľubu za ňou neprišla. Dúfam, že mi táto a všetky ostatné „nepozornosti„ budú odpustené a že sa mi ich podarí v nasledujúcom roku napraviť. Veľa dlžím aj svojim kolegyniam z nemocnice. Myslím, že už boli z mojich predvolebných aktivít trochu unavené, ale napriek tomu to znášali trpezlivo a držali mi palce.
2. Tým, ako rýchlo ubehol. Tento rok bol pre mňa veľmi hektický. V januári som si myslela, že sa konca kampane v plnom zdraví nedožijem ani ja, ani nikto z lídrov KDH. Keď som si predstavila, že budeme tri štvrtiny roka chodiť po uliciach celého Slovenska a navštevovať okrem iného aj pohostinské zariadenia IV. cenovej, ktorým sa ja za normálnych okolností vyhýbam na sto honov, mala som pocit, že to tak dlho nikto z nás nevydrží. Vydržali sme. A dnes sa mi zdá, že to ubehlo rýchlejšie, než by som si priala. Tak ako mnohých iných, aj mňa prekvapil volebný výsledok SDKÚ a KSS a to, že sa bez väčších problémov a veľmi promptne podarilo zostaviť na Slovensku prvú pravicovú vládu. Prekvapením tiež je, že v súkromnom živote sa tento rok žiadne prekvapenia nekonali. Ale ktovie, možno ma ešte niekto niečím ohúri na Štedrý deň.
Mgr. Pavel Slouka, pedagóg, tréner slovenskej reprezentantky v atletike Lucie Klocovej striebornej z MS juniorov:
1. Nestihol som urobiť veľa vecí najmä doma. Nestihol som dovolenku s manželkou a rodinou. Mali sme takú komplikovanú atletickú sezónu, že sme prakticky strávili celé prázdniny na športoviskách – v príprave a na majstrovstvách sveta. A čo ma trochu hnevá práve z tej športovej stránky je, že druhé miesto na svete, ktoré na Slovensko priviezla Lucia Klocová, mohlo byť, za lepších okolností a podmienok, aj zlaté. Ak som počas roku stihol dosť vecí, čo sa týka športu, nestíham sa však venovať najmä vlastnému zdraviu.
2. Pripravil som sa na množstvo variantov, prekvapilo ma akurát to, že strašne rýchlo všetko beží a nestíham niektoré veci týkajúce sa osobného života. Prekvapilo ma možno aj to, že čím viac má človek kontaktov so svetom, tým viac zisťuje, že to naše Slovensko zostáva kdesi vzadu a čo je ešte horšie, že sa akosi ani nesnažíme utekajúci svet dobehnúť. Mám taký zvláštny pocit z toho, keď si všímam a porovnávam, čo sa deje vo svete a čo u nás doma. Ak neutekáme dozadu, tak určite prešľapujeme na jednom mieste. Od každého roku očakávame čosi lepšieho, ale zostáva iba pri očakávaní.
Prof. MUDr. Lukáš Plank, CSc., prodekan Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine a prednosta Ústavu patológie JLF UK a MFN v Martine:
1. Ako snáď každý, začínal som tento rok s viacerými predsavzatiami, z ktorých sa mi niektoré splnili a niektoré ostali nesplnené. Medzi tie druhé z okruhu „pracovných„ patrí skutočnosť, že som pre zaťaženosť v iných oblastiach mojej činnosti mal menej času na to, čo ma v mojej práci baví – na publikovanie výsledkov našej vedecko-výskumnej práce. Na stole mi ostali viaceré nedokončené či neúplne ukončené štúdie pripravované na publikovanie a rozpísaný text pripravovanej vedecko-odbornej monografie. S prácou súvisel aj občasný nedostatok času nielen na relaxáciu, ale aj pre moju rodinu, ktorej som veľmi vďačný za pochopenie. Z toho pre mňa vyplýva, že do prichádzajúceho roku 2003 si budem želať splnenie doteraz nesplnených predsavzatí.
2. Neviem, či to patrí do kategórie prekvapení, čiastočne podľa vývoja v priebehu celého roka 2002 zrejme áno, ale potešili ma výsledky parlamentných volieb. Som rád, že vývoj v našom štáte dáva dobrú perspektívu našim deťom. Tešil som sa z výsledkov tímovej práce vo vedení našej Jesseniovej lekárskej fakulty, zo zlepšenia vývoja situácie v Martinskej fakultnej nemocnici a rovnako aj z výsledkov práce kolektívu nášho ústavu. Súčasne mám veľkú radosť z našich už dospelých dvoch dcér a z toho, že sa im darí vo vysokoškolskom štúdiu. Táto radosť má pre mňa väčšiu cenu, než hocijaké prekvapenia.
Zdenka Lacková, majiteľka Výrobne kysnutých koláčov, Martin:
1. Otočím to. Mne zostal rok veľa dlžný. Dal mi málo dní na to všetko, čo som si naplánovala a čo všetko som chcela stihnúť. Aj preto som zostala ja veľa dlžná rodine. Hoci som už aj babička, mám ešte šestnásťročnú dcéru, ktorá ma teraz veľmi potrebuje a ani vnúčatá ma často nevidia. To sú dlhy, ktoré odnáša čas a nikdy nezostanú splatené.
2. Tohtoročné prekvapenia mali v mojom prípade príchuť nových starostí a bolestí. Manžel v máji utrpel pracovný úraz, mohol prísť aj o nohu, a to zabrzdilo jeho podnikanie. Treba sa mu venovať, ešte stále chodí s pomocou barle. 17. novembra nám zomrela Julka Štefanová. Tá Julka, ktorej mnoho ľudí držalo palce v jej boji proti leukémii a na ktorej konto sa zbiehalo množstvo financií od dobrých ľudí. Darca kostnej drene sa nenašiel, už sme ju pochovali. Tento rok veru nebol v mojom prípade bohatý na príjemné udalosti. Skôr prebolel...
Ing. Igor Uhrík, riaditeľ spoločnosti Galimex Martin:
1. V princípe som s rokom, ktorý odchádza, vcelku spokojný. Viacerými aktivitami sme sa opäť dostali do povedomia verejnosti, rozvoj firmy pokračuje očakávaným tempom. Naplánovali sme si toho ale veľa a zostali nám resty v investovaní a najmä v zmene systému organizácie práce, ku ktorému sme sa nedostali. To všetko nás čaká v budúcom roku, ktorý, predpokladám, bude opäť náročný. A práve nároky, ktoré kladie na nás zamestnanie, vytvárajú dlhy vo vzťahu k rodine. Tie ma mrzia najviac. Som síce veľmi rád, že v tomto roku sa našej rodine, mojim blízkym, neprihodilo nič smutné, sme zdraví a darí sa nám, ale to neznamená, že je všetko v poriadku. Som im dlžný najmä čas. A ten nám chýbal aj vtedy, keď som musel pre pracovnú zaneprázdnenosť odrieknuť našu každoročne plánovanú rodinnú dovolenku v jesenných Tatrách. Naše túry po chatách zostali len v rovine priania. Tento dlh sa mi už nepodarí splatiť.
2. Jedným z príjemných prekvapení je i dobrý ohlas na firemné oslavy Medzinárodného dňa detí, ktoré sme tohto roku po prvýkrát, aj s prihliadnutím na oslavy 10. výročia existencie našej spoločnosti, zorganizovali. Som rád, že sme sa trafili a že sme sa týmto podujatím mohli sčasti poďakovať zamestnancom a ich rodinám za prácu a podporu, ktorú firme preukazujú. K prekvapeniam tohto roka, ale z trochu iného kraja, patrí aj to, že som si opäť uvedomil, že slovenský národ znesie naozaj veľa. Zahryzne sa do svojho údelu a ide ďalej. To, čo Slováci v súčasnosti prekonávajú, je na obdivovanie. Naša nátura asi znesie všetko. Bodaj by sa to mohlo považovať za kapitál.
Dušan Vereš, bývalý starosta Dubového:
1. Ak listujem vo svojej pamäti, čo som si do roku 2002 želal, v kútiku svojho vnútorného ja konštatujem, že sa moje plány a ciele splnili. Do ďalšieho roku teda nebudem vstupovať s veľkými a podstatnými dlhmi.
2. Rok 2002 ma prekvapil viackrát, a to milo i nemilo. Príjemne vtedy, keď dubovskí ochotníci vyhrali celoslovenskú súťaž dospelých kategórie A v Šuranoch, keď sme oslavovali 740. výročie prvej písomnej zmienky o obci, 90. výročie vzniku ochotníckeho divadla a 50. výročie požiarneho družstva. Prekvapila ma vysoká účasť verejnosti na týchto oslavách, čo je ocenenie práce obyvateľov Dubového hosťami a rodákmi. Nepríjemne ma prekvapil presun kompetencií v oblasti školstva zo štátu na mestá a obce, a to jeho veľkou administratívou a nepripravenosťou ministerstiev vyriešiť tieto prenosy pred podpisom delimitačných protokolov. Tak sa mi zdá, že štát chce na tomto prenose ešte zarobiť, čo nemá logiku.
Peter Mišák, básnik a novinár, šéfredaktor Slovenských národných novín, Martin:
1. Dlžný som zostal, neverný zásade, že do nového roku sa nemá ísť s dlžobou. Predovšetkým dokončenie jednej básnickej zbierky. Chýba už iba zopár veršov, no bez nich to nejde. Aj dokončenie prózy o obetiach černobyľskej havárie na Slovensku. (Tam toho chýba viac než pár riadkov.) Zopár odpovedí na listy priateľom. Zopár dobrých slov na adresu blízkych. A zopár poďakovaní osudu za „každé nové ráno„.
2. Prekvapil ma rýchlosťou, akou sa mi doslova mihol životom. A prekvapila a stále ma prekvapuje neúnavnosť neprajníkov. Veršom som to vyjadril takto: ... keď sa už zdalo, že sa už zmáji, // primrzlo. // A stále ešte mrazí// v tom našom podenkovom raji...
Ján Vladár, reprezentant a tréner v letnom biatlone a behu do vrchu, Turčianske Teplice:
1. Rodine som nesplnil naplánovaný výstup na Kriváň vo Vysokých Tatrách, tým som zanedbal vysokohorskú prípravu dcéry Janky na majstrovstvá sveta a Slovenska v behu do vrchu, kde skončila tesne druhá. Čiastočne ma ospravedlňuje nahromadená práca, svadba a sťahovanie dcér... Ako športovca a trénera ma mrzí, že som nedokázal presvedčiť niektorých pretekárov reprezentovať kraj na majstrovstvách SR vo všestrannosti a mladých sme na ne,až na svetlú výnimku, dostatočne nepripravili, čím sme ako družstvo opustili medailové pozície. Zo zdravotných dôvodov som nenatrénoval toľko, koľko som sa chystal.
2. V športe to bol najmä zisk historicky prvého titulu majstra sveta v hokeji pre Slovensko. Po veľkom neúspechu na olympiáde zorganizovať najlepších hokejistov a nabudiť im srdcia k heroickému výkonu, to môže slúžiť ako učebnicový príklad pre našich politikov, podnikateľov a manažérov. Podobnou cestou išlo aj reprezentačné družstvo slovenských tenistiek. Prekvapilo ma, že som dokázal vybojovať tri tituly majstra SR v biatlone, ale ešte príjemnejším prekvapením bola dcéra Janka, ktorá ma ešte prekonala, keď k trom titulom pridala jedno striebro a dve tretie miesta a veľmi cenné druhé miesto z neoficiálnych majstrovstiev sveta v behu do vrchu. Prekvapili ma aj výsledky parlamentných volieb a nečakal som ani taký drastický balíček ekonomických opatrení novej vlády.
Prof. MUDr. Alexander Jurko, DrSc., detský kardiológ na Klinike detí a dorastu JLF UK a MFN:
1. Praktickej medicíne, zvlášť odboru detskej kardiológie. Viete, ja to vidím tak, že v procese transformácie zdravotníctva dochádza k veľkým premenám zdravotníckych služieb vo všeobecnosti i v regiónoch. Princíp tejto formy zdravotníctva v súčasnosti neviem dobre zanalyzovať. Je mi jasné, v akej súčasnej ekonomickej situácii sa Slovensko nachádza. A pri zmene celého hospodárskeho života i spoločenského po revolúcii musí zdravotníctvo prejsť transformáciou, ale rozumnou. Ten, kto ju robí, musí robiť princípy a na ich základe urobiť zmenu štruktúry personálneho a prístrojového vybavenia pracovísk tak, aby neutrpela starostlivosť o chorých ľudí.
2. Príjemne vždy viac a viac ma prekvapujú mladí ľudia svojimi názormi, postojmi i predstavami. Prekvapili ma aj primerané rozhodnutia štátnikov vo veľmi zložitých situáciách vnútropolitických i medzinárodných, ale pre Slovensko rozhodujúcich. Som rád, napr., že pohár majstra sveta vyhrali naši hokejisti, že voľby na Slovensku vyhrala demokracia. Na slovenskej politickej scéne nakoniec zvíťazil zdravý rozum.(vl,baj,jk,mm,bg)
