Spolu s trénerom Ivanom Šimčekom sa zamýšľame nad trochu paradoxnou jeseňou futbalistov Aquy Turčianske Teplice
Nedokončená treťoligová jeseň je už minulosťou, mužstvá ešte trénujú a aj hrajú, ale nezvratne je tu už čas bilancií. My sme zašli za trénerom Aquy Turčianske Teplice Ivanom Šimčekom, ktorý prvú polsezónu pripravoval a kaučoval mužstvo s veľkými ambíciami. Tu je náš rozhovor s polovice minulého týždňa.
Keď sme sa rozprávali prvý raz, boli ste pri mužstve iba niekoľko dní. Vtedy sme sa vás pýtali, aký dojem na vás urobilo teplické mužstvo, a vy ste odpovedali, že dobrý. Dnes už po polroku sa vás, samozrejme, nebudeme pýtať na dojmy, ale na názor. Je podobný, ako bol v lete váš prvý dojem?
Už po mesiaci sa vykryštalizovala základná zostava a jadro mužstva, na ktoré som sa spoliehal. Moje predstavy sa v majstrovských stretnutiach naplnili, chalani ukázali, že keď chcú a majú chuť, tak je v ich silách, aby hrali dobrý futbal. Zdá sa mi však, že niektorí zo skúsenejších neodovzdávajú všetky svoje schopnosti, ale iba polovicu - a pri polovici sa nedajú dosahovať výsledky. Boli zápasy, v ktorých doslova kraľovali, no o dva, tri týždne už po ich kraľovaní nebolo ani pamiatky...
Z čoho to môže vyplývať? Iba z nechuti podávať zakaždým stopercentné výkony?
Môže to mať psychické pozadie. Boli totiž zápasy, v ktorých sme nehrali dobre, ale získali sme tri body a nastalo upokojenie. Naopak, po stretnutiach, v ktorých sme napriek slušnému hernému prejavu nebodovali, prišla porazenecká nálada.
Keď už hovoríte o paradoxoch a výkyvoch, jeden priam udiera do očí. Keď rozdelíme teplickú iba dvanásťkolovú jeseň na dve polovice, ponúka sa zaujímavé porovnanie. V prvých šiestich zápasoch plný počet 18 bodov, 18 strelených gólov a iba 1 inkasovaný, v druhej šestici iba jedno víťazstvo, zisk 6 bodov, 7 strelených gólov a 9 inkasovaných. Čím si túto bilanciu vysvetľujete?
Beriem, že šport je šport a v športe nemôžete povedať, že dnes vyhrá ten alebo ten... V našom prípade prišiel zlom v Selciach, kam sme cestovali takmer istí svojim víťazstvom, kde sme napokon nehrali zle a ja tvrdím, že Selce už nikdy nebudú mať také šťastie, aké mali proti nám. Bohužiaľ, oni z troch striel dali tri góly a my sme pozahadzovali množstvo šancí a prehrali sme rozdielom triedy. Tam nastal ten zlom. Remízové stretnutia, ktoré sme hrali predtým, v Žiari a doma s Kysuckým Lieskovcom, to boli vyrovnané súboje kvalitných mužstiev, boli to naozaj silní súperi a my sme sa dokázali s nimi popasovať. Čiže, keď si listujem jesennými kolami, nemôžem tvrdiť, že v prvej polovici sme hrali dobre a v druhej išla naša forma a výkonnosť nadol. Takto by som to nevidel. V čom bol zásadný rozdiel, a to je hlavná príčina tej nevyrovnanej bilancie, to bola naša strelecká produktivita. V prvých kolách nám to doslova sypalo, proti Liptovskému Mikulášu sme dali z desiatich striel sedem gólov, no v Selciach sme za prvých 20 minút strieľali päťkrát na prázdnu bránku, ale gól sme nedali ani jeden. A tak vo viacerých našich vystúpeniach to nebola herná stránka, ale práve strelecká potencia, ktorá rozhodovala. Aj v Ružomberku sme odohrali, podľa mňa, veľmi kvalitný zápas, ale ani tu sme z množstva šancí nedali gól. A keď nedáte gól, tak úspech môže byť maximálne polovičný.
Rozdiel medzi prvou a druhou polovicou jesene bol aj v tom, že Aqua nielen dávala menej, ale aj dostávala viac gólov...
Je pravdou, že v prvej polovici bol Vreštiak vo veľkej forme a mal aj dostatok športového šťastia, ktoré mu chýbalo práve v niektorých zápasoch druhej polovice. Už doma proti Kysuckému Lieskovcu nestál pevne na nohách, no a v Selciach to bolo ešte horšie. Lenže, ako som spomínal, zápas v Selciach bol úplne výnimočný, pretože domácim vyšlo všetko, a nám úplne nič.
Váš záverečný verdikt - ste, alebo nie spokojný s jesennými výkonmi a výsledkami vášho mužstva?
Bol by som spokojný, keby sme mali o tri body viac. Človek ale nesmie byť spokojný nikdy, stále musí mať nejaké výzvy. Musí to brať športovo a realisticky, aby na druhej strane zvládol a vydržal aj slabšie obdobia, ktoré postretnú počas súťažného ročníka každé mužstvo.
Tohtoročná jeseň bola charakteristická aj tým, že v jej závere sa už viac nehralo ako hralo a veľa zápasov bolo odložených na jar. Vaše mužstvo čaká v jarnej odvete 18 kôl..!
Bolo to dosť nepríjemné, že sa nehralo, pretože mužstvo sa zodpovedne pripravovalo na víkendový majstrák, ktorý sa napokon odvolali, potom opäť týždeň tréningu a opäť sa nehralo, to na psychiku hráčov nepôsobilo dobre.
Vráťme sa k odohratým 12 kolám jesene. Mohli by ste zhodnotiť výkony jednotlivých hráčov?
O brankárovi som už hovoril, v obrane máme ešte dosť rezerv, nevieme ešte dosiahnuť väčšiu vyrovnanosť výkonov. Kravárik mal niektoré špičkové zápasy, striedal ich však so slabšími, podobne kolísali aj výkony Braňa Pittnera, ktorý bol užitočný najmä vonku. Stabilne spoľahlivo hrával Veterník. V zálohe je dosť kvalitných hráčov, ktorým však viac vonia ofenzíva a bránenie im robí problémy. Letrik a Šavol boli tvorcami našej ofenzívy, Kubovich musel plniť viac defenzívne úlohy, aj keď si myslím, že toto nie je preň optimálny post. Musíme však vychádzať z toho, čo máme. Kempný a Ľubo Pittner odviedli, čo bolo v ich silách a na Pittnerovom prístupe si vážim, že bol jedným z mála mladých, ktorý sa snažil presadiť sa do základnej zostavy, čo sa mu po zranení a veľkom tréningovom výpadku usilovnou prácou aj podarilo. Ostatní chlapci, ktorí boli na lavičke, robili len málo preto, aby dosiahli to, čo dosiahol on, veľmi rýchlo sa uspokojili, že sú treťoligovými náhradníkmi... V útoku sa striedali traja hráči, Jeťko má dobré futbalové predpoklady, chýba mu ešte lepšia kondícia. Bol však užitočným hráčom, takmer všetky štandardné situácie sme hrali cez neho a pomerne úspešne aj zakončoval. Privitzer začal excelentne, dával góly ako na bežiacom páse, no potom akoby uťal. Napriek tomu, patrí stále medzi najlepších strelcov III. ligy. Platí to aj o Lúčanovi, aj od neho sa po dobrom štarte odvrátilo šťastie a prestal strieľať góly.
Myslíme si, že teplický káder je pomerne silný, určite jeden z najlepších v súťaži, ale so 14 hráčmi sa sotva dá pomýšľať na vyššie ciele. Súhlasíte?
Áno, je to málo, takto úzky káder v podstate nedáva trénerovi žiadnu šancu na výber. Neviem si predstaviť, ako by sme nastupovali, keby kvôli zraneniam, trestom a iným okolnostiam nám chýbalo v jednom zápase trebárs päť, šesť hráčov základnej zostavy... To sa nám, našťastie, nestalo.
Netlačí sa na vyárendované miesta starších kozákov teplická futbalová mlaď?
Bodaj by to tak bolo, ale je to skôr naopak. Ako vážny problém vidím práve malý záujem a slabú vôľu mladých presadiť sa do prvého mužstva. Motív, podľa mňa majú veľký, ale s ich prístupom som sklamaný. Uspokojili sa s vyslovene polovičnou robotou. Jedine Jožko Hones s nami trénoval celé letné prázdniny a vidieť, že robí všetko preto, aby sa prebojoval do mužstva. Odišiel však na školu do Žiliny a bude to zložité. Ostatní prišli raz, dvakrát a už som ich viac nevidel...
Celá teplická jeseň bola poznamenaná ešte jedným výrazným faktorom. Vedeli o tom všetci, hráči, priaznivci, novinári - že Aqua by už chcela konečne postúpiť do II. ligy. Cítili ste tento tlak?
Ja sa chcem držať zásady, ktorú som si dal, že nebudem hovoriť o postupe. Dokonca si myslím, že niektorí hráči už toho, ako sa hovorí, majú dosť, lebo vlastne každý rok hrali a hrajú o postup. Myslím si, že im to zväzuje nohy a mysle. Našim hlavným cieľom je kvalitný futbal, preto som aj sem prišiel, aby som naučil chlapcov hrať a bojovať a vytvorili sme spoločne silný tím. Aby sme odstránili z kolektívu alibizmus, aby hráči boli dokonalejší, aby sa neuspokojovali, že vedia jednu vec a to im stačí, aby divákom ponúkli dobrú zábavu... Ak budeme hrať dobre a bude nám priať aj šťastie, určite budeme bojovať o popredné umiestnenie. Ak je postup cieľom, potom musí byť cieľom všetkých spoločne, inak ho nedosiahneme.
Ako sme sa dozvedeli, jesenná polsezóna sa v Aque skončí až 13. decembra. Potom krátky sviatočný oddych a tvrdá zimná drina. Ako vidíte vyhliadky vášho mužstva v jarnej odvete?
Na jar skomplikujú situáciu dohrávky, prídu na rad tzv. anglické týždne, uvidíme, ako to jednotlivé mužstvá zvládnu. V súťaži je viacero kvalitných mužstiev a prekvapiť, ako na jeseň Tomášovce, môžu aj ďalší. V každom prípade očakávam, že o prvenstvo bude bojovať viacero silných tímov, čo by bolo vítané tak pre dramatickosť, ako aj pre férovosť celej súťaže.
Igor Gabaj