Chronická obštrukčná choroba pľúc predstavuje stále rastúci problém ľudskej populácie. Podľa štatistík, týmto ochorením trpí vo svete okolo 600 miliónov ľudí a v počte úmrtí sa po roku 1999 dostalo na 5. miesto medzi najčastejšie príčiny smrti s počtom vyše 2,6 milióna ročne. Je to najrozšírenejšie chronické pľúcne ochorenie na svete, ktorého výskyt navyše veľmi prudko stúpa. Odborníci predpokladajú, že v roku 2020 sa dostane v rebríčku najčastejších príčin smrti až na 3. miesto. Aj preto svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila tento rok prvý raz deň venovaný tejto pľúcnej chorobe. Je ním 20. november.
Preto sme navštívili Doc. MUDr. Evu Rozborilovú, CSc., prednostku Kliniky tuberkulózy a pľúcnych chorôb Martinskej fakultnej nemocnice, aby sme sa porozprávali o tomto vážnom nebezpečenstve pre zdravie a život ľudí.
Pani docentka, mohli by ste bližšie predstaviť túto chorobu?
Charakterizuje ju chronický zápal sliznice priedušiek a pľúc. Opakované zápaly vedú k deformáciám a zúženiam priedušiek, čo sa prejaví nedostatočnou výmenou kyslíka medzi vonkajším vzduchom a organizmom. Hlavným príznakom ochorenia je postupne sa zhoršujúca dýchavica, kašeľ a fyzická nevládnosť.
V celom svete rastie počet úmrtí spôsobených práve touto chorobou pľúc. Možno hovoriť o tomto trende aj v prípade Slovenska?
Áno, celosvetové štatistiky sa týkajú aj Slovenska, ktoré patrí medzi krajiny s vysokým výskytom chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Odhaduje sa, že postihnutých je 7 až 10 percent populácie. Častejšie sa vyskytuje u mužov vo veku nad 40 rokov.
Podľa čísel, o ktorých sme hovorili, a podľa vysokého tempa rastu, možno chronickú obštrukčnú chorobu pľúc zaradiť medzi tzv. civilizačné. Čo ju vlastne zapríčiňuje?
Nemožno to určiť jednoznačne, pretože príčiny vzniku ochorenia sú multifaktoriálne. Ale za hlavný faktor vzniku a rozvoja považujeme fajčenie. Na Slovensku, podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2000, fajčí 43 percent dospelých ľudí a na ochorenia súvisiace s fajčením ročne zomiera približne 11 tisíc osôb. Je potrebné si uvedomiť, že fajčenie je chronicky pôsobiaca škodlivina, ktorej následky na zdravotný stav sa prejavia až po dlhodobej expozícii fajčiara na cigaretový dym. No, a až pätina fajčiarov - a hovorí sa, že toto číslo je podhodnotené - má chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Napriek tomu počet fajčiarov u nás stúpa nielen v dospelej populácii, ale najmä medzi mládežou. Stúpa aj počet fajčiacich žien.
Druhým faktorom, ktorý sa podieľa na vzniku ochorenia je znečistené pracovné a životné prostredie. Rôzne anorganické častice, ako je uhoľný a kremičitý prach, ale aj prach z cementu a rôznych kovov, ďalej plynné zložky v ovzduší - smog, sírovodík, chlór a organické častice, napr. baktérie či pliesne, sa môžu spolupodieľať na vzniku ochorenia. Účinok fajčenia však vysoko prevyšuje vplyv profesijnej expozície.
Spomenuli ste dva, ktoré sú ďalšie faktory?
Veľmi častou príčinou ochorenia sú opakované a hlavne nedoliečené zápaly dýchacích ciest nielen v dospelosti, ale aj v detskom veku. Nízka pôrodná hmotnosť a zlý socio-ekonomický status rodiny môže tiež prispievať k vzniku ochorenia. Dnes sa veľká pozornosť venuje aj prostrediu vnútri domu. Používanie tuhých palív pri vykurovaní a varení, spolu so zlým vetraním, sú považované za jeden z iritačných faktorov, ktoré sa môžu spolupodieľať na vzniku a rozvoji chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Dokázaný je aj jej vzťah k výžive. Nedostatok vitamínov A, C, E a nenasýtených mastných kyselín, ako aj zvýšený prívod soli, to všetko môže byť spojené s obštrukciou dýchacích ciest. No, a okrem vonkajších môžu k ochoreniu prispievať aj genetické faktory.
Ako môže človek rozpoznať, že jeho organizmus bol napadnutý touto nebezpečnou chorobou?
Žiaľ, vo včasných štádiách ochorenia pacient nemusí mať ťažkosti, preto je aj veľmi zložité stanoviť, kedy sa vlastne ochorenie začalo. Napríklad, fajčiar ranný kašeľ nepovažuje za chorobný, až námahová dýchavica, zvyšujúca sa únava a nevýkonnosť donútia človeka, aby vyhľadal lekára. V priemere to ale býva až po 20 rokoch od začiatku ochorenia. Táto choroba je charakterizovaná nedostatočným okysličovaním životne dôležitých orgánov, preto pristupujú ťažkosti srdca, obličiek, mozgu... Je veľmi dôležité, aby pacient vyhľadal lekára čo najskôr, aby mohol byť kompletne vyšetrený, aby sa dal stanoviť stupeň závažnosti ochorenia a začala sa liečba.
Čísla o prudkom raste a podiele tejto choroby na úmrtnosti nasvedčujú, že s liečbou je to zrejme zložité...
Napriek tomu, že za posledných 10 rokov boli prijaté národné smernice pre diagnostiku a liečbu chronickej obštrukčnej choroby pľúc, počet pacientov sa zvyšuje, a to má veľké dôsledky nielen pre pacienta, ale pre celú spoločnosť. Zhoršuje sa kvalita života a zvyšuje sa úmrtnosť. Ochorenie pre svoj chronický a progresívny priebeh je veľmi ťažko liečiteľné, ale dá sa mu predchádzať.
V čom spočíva samotná liečba?
Pacient sa v prvom rade musí vyvarovať všetkých rizikových faktorov, ktoré sa môžu podielať na rozvoji ochorenia. Prestať fajčiť je jedným z najdôležitejších krokov v jeho ďalšom osude. Lekár by mu mal pri tom pomôcť - či už pravidelným poukázaním na škodlivé účinky fajčenia, alebo použitím farmakologických prostriedkov, ako sú nikotínové náplasti, žuvačky, prípadne bupropion - liek, ktorý znižuje túžbu po nikotíne. Pacient by mal tiež obmedziť pobyt vonku v dobe zhoršeného počasia a zhoršenia emisnej situácie v ovzduší.
Základ farmakologickej liečby tvoria úľavové lieky, ktoré rozširujú priedušky a zlepšujú výdych pacienta. Podávanie liekov inhalačnou cestou, či už vo forme kvapôčkových sprejov, alebo vo forme práškovej, má jednoznačnú prednosť pred tabletkovým podávaním. Liek sa priamo dostane do dýchacích ciest, veľmi rýchlo pôsobí a má minimum vedľajších účinkov, pretože sa do organizmu dostane menšie množstvo látky. K nefarmakologickej liečbe patrí fyzioterapia a pohybová liečba. Denným cvičením je potrebné zvýšiť adaptáciu organizmu na telesnú záťaž a dychovou gymnastikou zlepšiť funkciu dýchacieho ústrojenstva. V pokročilých štádiách ochorenia prichádza do úvahy aj chirurgická liečba, ktorá spočíva v resekcii zmeneného pľúcneho tkaniva, prípadne v transplantácii pľúc.
Vráťme sa k myšlienke, že chronická obštrukčná choroba pľúc je ťažko liečiteľná, ale dá sa jej predchádzať. Mali ste na mysli zbavenie sa zlozvyku fajčenia?
Áno, odvykanie od fajčenia je najúčinnejším a ekonomicky aj najvýznamnejším opatrením pre väčšinu ľudí. Jednoznačne znižuje riziko vzniku ochorenia a zastavuje progresiu. Preto my, lekári, presadzujeme, aby aj v našej spoločnosti boli prijaté opatrenia, ktoré by obmedzili fajčenie nielen u dospelej populácie, ale najmä medzi mládežou.
Pripravil: (ab)
