K životnému jubileu vzácnej herečky Kataríny Vrzalovej
Nemám rada spomienky. Ani divadelné. Všetky bolia. Zlé zjatrujú rany, za dobrými sužuje ľútosť. Herec kráča ťažkým životom a čím viac cesty má za sebou, tým viac mŕtvych ho obklopuje. Trpí strašným pocitom osamotenosti medzi spomienkami na postavy odohraté, mŕtve…
Katarína Hrobárová – Vrzalová svojmu divadlu k 25. výročiu
Nedávna prvá dáma martinského divadla, všestranná herečka a vzácny človek - Katarína Hrobárová-Vrzalová - sa narodila 22. októbra 1922 v Trenčíne. Roku 1950 absolvovala štúdium herectva na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, počas študijných rokov 1946 – 48 bola členkou Štúdia Novej scény Národného divadla v Bratislave, nasledujúce dva roky (1948 – 49) pôsobila v Dedinskom divadle, potom sezónu (1949/50) hrala v Divadle pracujúcich v Považskej Bystrici. Zásadné roky svojej umeleckej púte zasvätila herečka formátu Kataríny Vrzalovej, spolu so svojím životným druhom, hercom Jaroslavom Vrzalom, martinskému javisku. Účinkovala tu od svojho príchodu roku 1952 až do rozlúčky s aktívnym hereckým povolaním roku 1986. Pravda, ako je v Divadle SNP dobrým zvykom a pevnou tradíciou, s častými návratmi aj z postu „dôchodkyne„.
Katarína Vrzalová na tunajšej divadelnej scéne spoluvytvárala jednu epochu martinského – a slovenského zároveň – divadelného umenia. Išla z úlohy do úlohy a hrala postavy veľkého kalibru: Kaťu Kabanovú v Ostrovského Búrke, lady Milfordovú v Úkladoch a láske F. Schillera, Shakespearovu Desdemonu v Othelovi, Stodolovu Marínu Havranovú, Komisárku v Optimistickej tragédii, Antigonu v Sofoklovej tragédii, Lady Macbeth, Soňu v Pogodinových Aristokratoch, Irinu v Čechovovej Čajke – výpočet rolí obsahuje iba časť významnejších postáv prvého desaťročia herečky K. Hrobárovej na martinskom javisku.
V pamäti ostávajú nezabudnuteľne zachytené jej veľké úlohy z ruského repertoáru, inscenované výnimočnými režisérskymi osobnosťami martinského divadla, akými boli Miloš Pietor, Ľubomír Vajdička, Ivan Petrovický… Z rodu nezabúdaných bola jej Oľga z Troch sestier (Pietor), Grumyžská z Ostrovského Lesa či Ranevská z Višňového sadu (Vajdička), alebo Perekatovová v Mášovom Zurvalcovi (Petrovický). „Svoje„ ženy hrala K. Hrobárová-Vrzalová ako tragikomické figúrky, ako ženy dohasínajúcich vášní a dojemných až smiešnych ľudských slabostí. Jej herectvo bolo dôkazom, že žánrová pestrosť, mnohostrannosť a otvorenosť voči rôznym štýlom robí z herca majstra, ktorý môže osvojené všestranné skúsenosti využívať vo vnútorne členitom hereckom výraze.
K jubileu herečky pred dvadsiatimi rokmi teatrológ, interný hodnotiteľ divadla v Martine, sám martinský rodák Vladimír Štefko o herectve Kataríne Vrzalovej v Novom slove píše: …je nesporne prvou dámou martinskej scény. To však neznamená len, že je herečkou z najpoprednejších, ale aj to, že jej postavy majú vždy svoj šarm, noblesu, eleganciu. Jej vonkajšková noblesa sa však vedela vždy transponovať do noblesy ducha aj v takých postavách, ktoré majú celkom iné sociálne či psychologické zázemie… Musíme pripomenúť, že celý svoj divadelný život hrala v zájazdových divadlách, celý ho strávila vo večnom kolotoči skúšok, zájazdov, predstavení, neraz na nevyhovujúcich javiskách, v nevykúrených sálach, nočných návratov… Neľahký údel! Ak ho však korunuje také impozantné herecké dielo, ako v prípade Kataríny Vrzalovej – klobúk dole….
Prvá dáma divadla – herečka postáv antiky, klasiky domácej i svetovej, protagonistka inscenácií rozličného žánru, vždy rovnako stabilná opora predstavení, taká bola v najlepších rokoch a vlastne ešte donedávna na javisku materského martinského divadla Katarína Vrzalová, dnešná jubilantka dožívajúca sa pozoruhodného veku.
O čosi mladšie herečky zo spoločného martinského divadelného javiska venujú predstavenie divácky príťažlivej inscenácie Najstaršie remeslo (23. októbra) svojej kolegyni Katke k sviatku. Divadlo SNP v Martine sa pripojí slávnosťou pripomenutia jubilea Kataríny Hrobárovej-Vrzalovej, herečky, ktorá rozdávala v tomto stánku múzy Tálie herecké umenie viac ako tri desiatky rokov.
So želaním pevného zdravia a pohody sa jubilantke vo vzácnom veku s gratuláciou radi tiež pripájame.
Vlasta Kunovská
