V športovom „živote„ má sedemdesiatka už svoju váhu. Je v nej skrytá nielen história a tradícia, ale spravidla ju formuje práca, úsilie a nadšenie piatich či šiestich generácií aktívnych športovcov. Platí to určite aj o práve v tomto roku jubilujúcom plávaní vo Vrútkach, ktoré sa stali postupom času jedným z centier tohto olympijského športu, a to nielen v Turci či jeho bezprostrednom okolí.
Športom žijúce železničiarske mesto malo svoje hviezdy a hviezdičky nielen na zelenom trávniku, ale aj v bazéne. Mená, ako E. Pories, J. Vízy, O. Dieneš, A. Brašeň, F. Barsch, Š. Rund, I. Kostolný, A. Farkaš, bratia Pázmánovci, E. Chaben, K. Zeman, bratia Holkovci, Vojtekovci, Majorovci, Sýkorovci, Ruttkayovci a mnohí ďalší, sú už natrvalo zapísané v kronike Vrútok. Okrem iného aj preto, že stáli pri zrode plaveckého klubu a viacerí vynikali aj v iných druhoch športu. Zo začiatku, v dvadsiatych rokoch minulého storočia, im na športové výkony musela stačiť aj voda z jazierka. To im však nezabránilo, aby sa odvážili merať si plavecké schopnosti aj s lepšími súpermi.
Myšlienka postaviť vo Vrútkach plavecký bazén mocnela, až sa roku 1932 skupina vrútockých plaveckých nadšencov dočkala. Pomoc prišla od starostu Karola Kalocsaya, ale aj od predsedníčky ČsČK Alici Masarykovej. Peniaze putovali na výstavbu areálu, ktorý patril vo svojej dobe medzi najkrajšie v okolí. Naplnili ho vodou z vedľa tečúceho potoka Javorina, a aby nebola úplne ľadová, plavci povyše kúpaliska stavali kaskády, v ktorých ju slnečné lúče ohrievali. Niekedy na 17, 18, ba dokonca i 19 stupňov Celzia... Vojnové roky na čas zastavili sľubne sa vzmáhajúcu „plaveckú rodinku„. Po oslobodení sa iniciatívy chopili noví ľudia, po nich ďalší a ďalší. Pretekalo sa, prišli aj cenné víťazstvá, padali plavecké rekordy, na scénu prišli vodní pólisti...
Žiaľ, kamenné steny už nestačili a cez noc vsiakla do zeme voda aj z polovice bazénu. Jeho rekonštrukcia a výstavba nových prezliekární a technického zázemia v rokoch 1970 a 1971 posunuli vrútocké plávanie i vodné pólo o hodný kus dopredu. Problémom však naďalej zostalo ohrievanie vody. Čo nestačila urobiť príroda, museli zabezpečiť plavci. Kotolne sa menili, ale ani jedna nevyhovovala na sto percent. Až rekonštrukcia v rokoch 1996 - 1998 vyriešila niekoľko problémov naraz. Postavený bol nový veľký bazén regulárnych rozmerov, dva detské bazéniky, administratívna budova, moderná plynová kotolňa, úpravňa vody, bufety, sociálne zariadenia, detské ihriská a športoviská, trávnatý koberec, umelohmotné rohože... To všetko urobilo z vrútockého kúpaliska malý športový klenot.
A výsledky? Mnohí sa čudujú, ale naozaj vzbudzujú obdiv. Najmä družstvo žien vo vodnom póle, ktoré sa už päťkrát stalo majstrom Slovenska, robí Vrútkam a vrútockému plávaniu skvelé meno. Predtým boli ligoví aj muži a všetci veria, že najmä príkladná starostlivosť o plaveckú mlaď tieto výsledky v budúcnosti nielen potvrdí, ale ešte snáď aj zveľadí...
Aj o tomto bolo slávnostné rokovanie niekoľkých generácií plavcov a vodných pólistov vo Vrútkach, na ktorom si v sobotu 14. septembra pripomenuli 70. výročie založenia klubu. Za dlhoročnú aktívnu činnosť a pri príležitosti významných životných jubileí boli ocenení poprední plaveckí činovníci - Karol Vojtek, Ernest Šteffel, Bernard Šeffer, Vilma Dienešová, Anna Kotianová, Elena Soláriková, František Sýkora, Anna Záborská, Milan Záborský, Ľubomír Sýkora, Viliam Major, Mikuláš Klissenbauer a Dušan Štekláč. V peknom prostredí kultúrnej sály Kriváň sa ešte dlho spomínalo a debatovalo. A keď sa všetci potom vybrali „k vode„ - do areálu vrútockého kúpaliska, nejednému z nestorov sa tlačili slzy do očí... „Je to krásne kúpalisko a majú ho v rukách dobrí ľudia„ - ozvalo sa v skupinke.(mp)
