Na skorumpovanom Slovensku má všetko svoju hodnotu vyjadrenú v korunách. Aj človek. Záleží, na akom poste pôsobí. Neraz počuť o niekom opovržlivo vyslovenú mienku: „Nevie, akú má cenu!„ Obyčajne sa tým myslí, že súhlasil s menším ziskom, hoci mohol pýtať viac. Podľa mienky mnohých, nemusel konať podľa vlastného presvedčenia, ale čakať na vhodný okamih a bol by získal. V živote sa tak človek stretáva s poctivým, úplatným a niekedy len zneužitým človekom. Chcete príklad?
Na jednom z nedávnych zasadnutí mestského zastupiteľstva v Martine dal poslanec návrh na zníženie počtu zástupcov v budúcom zastupiteľstve z terajších 43 na 23 poslancov, hoci zákon umožňuje, aby doň zasadlo najviac 31 zvolených občanov. Návrh zdôvodnil úsporou nákladov, operatívnosťou rozhodovania a predpokladom, že takto sa do parlamentu dostanú skutočné osobnosti. Čakal podporu, no jeho návrh neprešiel.
Podľa môjho názoru neprešiel nie z politického hľadiska, ale predovšetkým kvôli pokriveným spoločenským vzťahom a hodnotám. Nedalo sa dešifrovať, o čo navrhovateľovi išlo. Ročná úspora nákladov na dvadsiatku poslancov je v porovnaní so sumárom nákladov v rozpočte mesta pomerne malá. Možno ide o ročný plat lepšie plateného úradníka. Dosť pre jednotlivca, málo pre celok. Úspora bez efektu. Pri neustálych žiadostiach na zvýšenie počtu úradníkov by ušetrené peniaze pravdepodobne skončili ako mzda jedného z nich. Argument operatívnosti je v podmiekach mesta podozrivý. Nižší počet poslancov sa dá ľahšie zmanipulovať. Matematika nepustí. Ak má v dnešnom parlamente prejsť návrh, treba získať hlasy 22 poslancov, pri zoštíhlenom počte len dvanástich. Naozaj ide o operatívu?
A čo ak návrh poslanca bol populistickým ťahom vypočítaným na efekt. Bol v televíznom prenose a tento rok sú komunálne voľby. Čo ak odchádza z komunálnej politiky a rozhodol sa sťažiť situáciu tým, ktorí ostávajú? Možno svoj návrh vyslovil z úprimného presvedčenia, ale možno išlo o zámer nejakej záujmovej skupiny. Návrh mohol podať ako populista, teoretik i hovorca. Pre každú polohu mal návrh iný cieľ.
Ale ani z politického hľadiska nebol návrh najšťastnejší. Menej poslancov znamená nižšie zastúpenie politickej strany v zastupiteľstve i riziko, že niektoré nebudú zastúpené vôbec. V martinskom zastupiteľstve je tradične viac lekárov. S aktivitou počas rokovaní to ale nepreháňajú. S angažovanosťou v prospech cieľov strany, ktorá ich nominovala tiež nie. Popularita lekárov vo voličských radoch je veľká, ich politická príslušnosť nie je rozhodujúca. Lenže, takto sa zužuje priestor pre aktívnu komunálnu politiku politickým stranám. Hlasovať za radikálne zníženie počtu poslancov je hlasovaním proti základnému poslaniu akejkoľvek strany.
Ostáva ešte možnosť, že politická strana, ktorú spomínaný poslanec zastupuje, si je istá svojím silným zastúpením v budúcom parlamente, a teda takto chce zabrániť vstupu preferenčne slabších strán do mestského zastupiteľstva. Okrem politických, sú tu všeobecné otázky. Je lepšie, ak je viac poslancov v komisiách a výboroch mestských častí, alebo menej? Je lepšie, keď väčší počet ľudí kontroluje mestských úradníkov, alebo nie?
Na záver ešte konštatovanie: Čím sa vec na povrchu javí jednoduchšie, tým zložitejšia je jej vnútorná štruktúra. A na Slovensku nikdy nemáte istotu, že pôvodne dobrá vec aj dobrou ostane. Pri hlasovaní veľa času na ucelené zhodnotenie návrhov nie je. Často neexistuje možnosť zistiť, čo sa za nimi skrýva. Po takomto hlasovaní nepríde istota, že výsledok hlasovania je na úžitok mestu. Ten potvrdí alebo vyvráti len čas.
Jozef Keráčik
