Intenzívne pohyby zemskej kôry, ktoré v mladších treťohorách postihli celé územie Západných Karpát, dali vzniknúť aj Turčianskej kotline, ktorú odvtedy obklopujú zo všetkých strán vápencové a žulové pohoria.
Takto vzniklo na Slovensku viacero kotlín, napr. Zvolenská, Handlovská, Oravská a iné, ale iba Turčianska sa môže popýšiť výnimočnými skamenelými organizmami, ktoré tu žili v období pred viac ako 5 miliónmi rokov. Stačí krátka vychádzka do martinskej tehelne alebo do údolia potoka Bystrička pri rovnomennej dedine a pred citlivým pozorovateľom sa v íle a vápenci objavia skamelé mušle, slimáky, listy, kmene a korene stromov, ba dokonca aj šišky. Ešte prekvapujúcejší je pohľad na usadené horniny cez mikroskop. Objavia sa skamenelé zrniečka peľu, rozsievky, hubky (vodné živočíchy), zuby a kosti rýb. Pestrá zmes sladkovodných živočíchov tu pripravila pre paleontológov – vedcov skúmajúcich vyhynuté organizmy - veľkú detektívku s nečakaným riešením.
Záznamy o výskumoch treťohorných uloženín na Turci pochádzajú už z 1. polovice 20. stor. Intenzívny geologický prieskum tu prebiehal od 50. do 80. rokov minulého storočia. Pamätníci si isto spomenú na vrtné veže z toho obdobia, ktoré vydali dostatočné svedectvo o geologickej stavbe panvy. Okrem fauny bola opísaná aj bohatá skamenelá flóra. Pán docent Sitár z Prírodovedeckej fakulty v Bratislave tu našiel skamenelé platany, duby, škoricovníky, brezy, lipy, lekná, prasličky a mnoho iných stromov, kríkov a tráv. V íloch bol nájdený aj otlačok viniča, ktorý už dnes prirodzene na Turci nerastie. Všetky nálezy svedčia o tom, že podnebie v mladších treťohorách bolo v Turci podstatne teplejšie, než je tomu v súčasnosti. Dalo by sa prirovnať oblasti dnešného južného Francúzska alebo Balkánu.
Ďalší kamienok do tejto mozaiky priniesol výskum lastúrničiek. Tieto drobné, asi 1 mm dlhé živočíchy príbuzné rakom obývajú najrozmanitejšie vodné prostredia a milovníci prírody ich môžu obdivovať voľným okom, napr. v trvalých mlákach. Ich schránočky sa v Turčianskej kotline zachovali v neprebernom množstve (obr.). Tým sa v tomto prostredí veľmi darilo, veď ich tu žilo viac než 80 druhov, z ktorých až neuveriteľných 50 (!) je pre vedu nových. Pre porovnanie, dnes žije na celom území Slovenska 70 až 80 druhov lastúrničiek.
Veľká väčšina živočíchov z turčianskej kotliny už dávno vymrela. Žili v jazere, ktoré bolo v širšom okolí dnešného Martina a pri Lehôtke plytké, s teplým močiarom. V okolí určite existovali jaskyne a chladné pramene, tečúce rieky s mŕtvymi ramenami a pobrežie bolo pokryté mlákami a vlhkými bažinatými lesmi. Stredná a južná časť jazera bola hlboká, možno aj 200 m.
Turčianske skameneliny sú svojimi tvarmi a znakmi nenapodobniteľné. Jedinečné. Skamenelé živočíchy sú síce veľmi podobné skamenelinám z iných veľkých paniev Maďarska, Rumunska či Juhoslávie, ale až príliš veľa detailov naznačuje, že tu niečo nie je v poriadku. Nájdené druhy majú buď viac rebier na schránke, alebo majú pozmenený tvar, prípadne sú menšie, s tŕňmi, výrastkami, inou ornamentáciou a pod. Takéto znaky vznikli izoláciou od okolia. Fauna uväznená v jazere vplyvom dvíhajúcich sa pohorí sa postupne prispôsobovala novým podmienkam, čím došlo k vzniku a rozvoju novej, endemickej fauny. Pokus porovnať jazero a jeho skamenelé organizmy s inými, bežnými jazerami, sa ukázal nemožný.
Ak ho však porovnáme s takými veľkými a slávnymi jazerami ako je Bajkal v Rusku, Viktóriine jazero a Tanganyika (obe pri Tanzánii v Afrike) alebo Titicaca v južnej Amerike, zistíme, že bývalé turčianske jazero má s nimi množstvo podobných biologických a fyzických vlastností. Tieto jazerá sa nazývajú dlhoveké, o čom hovorí aj vek Bajkalu - 20 miliónov rokov. Na Zemi je takýchto jazier približne 11, ale každé z nich ukrýva množstvo druhov, ktoré nikde inde na planéte nežijú, iba v danom jazere. Paleontológovia poznajú ešte dve zaniknuté jazerá takéhoto typu. Jedno je v USA a druhé v Nemecku. Týmto sa Turianska kotlina stala 3 známym skamenelým dlhovekým jazerom a predstavuje unikát prinajmenšom európskeho významu.
S uritosou vieme poveda, že jazero vzniklo asi pred 14 miliónmi rokov a existovalo niekoko miliónov rokov. Tak ako dali mohutné sily prírody vzniknú tomuto jazeru, tak sa priinili aj o jeho zánik. Íl a štrk ho postupne úplne zaplnili a živoíchy, ktoré v om žili, postihol osud podobný dinosaurom. Vymreli, lebo sa nedokázali presahova do iného prostredia a prispôsobi novým podmienkam..
Radovan Pipík
(autor je vedeckým pracovníkom
Geologického ústavu SAV
v Banskej Bystrici)
