Poradcom vo veciach školstva v Uhorsku sa stal Ján Kollár, keď pôsobil v Budapešti ako evanjelický a.v. farár. Roku 1849 mal zodpovedať viedenskej vláde na 4 otázky: o národnej rovnoprávnosti Slovákov v Maďarsku, o organizovaní a finančnom dotovaní protestanskej cirkvi, o rozdelení politickej správy na Slovensku, aké opatrenia v školstve sú potrebné, aby slovenská národnosť bola v budúcnosti chránená proti maďarským prechmatom.
Ján Kollár na tieto otázky odpovedal. Reformu školstva predložil pod názvom: Myšlienky a plán času primeranej reorganizácie škôl a celkovej národnej výchovy v Rakúskej monarchii, najmä na Slovensku. J. Kollár poukazoval na to, že najväčším nešťastím Slovákov bolo to, že nemali vlastné slovenské školy. Na základe cisárovho slova v zrovnoprávnení všetkých národností mala na slovenských školách zaujať miesto slovenčina. Jeho návrhy zostali len na papieri, lebo Len Thurn zaviedol jednotnú školskú reformu v celej monarchii (1850-1860). Neúspešným sa stal i Kollárov návrh, tiež z roku 1849, na zavedenie jednotného „úradného jazyka“ pre Slovákov, tzv. staročeština (čiastočne slovakizovaná čeština).
Margita Nižňanská
