Dvanásťročným strašiakom Krpelian je nedostavaná telocvičňa pri základnej škole. Predchádzajúce obecné zastupiteľstvo vyvíjalo snahu na záchranu tejto budovy. Jeho poslanci zabezpečili 500 tisíc korún z neštátnych zdrojov, aby túto stavbu konzervovali. Chceli zabrániť zatekaniu do telocvične, zachrániť obvodové murivo, ale okresný úrad zastavil práce na zakonzervovaní tejto stavby. V roku 1998 sa dalo ešte veľa zachrániť. Nestalo sa tak. „V súčasnosti sú obvodové múry schátrané a mám obavy z toho, či nie je narušená statika stavby,„ vysvetľuje starosta Krpelian Pavol Olšovský.
„Túto záležitosť nepovažujem za uzavretú, chcem sa obrátiť na ministerstvá školstva a financií, na vyšší územný celok, aby kompetentní pomohli dostavbu krpelianskej telocvične doriešiť. Túto stavbu by nevyužívala iba miestna základná škola ale aj miestna telovýchovná jednota a turistický oddiel. Telocvičňa má veľký význam najmä pre mládež, ktorá by mohla namiesto zaháľania a vysedávania v pohostinstvách športovať, ale najmä v zime nemá kde. V obci je aj špeciálna základná škola, ktorej žiaci (mimochodom sú z desiatich okresov) dosahujú solídne športové výsledky. Obec im poskytuje miestne športoviská, ale na nich sa dá športovať iba v lete. Podľa posledných informácií, ktoré som dostal z odboru školstva OÚ v Martine od Ľubice Schafferovej, Ministerstvo školstva SR rozhodlo, že rozostavané školské objekty, ktoré si mal nechať štát, prechádzajú delimitačnými protokolmi do správy obcí. Toto som sa dozvedel iba pred dvoma týždňami. Keď som nastúpil takmer pred štyrmi rokmi do funkcie starostu, na základe určitých podkladov som sa kontaktoval s krajským úradom, a to odborom školstva, ktorý požadoval od štátu peniaze na dostavbu krpelianskej telocvične. V priebehu troch rokov figurovala čiastka potrebná na dostavbu telocvične, ktorú vyčíslili na 17 miliónov korún. Keď nebol dostatok peňazí, chápali sme, že v Turci treba najskôr riešiť dokončenie Základnej školy v Záturčí. Pri komunikácii s odborom školstva OÚ v Martine som vždy požadoval, aby po dokončení ZŠ v Záturčí, prišla na rad krpelianska telocvičňa, a to v roku 2001 alebo 2002.„
Stavby ako krpelianska telocvičňa sa dostali mimo okruh záujmu tých, ktorí na ne prideľovali peniaze. Z ročného obecného rozpočtu, ktorý má príjmy vo výške približne 3,8 milióna korún, sa nedá ani pri veľkej snahe dokončiť tento objekt. Potenciálni investori z radov podnikateľov nemajú záujem o investovanie do krpelianskej telocvične za účelom jej komerčného využitia. „Aj keby sa investor našiel, neviem si predstaviť, ako by to vyzeralo s hradením nákladov za využívanie telocvične školákmi,„ hodnotí jednu z možností dostavby telocvične Pavol Olšovský.
V uplynulom týždni krpeliansky starosta podpísal delimitačný protokol a prevzal tak objekty základnej a materskej školy a školských jedální, ale otázka prechodu objektu telocvične do vlastníctva obce nie je dotiahnutá do konca. „Dúfam, že prebratie majetku nedostavanej telocvične nebude konečným riešením tohto problému. Ak budem vedieť, že je to rozhodnutie ministerstva školstva a financií, som ochotný to akceptovať. Poslanci obecného zastupiteľstva neboli spokojní s takýmto riešením prechodu vlastníctva telocvične, ani s alibistickým postojom štátu k nedostavaným školským zariadeniam. Združenie miest a obcí Slovenska hovorí o sume 360 miliónov korún na rozvoj športu pre budúci rok. Z tejto sumy by sa mohlo niečo ujsť aj pre nás. Milióny by nemali prúdiť len na dostavbu schátraných telocviční, ale aj na dostavbu nedostavaných športových objektov. Samozrejme, budeme klopať aj na iné dvere, chceme osloviť kandidátov za poslancov parlamentu. Myslím si, že obec žiada len to čo jej malo patriť, nič viac," dodal na záver Pavol Olšovský, ktorému 1. júl pribalil aj takéto starosti.
Braňo Gregor
