Lukáš Hanus, 16-ročný študent Obchodnej akadémie v Turčianskych Tepliciach sa venuje horskej cyklistike už piatu sezónu. Za ten čas stihol vybojovať tri tituly majstra Slovenska v mládežníckych kategóriách, predvlani zvíťazil na majstrovstvách Českej republiky, vlani bol na českom šampionáte i v Českom pohári tretí a tento rok druhý z majstrovstiev Českej republiky (všetko medzi kadetmi). Tento rok dostal tesne pred štartom na juniorských majstrovstvách Slovenska defekt, musel štartovať z posledného radu, ale napokon všetkých súperov popredbiehal a zvíťazil. Tento rok štartoval aj na pretekoch v Poľsku, kde vyhral kategóriu kadetov, no a uplynulý týždeň štartoval prvý raz na pretekoch v západnej Európe, a to vo Švajčiarsku - na juniorských majstrovstvách Európy.
Pochádza zo športovej rodiny, jeho starý otec skákal na lyžiach. Bicykluje už od malička, ani sa nepamätá odkedy. Keď sa na slovenskom trhu objavili prvé horské bicykle a v Turčianskych Tepliciach sa uskutočnili prvé preteky na nich, závidel priateľom, ktorí ich už mali.
Na druhých pretekoch už mal horský bicykel aj on a tréner horských cyklistov Peter Vričan ho pozval na tréningy do klubu. Potom prišli na rad prvé preteky Slovenského pohára v Trenčíne a neskôr aj kvalitné výsledky. Ale viac o tejto mladej turčianskej cyklistickej nádeji sa dozviete z rozhovoru.
Prečo si sa rozhodol práve pre horskú cyklistiku?
Okrem cyklistiky sa venujem hokeju, ale tam veľa záleží na kolektíve. Ak všetci neťahajú za jeden koniec povrazu, potom to nie je dobré. So starým otcom som sa učil lyžovať, a ako každý chlapec som hrával na ulici aj futbal a občas tenis. Ak mám čas, v zime si chodím zalyžovať. Horská cyklistika ma priťahovala najviac. V nej všetko záleží iba odo mňa a pri neúspechu sa nemôžem na nikoho vyhovárať.
Myslíš si, že si talentovaným horským cyklistom, alebo si úspešným najmä vďaka svedomitému tréningu?
Športový talent som asi zdedil po starom otcovi a otcovi, ale horská cyklistika si vyžaduje najmä tvrdý tréning. V súčasnosti trénujem šesťkrát do týždňa a obyčajne v pondelok mám voľno. Zo začiatku týždňa sa venujem dve hodiny denne v lesoparku Bôr intenzívnemu tréningu a ku koncu týždňa trénujem na vytrvalosť, a to štyri hodiny denne, obyčajne na turčianskych cestách alebo na okruhu z Turčianskych Teplíc cez Fačkovské sedlo, Žilinu, Martin, prípadne cez Šturec, Banskú Bystricu, Zvolen, Kremnicu späť do Turčianskych Teplíc. Niekedy prejdem okruh dva razy za deň.
Koľko kilometrov najazdíš ročne na bicykli?
Vo svojej prvej a druhej sezóne som najazdil iba 1300 a 2500 kilometrov, v tretej sezóne, keď som mal už určité skúsenosti, tak som najazdil 6300 kilometrov, vlani 10 tisíc kilometrov a tento rok by to malo byť až 14 tisíc kilometrov.
Známy turčianskoteplický rodák Miroslav Keliar tiež začínal v Klube priateľov horskej cyklistiky a potom presedlal na cestný bicykel. Neláka aj teba cestná cyklistika?
Z jazdenia v pelotóne cyklistov mám trochu strach, najradšej jazdím sám, ale potrebujem mať aj nejaké skúsenosti z cestnej cyklistiky, zvýšiť frekvenciu šliapania do pedálov a najazdiť viac kilometrov.
Si stále vekom ešte kadet, ale na Slovensku už pretekáš s juniormi. Myslíš si, že je výhodnejšie jazdiť so staršími súpermi?
Áno, je to lepšie, lebo prestup z kategórie kadetov medzi juniorov je dosť výrazný. Kadeti jazdia len dve kolá, čo je približne 40 minút až hodinu , ale o rok starší juniori jazdia už hodinu aj štyridsať minút. V kadetoch nemám na Slovensku konkurenciu, čím sa nechcem chváliť, ale iba to konštatovať, preto je pre mňa výhodnejšie jazdiť s juniormi. V zahraničí ale nemôžem jazdiť juniorskú kategóriu, iba medzi kadetmi.
Keď budeš budúci rok jazdiť už medzi juniormi aj v zahraničí, budeš už na dlhšie trate lepšie pripravený...
Áno, je to možné.
Ako si spokojný s podmienkami, ktoré máš v Turčianskych Tepliciach?
Hoci pretekári zo západnej Európy majú výhodu, že majú ekonomicky silnejšie zázemie, lepších sponzorov a technické zabezpečenie, a tým aj tréningový proces, s podmienkami, aké máme v Turčianskych Tepliciach, som spokojný. V okolí mesta sú hory, vhodné cesty, tiež kúpele... Treba len nájsť sponzorov a bolo by to optimálne.
Každý mladý športovec má svoje svoje ciele či sny. Na čo si trúfaš myslieť, aj na olympiádu?
Samozrejme, to by som si veľmi želal, to je cieľ každého športovca. Myslím si, že je to reálne. Každý športovec, ak tvrdo trénuje a je sám seba prísny, má túto možnosť. V Turčianskych Tepliciach dosahuje Klub priateľov horskej cyklistiky dobré výsledky a na vysokej úrovni je aj tréningová činnosť. Chýbajú nám len peniaze.
Potrebuješ mať viac skúseností z pretekov v západnej Európe, aby si sa mohol prebojovať do európskej a svetovej špičky?
V pretekoch Európskeho pohára zistím, na čo mám a akí kvalitní sú ostatní súperi. A čo sa týka skúseností – ak sa tie zahraničné zbierajú až v kategórii mužov, je to už neskoro.
