Na vlaňajšiu sezónu Jozef Kožár rád spomína. Na II. svetových leteckých hrách v španielskom stredisku Lillo vylietal v silnej konkurencii cenné 18. miesto. Preteky sa vyznačovali veľmi dobrým letným počasím, v niektorých prípadoch na juhu Španielska dosahoval základ oblačnosti výšku až 5 tisíc metrov, čo je pre vetrone priam ideálny stav. Po skončení pretekov pokračoval vo výkonnom lietaní v ďalšom španielskom plachtárskom centre, asi 60 km severozápadne od Madridu na úpätí mohutného pohoria Guadarama. Práve toto pohorie rozdeľuje Španielsko na severnú a južnú časť. Počas tohto sústredenia v plachtárskom centre Puente Milanos sa mu podarilo ustanoviť, resp. prekonať sedem slovenských rekordov v bezmotorovom lietaní. A tak sme sa ho spýtali - ktoré z nich si cení najviac?
Medzi najhodnotnejšie patria rekordy na rýchlosť. Cením si všetky, ale rýchlosť na trojuholníkovej trati 500 km, ako aj 100 km, rýchlosť na trati s návratom 500 km patria k najcennejším výkonom.
Doterajším vrcholom tohtoročnej sezóny boli júnové medzinárodné majstrovstvám Slovenska v bezmotorovom lietaní na nitrianskom letisku. Ako ste na nich obstáli?
39 pilotov v klubovej triede absolvovalo desať disciplín, z ktorých pre technické podmienky dve nakoniec nezarátali do celkového hodnotenia. V štyroch som zvíťazil, čo znamenalo aj celkové prvenstvo a pred druhým v poradí Pavlom Černým som mal náskok 169 bodov. Tretí skončil ďalší Martinčan Roman Dobiáš, takže na víťaznej debni sme stáli dvaja z martinského Aeroklubu.
Roman Dobiáš je vlastne váš žiak, takže máte z jeho vynikajúceho bronzu určite radosť. Čo by ste nám o ňom povedali?
Je to talent na pohľadanie, jeho kladné stránky hodno rozvíjať, má pred sebou veľkú perspektívu. Na škodu jeho rastu je, že sa vlani nezúčastnil majstrovstiev sveta juniorov vo Francúzsku, neboli na to financie.
Aké boli nitrianske majstrovstvá Slovenska?
Boli to pekné a zaujímavé preteky s dobrým počasím. Občas sa vyskytovali nezvyčajné meteorologické podmienky, ktoré dokázali skúsení piloti v rovinatom teréne využiť. No udiali sa aj iné ako športové zaujímavosti. Napríklad náš pilot Pavol Pechtor neurčil presne miesto pristátia voči orientačnému bodu, takže jeho pomocníci ho našli až neskoro v noci. Alebo Češka Jana Trešlová, tá pristála na lúkach v oblasti Kľaku. Miestny lesník ju upozornil, že práve v tejto lokalite je veľký výskyt hadov, ktoré sledujú aj ochrancovia prírody, a tiež nevylučuje stretnutie s medveďom. Na základe týchto informácií sa zavrela v lietadle a úpenlivo čakala na príchod pomocníkov, ktorí jej nakoniec pomohli zložiť vetroň a odtransportovať ho na letisko... Po športovej stránke to však bol kvalitný šampionát, ktorý slúžil nitrianskym organizátorom aj ako generálka pred budúcoročnými majstrovstvami sveta juniorov.
Pre vás bol zase nitriansky šampionát vhodnou prípravou na blížiace sa II. majstrovstvá sveta vetroňov v kategórii KLUB, ktoré chystajú od 5. do 24. augusta v nemeckom Musbachu...
Áno, moja príprava smeruje k tomuto vrcholu sezóny. Inak prostredie známeho nemeckého Schwartzwaldu tak trochu poznám, už som tam pred desiatimi rokmi lietal. Konali sa tam vtedy majstrovstvá Európy v triede KLUB, na ktoré nezabudnem, pretože som na nich obsadil výborné tretie miesto.
V posledných rokoch sa tvrdí, že bezmotorové lietanie je už športom intelektuálov. Nečudo, keď na palube vetroňa je umiestnené vlastne miniatúrne výpočtové stredisko...
Moderná elektronika nám výdatne pomáha. Napríklad pri presnej navigácii. Celý let je vyhodnocovaný čiernou skrinkou, ktorá presne registruje kompletný let a na základe tohto záznamu, ktorý je v elektrickej forme, je možné veľmi rýchlo vyhodnotiť a v zimných mesiacoch podrobne analyzovať priebeh výkonných letov počas sezóny.
(mr)
