Posledný júnový týždeň sa vo švajčiarskom Luzerne uskutočnili 11. majstrovstvá sveta veteránov v stolnom tenise. MS sa uskutočňujú každé dva roky (medzitým sú ME) a sú vypísané pre sedem vekových kategórií mužov a žien (od +40 až po +80 rokov). Skupinka turčianskych nadšencov tohto športu si povedala, že toto krásne mesto pod Alpami nie je až tak ďaleko, a ktovie kedy nabudúce bude ešte šanca zahrať si s najlepšími svetovými hráčmi z kategórie „old boys„. A tak sa do Luzernu vybrali... Tak ako pre mnohých účastníkov, bol to nezabudnuteľný zážitok aj pre päticu turčianskych stolných tenistov: Tibor Láni, Daniel Cvečko a Peter Vaverka (všetci z MKTS Martin a všetci v kategórii +40 rokov), František Meľko (Medokýš Martin a kategória +50 rokov) a Štefan Jurčo (Sučany a kategória +60 rokov).
Tisíce a pár majstrov
Šampionát bol síce predovšetkým skutočne masovou záležitosťou. Znie to takmer neuveriteľne, ale štartovalo na ňom vyše 2800 hráčov zo 61 krajín. To je doterajší rekord svetových šampionátov, ktorý len a len dokazuje, aký je stolný tenis vo svete populárny. No, podujatie bolo pre „fajnšmekrov„, predovšetkým prehliadkou bývalých majstrov Európy a sveta, ktorým síce pár rôčkov pribudlo, ale nič zo svojho veľkého stolnotenisového umenia nezabudli. O tom nám nadšene po návrate domov rozprával náš sprievodca po MS - Peter Vaverka:
„Videli sme, že títo veľkí hráči sa stále udržujú vo výbornej kondícii a forme. No a sledovať ich za stolom s raketou, bol naozaj veľký zážitok. Takto sme obdivovali Francúza Secretina, Chorváta Šurbeka, Rusa Amelina či Číňana Gelianga - to sú všetko mená, ktoré pekných pár rokov figurovali na čelných miestach svetových rebríčkov. Výborne hral aj celkový víťaz kategórie +40 známy Čech Cecava, ktorý tu dokonca obhájil svoje prvenstvo z minulých MS... Bolo tu však veľa dobrých hráčov, konkurencia bola veľmi silná. Veď ak v dvoch najnižších vekových kategóriách štartovalo po 500 hráčov, tak si viete predstaviť, koľko z nich muselo byť nadpriemerných. Ale napríklad v najstaršej kategórii +80 rokov ich stále bolo takmer 100 a niektorí naozaj výborní.„
Dobrosrdečná závisť
„Celý šampionát prebiehal v troch športových halách na 102 stoloch v mestskom športovom areáli, ktorý musel v našincovi vyvolať pocit závisti, pretože v našich podmienkach je niečo podobné iba snom„ - pokračoval v rozprávaní P. Vaverka. „V halách bolo kompletné zabezpečenie - športové, sociálne, stravovacie, rehabilitačné - a čo je hlavné, všetko to bolo na jednom priestranstve (a to nehovorím ešte o ďalších športoviskách tohto obdivuhodného športového kolosu). Mať ho tak aspoň polovicu u nás doma... Taktiež organizácia sa dala porovnávať s presnosťou švajčiarskych hodiniek, každý hráč vedel včas, kedy a kde má nastúpiť na stretnutie, takže aj v tomto smere sme boli ako účastníci veľmi spokojní.„
Prekvapenie a povzbudenie
Čo sa týka predsavzatí, s ktorými cestovali naši hráči do dejiska šampionátu, tie boli skromné. Vyhrať nejaký ten duel v základnej skupine, prípadne obsadiť v nej aspoň 2. miesto, zaručujúce postup do ďalších, vyraďovacích bojov. O to radostnejšia bola bilancia po prvých dvoch dňoch, keď všetci piati Turčania zo základných skupín postúpili, ba Jurčo, Vaverka, Cvečko a Meľko svoje skupiny dokonca vyhrali... Vaverka s Cvečkom aj vo štvorhre. Nálada v našom malom tábore bola teda dobrá a všetci nedočkavo čakali, koho im pridelí žreb v hlavnom turnaji.
V kategórii +40 rokov tvoril „pavúk„ vyraďovacích bojov 256 jednotlivcov. Najskôr dohral T. Láni, ktorému nervozita zväzovala ruky a podľahol svojmu súperovi už v 1. kole. D. Cvečko sa dobrými výkonmi dostal do 3. kola, čiže medzi 64 najlepších a podľahol 1:3 svojmu českému súperovi. Najďalej sa dostal P. Vaverka, ten postúpil do 4. kola (medzi 32 najlepších), kde ale narazil na hráča z Ukrajiny, ktorému podľahol 1:3... V kategórii +50 rokov Meľko ťažil zo svojej bojovnosti a prebil sa až do 3. kola, kde podľahol 1:3 súperovi z Lichtenštajnska. V kategórii +60 rokov sa dostal Š. Jurčo medzi 16tku najlepších, ale narazil na neskoršieho šampióna a po prehre 0:3 sa so cťou rozlúčil.
Nepremenený mečbol
Vo štvorhrách sa z turčianskych hráčov podarilo postúpiť len Lánimu s Říhom (český Austrálčan), ktorí vypadli v 1. kole, a potom osvedčenej dvojici Vaverka - Cvečko. Deväťnásobní majstri Turca akoby necítili veľkosť podujatia a v prvých troch kolách nestratili ani set! Vo 4. kole narazili na hráčov, ktorí v dvojhrách hrali vo štvrťfinále, porazili ich 3:1 a dostali sa medzi najlepších 8 párov, čo bolo veľké prekvapenie. Tam už boli iba veľmi silní súperi, no Martinčanom nechýbalo veľa, aby prekvapili ešte viac!
Hovorí o tom priamy aktér, Peter Vaverka: „Narazili sme na česko-nemeckú dvojicu. Prvým bol bývalý známy reprezentant ČSSR Schenk a druhým Čech s nemeckým pasom Vojtek. Stretnutie bolo veľmi dramatické a dodnes ma mrzí, že sme ho prehrali. Mali sme k víťazstvu tak blízko... Veď sme viedli 2:1 na sety a v štvrtom 9:6 a za stavu 10:9 sme mali dokonca mečbol! Trochu sa nám roztriasli ruky, Vojtekovi vyšiel riskantný úder, štvrtý set sme stratili a nakoniec podľahli 2:3. Až potom sme si uvedomili, že sme boli vlastne jednu loptičku od historickej medaily pre martinský stolný tenis z takejto významnej súťaže. Keby sme ju boli premenili, dostali by sme sa medzi najlepšiu štvoricu a bez medaily by sme domov neodišli. Škoda, zostali nám len oči pre plač, ale iba na chvíľu, pretože napriek smole sme dosiahli najlepšie umiestnenie z celej 33-člennej slovenskej výpravy...„
* * *
Turčianska „veteránska„ partia sa vrátila nielen bohatšia o krásne zážitky, ale plná chuti po stolnom tenise. Keď videli, aká je úroveň i atmosféra týchto zápolení, rozhodne by nechceli zostať len pri tomto jedinom pokuse. No sotva sa im podarí štartovať o dva roky na 12. MS - tie sú totiž v japonskej Jokohame. A to je trochu ďalej než švajčiarske Alpy...
(baj)
