Michaele Migrovej chýba do pol stovky gólov v nemeckej bundeslige iba jediný
Vychádzajúca hviezdička slovenského ženského vodného póla, iba 16-ročná Michaela Migrová sa po ročnom pôsobení v nemeckom klube Gronau (pri hraniciach s Holandskom) vrátila domov. Len čo rozbalila kufre, už sa hlásila trénerovi Mariánovi Žuchovi. My sme ju stretli na letnom kúpalisku vo Vrútkach už vo funkcii plavčíčky. Urastená a navyše aj rozhľadená deva sa ochotne s nami podelila o svoje dojmy z pôsobenia v nemeckej bundeslige.
„Ja som asi plávanie dostala do kolísky. Dva roky som plávala v športovej triede v Základnej škole na Mudroňovej ulici v Martine. Vrútockí tréneri vodného póla Vladimír Veselovský a Jaromír Roubal si ma postupne vyhliadli pre vodné pólo. A to nielen mňa, ale aj Mirku Žiakovú, Eriku Chudziakovú, Martinu Žebrákovú a o rok mladšiu moju sestru Martinu a jej spolužiačky Luciu Valockú a Žanetu Kačjakovú. Tak sme začali hrať vo vode s loptou...„
Pred troma rokmi sa tréner Marián Žucha rozhodol vyskúšať na ostro Michaelu v lige proti ŠKP Košice v domácej vode. Skôr ako skočila do bazéna, dostala jednoznačnú úlohu - hrať osobku na najlepšiu strelkyňu Ritu Szkladányovú. Na prekvapenie úlohu zvládla a Vrútky si zaknihovali cenné víťazstvo. Do základnej zostavy sa dostala pred dvoma rokmi. Miesto centra alebo na ľavej strane útoku jej najviac pristane. Má vlohy pre kombinačnú hru, ktoré zdedila asi po matke Danke, ktorá hrala hádzanú... Keď boli vo Vrútkach na tréningovom pobyte hráčky Gronau, ich tréner neskrýval záujem získať z kolektívu slovenského majstra dve juniorky, aby oživil hru a vlial novú krv do družstva. Najprv si vybral Miroslavu Žiakovú, no a Marián Žucha mu odporučil práve Michaelu Migrovú.
Tá nám o svojej nemeckej anabáze povedala: „Keď som sa to dozvedela, až som sa vyľakala. Doma sme všetko zvažovali a nakoniec mama súhlasila, aby som od 1. septembra 2001 do Nemecka odcestovala. S Mirkou sme tam začali navštevovať 10-ročnú reálnu školu. Učivom sa podobá na našu základnú školu i učňovku dohromady. Lenže, bola tu jazyková bariéra. Po nemecky som toho veľa nevedela, tak som sa začala poctivo učiť, tak ako predtým abecedu vodného póla. Za tri mesiace som v nemčine urobila veľký pokrok, čo hodnotili nielen učitelia, ale aj spoluhráčky a tréneri. A musím sa pochváliť, že na konci školského roka som mala na vysvedčení aj dve jednotky!„
V Gronau hráva väčšinou za juniorské družstvo, no postupne sa prepracovala aj medzi seniorky, ktoré hrajú najvyššiu nemeckú vodnopólovú súťaž. Štartuje teda vlastne za dve družstvá... Juniorky Gronau získali titul majsteriek kraja a ženský kolektív obsadil v bundeslige solídne 6. miesto. Migrová v závere pre reprezentačné povinnosti absentovala a určite Nemkám chýbala, lebo počas sezóny zaťažila konto súperiek 49 gólmi.
„Nemecká liga je náročnejšou súťažou ako slovenská. Už len to, že tam hrá deväť družstiev a navyše sú tam ďalšie dve nižšie ligy. Moje spoluhráčky sa dostávajú do nemeckého výberu, užívajú si rôzne výhody, dostávajú tašky, tričká, plávky, čiapky... Je tam oveľa väčší záujem o ženské vodné ako u nás... Mame som vlani povedala, že po roku sa vrátim natrvalo. Lenže, už som si tam zvykla na denný režim, mám tam priateľky, dobré baby... Skončila som „deviatku„ a chcela by som absolvovať aj desiaty ročník, no a potom sa upísať na tri roky ďalšiemu štúdiu a ukončiť ho maturitou.„
V našich novinách sme písali o vrútockom vodnopólovom štvorlístku: Vicencová, Porubčanová, Sládeková a Šimková. Teraz treba pridať ďalší: sestry Migrové, Valocká a Kačjaková. Prečo? Aj o tom nám na záver povedala Michaela: „Ani po roku sa naše vynikajúce kamarátske vzťahy nenarušili, zostali sme parta, sme jednoducho super! Keď som sa vrátila na prázdniny, dievčatá ma prijali skvele, s úsmevom a láskavosťou. Som im za to vďačná...„
Miroslav Ruttkay
