Futbalisti Belej patrili v IV. lige k mužstvám, ktoré sa netajili vysokými ambíciami. Dokonca boli chvíle, keď sa už hlasnejšie začalo uvažovať aj o možnom útoku na prvú priečku tabuľky. Nakoniec sa Beľanom ušla štvrtá a skončili (ako nováčik) z turčianskych mužstiev v minulom ročníku najvyššie. O tom, či je to dôvod na spokojnosť, sme hovorili s trénerom Ivanom Janigom.
Belá, ktorá bola oficiálne rezervou Martina, sa netajila vysokými ambíciami, dokonca sa spomínali aj postupové možnosti. Nakoniec je všetko inak, skončili ste na štvrtom mieste. Ako ste boli spokojný s výkonmi a výsledkami mužstva?
Pred súťažou sme si dali dosť vysoké ciele, pohybovať sa v hornej časti tabuľky, aby sme nemali problémy iného charakteru. Mali sme veľmi kvalitné mužstvo, takže je pochopiteľné, že sme mali takéto ambície. Keď hodnotím celý ročník súťaže, viac som spokojný s jej jarnou časťou. Myslím si ale, že celkove sme obstáli dobre a v súlade s cieľmi, ktoré boli reálne. Pritom však netajím, že boli aj chvíle, keď sme mierili ešte vyššie, vtedy to však viac súviselo s postavením Martina - teda nášho prvého mužstva v treťoligovej súťaži.
Boli ste v pozícii rezervy, preto ste občas vypomáhali áčku a uvoľňovali mu hráčov...
Martinskú rezervu som už trénoval, pre mňa to nebolo nič nového, hoci treba povedať, že Belá, podľa mojej mienky, nebola klasickým martinským béčkom. Z hľadiska konečného výsledku prvého mužstva našu spoluprácu hodnotím dosť kriticky. Dokonca si myslím si, že sme všetci urobili chybu. Či už tréner áčka, alebo ja, alebo funkcionári. Nevyhováram sa na nikoho, len tvrdím, že všetci máme určitý podiel viny na tom, že to dopadlo pre turčiansky futbal nešťastne. Myslím si, že spolupráca mala byť lepšia a najmä tesnejšia. Niektoré veci sme nedotiahli, tak ako sme mohli a ako sa dalo.
Mohli by ste byť konkrétnejší?
Budem konkrétnejší - myslím si, že tou chybou, ktorú sme spolu s Martinčanmi urobili, bolo že sme nezvolili inú taktiku záchrany III. ligy pre Martin. V čase, keď bolo zrejmé, že áčko sa v nej neudrží, alebo iba s veľkou dávkou šťastia, sme sa mali spoločne zamerať na to, aby béčko vyhralo IV.ligu. Chýbalo naozaj iba veľmi málo na to, aby pri páde áčka práve jeho rezerva zachránila Martinu III. ligu. Stačilo sa len dohodnúť na prioritách. Veď ak to ešte raz prepočítame, rozhodoval vlastne zápas v Rakovej, no a potom sa chlieb lámal v zápase doma s Ľubochňou. Ak by sme boli vyhrali, mali by sme už dostatočný náskok a verím, že by sme si ho aj udržali. Ale o tom, čo bolo a mohlo byť, už môžeme hovoriť len v teoretickej rovine.
Zo štatistiky sa dá vyčítať, že vaše mužstvo malo vyrovnané formácie - vyváženú obrannú aj útočnú silu. Ako to hodnotíte vy?
Brankár Gajdoš bol spoľahlivou oporou mužstva, bol jeho osobnosťou. Treba povedať, že ani tí najlepší brankári sa nevyhnú chybám, nevyhol sa im ani on, ale splnil moje očakávanie. V obraných činnostiach sme sa na jar zlepšili. Inkasovali sme menej gólov, čo tiež svedčí o tom, že naša obrana bola kompaktnejšia. Braňo Vácha, ktorého sme stiahli do obrany, tvoril spolu so Siekelom, Ondrlom a Žilom spoľahlivú formáciu. Všetci pochopili to, čo som v taktickom zámere preferoval a boli oporami. V strede poľa sme sa prezentovali striedavými výkonmi. Súviselo to určite aj s tým, že opora mužstva Ladislav Fazika striedal dobré výkony so slabšími, čo sa rozhodne prejavilo na hernej fazóne mužstva. V jeseni nám pomohli hráči áčka Bulvas a Móric, vtedy sme mali v strede poľa aj výraznú hráčsku kvalitu. Najväčším prínosom pre mužstvo však bolo zaradenie Igora Kureka do stredu poľa. Bol to dobrý ťah, pretože Igor má prehľad v hre a obrovské skúsenosti, z ktorých dokázal ťažiť. Bol oporou mužstva, jeho ozajstným kapitánom. V útoku bolo možno prekvapením zaradenie Dušana Töröka na hrot, ale vyplatilo sa nám to. Z jeho skúsenosti a umenia ťažil aj Marguš, s ktorým dokázali spolu aj čosi na súpera vymyslieť.
Ktorý zápas patril z vašej strany k najlepším?
Nezabudnem na domáce stretnutie s Ľubochňou, ktorá je ružomberským béčkom. Bol to vynikajúci zápas, ktorý zniesol kritéria vyššej súťaže. Nechýbalo mu takmer nič, zdobila ho herná agresivita, nasadenie, pekné kombinácie, ak mu predsa niečo chýbalo, tak len góly. Nakoniec sme na konci stretnutia inkasovali my, ale aj tak toto stretnutie hodnotím z našej strany vysoko. Napokon, aj kapitán hostí Hýravý sa vyjadril, že to bol vynikajúci zápas. Divákom sa toto stretnutie muselo páčiť... Sklamaný som bol v Istebnom, kde sme polčas hrali ako z partesu a viedli sme 4:1, ale potom sme zlyhali a iba remizovali.
V Martine zápasilo áčko s mnohými problémami existenčného charakteru a práve podmienky sa výraznou mierou podpísali pod konečné resumé - zostup. Aké podmienky ste mali v Belej?
Podmienky boli na slušnej úrovni, rovnako aj materiálne zabezpečenie. Aj spolupráca s výborom klubu bola dobrá. Jediným negatívom bol asi len zlý stav hracej plochy, ktorá je dosť nerovná a nekvalitná. Viem, že funkcionári robia všetko, čo sa dá, aby to bolo lepšie.
My zase vieme, že v Belej na trénerskom poste končíte a vraciate sa do Trebostova...
Zmluva mi skončila 30. júna a už sme sa dohodli na rozchode. Pravdou je, že koncom mája sa funkcionári usilovali rokovať o jej prípadnom predĺžení, bolo však už neskoro. Rozhodol som sa zmeniť prostredie, ale inak je všetko v najlepšom poriadku, bez problémov a bez podlžnosti jedného voči druhému. Vraciam sa do Trebostova. Oslovil ma pán Meliš, s ktorým sme predtým robili v trebostovskom futbale. Mám k nemu dobrý vzťah, sme osobní priatelia, veľmi dobre si rozumieme pri futbale, ale aj v súkromí, teda som neodmietol. (jk)
BILANCIA
Jeseň 13 6 2 5 22:23 20
Jar 13 7 2 4 19:17 23
Doma 13 10 1 3 22:5 31
Vonku 13 3 3 7 19:35 12
Strelci: Marguš 10, Fazika 6, Vácha 5, Török a I. Kurek po 4, Staník, Matejčík a Bulvas po 2, Barčin, Bobček, Martin Lučanský, Móric, Mazurák a Žila po 1.
