Kvetiny pestovala Linka na širokom záhone od bráničky až k domu. Od skorých snežienok a bledulí po neskorojesenné chryzantémy, vždy tam niečo kvitlo. Koľko len ruží, trvaliek a letničiek tam žiarilo farbami! Vždy nás vítali kvety vo vázach vo vstupnej hale aj v obývačke. Od neskorej jari do zimy to bývali kvety čerstvo rezané, cez zimu a skorú jar sušené. Kvetiny Linka milovala, starala sa o ne, neraz sme ju zastihli kľačiačky pri hriadke. Vedela kvety tak usušiť, že vo váze vyvolávali predstavu akoby práve teraz rozkvitli. Posledné návštevy pred viac ako rokom sa v mojich myšlienkach spájajú aj s mojou záľubou pestovať a sušiť kvety do kytíc, ktorými si v novembrové dni spomíname na našich drahých zosnulých. Najskôr som jej rozprávala, že som do debničiek za oknami zasiala slamienky, statice, limonky a suchokvet. Neskôr - ako semiačka vzišli a ako rastú. Nezabudnem na poslednú návštevu – vyšla nás do haly odprevadiť, ale už nezišla, ako mala vo zvyku, po schodoch, len nám zakývala cez sklo vo dverách.
Toto posledné stretnutie akoby bolo včera, pretrvá v mojich spomienkach živé tak ako posledné stretnutie s jej manželom Milošom, tiež v apríli, ale o sedem rokov skôr. Pokojne odišla 7. apríla v roku 2001. Pikýrovala som sadeničky a myšlienky mi zalietali k prvým stretnutiam s manželmi Ursínyovými v Gaderskej doline ešte v roku 1962. Veľakrát sme sa stretli, veľakrát oslávili spoločne príchod Nového roku. Skončilo sa takmer 40-ročné priateľstvo s manželmi, ktorých som si hlboko vážila pre ich zástoj v Slovenskom národnom povstaní a pre ničím neprerušené priateľstvo k našej rodine. Jej spomienky, ako počas SNP letela so synčekmi do Moskvy a z pobytu vo vojnovej Moskve, som poznala, ale vždy si spomenula ešte na ďalšie podrobnosti. S koľkými pracovníkmi v diplomatických službách, Červenom kríži som sa takto oboznámila...
Na hriadkach rozkvitli kvety na sušenie. S každým usušeným stonkom kvetov som si spomínala na našich drahých, pre ktorých kytice viažeme. V rodnej zemi odpočívajú i naši priatelia Miloš a Karolína Ursínyovi. Kytice sušených kvetov popretkávaných spomienkami i vďakou na dlhoročné priateľstvo, sú položené od jesenných dní v rodinnej hrobke rodiny Ursínych v Rakši.Jarmila Masárová
