Braňo Gregor
V júni sa v našich novinách objavil rozsiahly článok, ktorý popisuje, ako skupinka školákov zo Záturčia vyvolávala duchov podľa návodu z časopisu. Nechcem polemizovať o tom, či dievča, ktoré malo vízie, bolo pod vplyvom alkoholu, alebo nebolo a prečo sa dostala do stavu, ktorý možno nazvať halucináciami, zmeneným stavom vedomia alebo nejakým iným odborným medicínskym termínom. Na to, k čomu vlastne došlo, by mali rôzny názor aj lekári. Každý z nich by tvrdil to, čo by zodpovedalo jeho duchovnej orientácii. Medzi lekármi sú ateisti, kresťania, hinduisti, moslimovia... Každý z nich má na nevysvetliteľné javy a metódy ich skúmania iný názor, preto aj názory medicínskych odborníkov na to, k čomu došlo v Záturčí, budú rôzne. Minulý týždeň prišiel k nám do redakcie list, ktorého autor nám, ale aj verejnosti, odporučil, aby sme si preštudovali istú knihu českého autora. Odbornej literatúry o paranormálnych javoch je dostatok a tiež ponúka pestrú paletu názorov.
Mňa skôr zaráža, že na Slovensku sa také veľké množstvo ľudí vrhá po brakových časopisoch a knihách zaoberajúcich sa okultizmom. Sú väčšinou komerčne ladené, ponúkajú veľa senzácií, ale nič užitočné pre praktický život človeka. Čudujem sa, že rodičia tak málo sledujú a kriticky nehodnotia to, čo ich deti čítajú, sledujú v televízii a robia vo voľnom čase. Myslím si, že prípad zo Záturčia by mal byť aj školou pre rodičov. Každý rodič by mal byť pre svoje dieťa vzorom v tom, ako žije, čo číta, čo ho zaujíma a ako na sebe pracuje, aby bol lepším otcom a lepšou matkou aj v profesii, ktorú vykonáva. Rodičia sú prvými vzormi svojich detí a každé zanedbanie výchovy sa im negatívne vráti niekoľkonásobne.
Jeden z našich čitateľov nám napísal, že o paranormálnych javoch by sa malo viac vyučovať v školách. Nemyslím si to. S paranormálnymi javmi sa priemerný človek stretáva iba niekoľko ráz za život. Väčšinou sa stretávame s normálnymi javmi a v mnohých prípadoch ich nezvládame. Preto aj rodičia a učitelia v škole by sa mali zamerať na to, aby sa deti naučili okrem praktických vedomostí, ktoré využijú v budúcom povolaní, aj takému rebríčku hodnôt, aby sa v rodine, zamestnaní a v spoločnosti správali ohľaduplne a konštruktívne a pre svoje okolie boli prínosom. Žiaľ, v médiách sa až príliš často stretávame s ponukou toho, že náš život pozostáva so senzácií, riskantných hier, pričom sa veľký dôraz kladie na náš „imidž„.
