Jozef Ďuris starší je športovej verejnosti dobre známy, ako hokejový brankár Hutníka Martin a neskôr ako prvoligový hokejový rozhodca. Nepátrali sme po tom, ako sa dostal k hokejbalu, či to bol on, kto svojho syna – reprezentanta Slovenska priviedol k tomuto športu, alebo, naopak, syn jeho inšpiroval venovať sa trénerstvu v celku stálice hokejbalovej ligy - martinskom ŠKB. Jeho výbornú prácu si všimli na hokejbalovom zväze a menovali ho za trénera juniorskej hokejbalovej reprezentácie Slovenska. Pod jeho vedením si slovenská juniorská reprezentácia vybojovala na Majstrovstvách sveta vo švajčiarskom Champery strieborné medaily. V sobotu sme sa s Jozefom Ďurisom stretli a hovorili o významnom úspechu slovenského hokejbalu, ktorý je dielom aj ďalších Turčanov – hráčov Tomáša Bohdaňa, Martina Ratveiského, Rada Imriša, Martina Lihana a Tomáša Pokrivčáka, ale aj vedúceho družstva Štefana Olveckého.
Aká bola cesta slovenskej juniorskej hokejbalovej reprezentácie za druhým najcennejším kovom na svetovom šampionáte v Champery?
V skupine sme hrali s Českom, Švajčiarskom, USA a Talianskom. Skupinu sme vyhrali a splnili sme to, čo sme si predsavzali - postúpiť z prvého miesta. Tým sme to mali mať ľahšie v semifinále, ale Američania nás aj napriek týmto prognózam trošku potrápili. Vďaka vynikajúcim výkonom chlapcov, sme ich porazili a dostali sme sa do finále.
Zaujímavosťou finálového stretnutia bolo, že ste narazili na Čechov, ktorých ste v skupine porazili. Lenže keď išlo o zlato, tak ste zaváhali, hoci ešte päť minút pred koncom viedli vaši zverenci…
Ťažko sa mi o tom hovorí. Ešte stále ma mátajú momenty z finálového stretnutia. Boli sme totiž jasne najlepším družstvom šampionátu, ale v rozhodujúcej chvíli sme zaváhali. V podstate aj na nás platilo, to, čo zvykne tiež v hokeji pri zápoleniach medzi týmito súpermi. Nazvem to českou chytrosťou a možno aj šťastím, ktoré aj teraz slávili úspech, hoci sme boli herne lepší. Náš súper ťažil zo svojej efektivity, my sme sa, žiaľ, nedokázali presadiť v koncovke. Musím spomenúť obrovskú smolu Rada Imriša, ktorý sám mohol rozhodnúť o výsledku. Keby bol premenil šance, mohlo by byť už po prvej tretine rozhodnuté v náš prospech. Ale taký je šport.
V striebornom kádri boli až piati Turčania, ako sa im darilo?
Na šampionáte bol 22-členný káder – dvadsať hráčov a dvaja brankári. Naši rozhodne patrili k najlepším, mohol som sa na nich spoľahnúť, všetci boli oporami. Výborne hral Imriš, len škoda, že mu vo finále sadla na hokejku strelecká smola. Medzi najlepších na šampionáte patril obranca Ratveiský, ale rovnako aj Pokrivčák. Perfektné výkony podával aj Lihan. Brankár Bohdaň chytal polovicu stretnutia proti Talianom a dostal šancu proti Kanaďanom. Je to mladý brankár s perspektívou. Proti Kanade spočiatku akoby bolo na ňom vidieť rešpekt z javorového listu na ich dresoch, ale chytil sa a dve tretiny bol vynikajúci. Prinášam si zaujímavý poznatok, že súperi nám závideli vynikajúcich brankárov. Kanaďania by ich hneď preobliekli do svojich dresov.
Šampionát však mal byť pôvodne v Rige…
Máte pravdu, ale keďže sa to nevidelo Američanom a Kanaďanom, prišla na rad iná alternatíva, pretože v hre boli aj Taliansko a Švajčiarsko. Nakoniec prednosť dostalo Švajčiarsko. Šampionát bol v krásnom alpskom prostredí a aj organizácia bola na veľmi dobrej úrovni. Hralo sa v prekrásnom športovom areáli, ktorý patril do širšieho športovo-spoločenského centra.
Práve vo Švajčiarsku sa rozhodlo, že Majstrovstvá sveta juniorov v hokejbale v roku 2004 budú na Slovensku v Martine. Slovenská reprezentácia na MS v Čechách získala bronz, vo Švajčiarsku striebro, do zbierky už chýba len najcennejší kov. Veľkú šancu bude môcť teda slovenský hokejbal premeniť na zlato v Turci. Má slovenská hokejbalová základňa takú silu, aby sa o to mohla pokúsiť?
Myslím si, že áno. V tomto roku boli prvé ME osemnásťročných hráčov – dorastencov. Už na nich sme mali silný káder, teda na Slovensku je perspektíva. Pevne verím, že ak zostanem pri kormidle reprezentácie za dva roky budeme schopní dať dokopy také družstvo, že ani iný cieľ ako pokúsiť sa v Martine získať zlato, do úvahy neprichádza.
Hokejbal je v Turci obľúbeným športom, má silnú základňu…
Máte pravdu a mňa teší, že sa mládež dala na túto cestu, je to rozhodne lepšia cesta ako márniť čas, venovať sa niečomu inému – alkoholu, drogám. Je tu veľký záujem a môžem zodpovedne povedať, že aj v martinskej hokejbalovej únii pracujú zanietení funkcionári, ktorým sa treba poďakovať.(jk)
