Trebostovo sa v IV. lige zaradilo medzi jej stálice. V skromných podmienkach sa futbalu darí, a hoci to v nedávno skončenej sezóne na jeseň s mužstvom nevyzeralo najlepšie, na jar ukázalo svoju krajšiu tvár. Prišiel obrat a Trebostovo nevyhrávalo iba doma, ale body vozilo aj zo súperových ihrísk. O minulej sezóne sme minulý týždeň hovorili s hrajúcim trénerom mužstva Ľubomírom Lukášikom mladším.
Trebostovo bolo po jeseni na tom tak, že by na začiatku jari (najmä keď v prvých štyroch ani raz nevyhralo) ťažko niekto na toto mužstvo vsadil čo len deravý groš. Napokon predsa prišlo vzkriesenie a po ňom krajšia trebostovská futbalová tvár. Čomu pripisujete taký obrat?
Zlepšil sa prístup chlapcov - to jednoznačne, navyše našli sme optimálnu zostavu. V bránke sme mali skúseného Jožka Krupu, ktorý nás v dôležitých momentoch podržal, prišla pohoda, chytili sme sa aj psychicky. Zo siedmich zápasov sme šesť vyhrali. Obrat sa začal v zápase v Tvrdošíne, kde sme získali bod a podali sme najmä po taktickej stránke dobrý výkon. Tam už na našej lavičke sedel skúsený stratég Ján Ondečko. Najmä on nás veľmi dobre pripravil po psychickej stránke.
Teda, ako to vlastne bolo v Trebostove, kto bol trénerom mužstva?
Ja som bol vedený ako prvý tréner. Spočiatku mi pomáhal brat Alan a po štvrtom jarnom kole, ako som spomínal, prišiel na trénerskú lavičku aj pán Ondečko. Bol to výborný ťah. Jeho spolupráca s naším mužstvom sa zrodila z diskusie o futbale pri celkom inej ako športovej príležitosti. Keď bol s otcom na reči po zápase v Stráňavách, kde sme prehrali 0:4, otec sa ho opýtal, či by nám neprišiel pomôcť. Súhlasil, ale že až od zápasu v Tvrdošíne. Predtým prišiel na náš tréning, no a odvtedy sa nám začal venovať naplno. Myslím si, že ho to aj chytilo za srdce. Stalo sa vlastne to, čoho sa sám obával, že ak ho to chytí, tak potom už nevynechá ani jeden tréning... A napokon tak aj bolo. Dokázal nás vynikajúco pripraviť. V kabíne nám vždy čosi porozprával zo života, z toho, čo zažil okolo futbalu, a tak nás dokonale uvoľnil. Ako som počul, takýmito metódami sa preslávil v Martine Štefan Jačiansky. To, čo bol on pre Martin, bol pán Ondečko pre Trebostovo.
Jednou zo slabín mužstva, ktoré hoci sa dokázalo presadiť kombinačnou hrou bola útočná fáza, nakoniec ste sa predsa dokázali presadiť aj strelecky a prišli víťazstvá...
Máte pravdu, v útoku nám chýbal dôrazný hráč, najmä taký, ktorý by dokázal zužitkovať prihrávky a centre do šestnástky. V podstate sme mali len jediného útočníka Richarda Lukášika, ale aj on je skôr typom, ktorý dokáže pripravovať šance. Prekvapujúco vydareným ťahom Jána Ondečka bolo vlastne posilnenie obrany, keď do nej presťahoval hrotového hráča Ruttkaya. Ten ju v strede s Bízikom výrazne vystužil. Napokon sme sa na prekvapenie dokázali presadiť aj v útočnej fáze. Prispelo k tomu, myslím si aj to, že sme si uvedomovali, že máme pevnejšiu obranu, čo spôsobilo našu uvoľnenosť. Dá sa však povedať, že sme mali vyrovnané formácie. Ako som spomínal v bránke bol oporou Jozef Krupa, ktorý je, podľa mňa, jeden z najlepších brankárov v Turci. Dokázal dirigovať hráčov pred sebou a bol pre mužstvo istotou. Spomínal som už pevný vystužený stred obrany a rovnako stabilne boli výkony hráčov na jej kraji, kde sa darilo Ľubovi Thomkovi a Jarovi Žillovi. Obrana na jar patrila k naším najlepším formáciám. V zálohe sa po štvrtom jarnom kole k veľmi dobrým výkonom rozohral Juraj Lukášik, ktorý patril k naším najlepším hráčom. Celú útočnú silu predstavoval brat Richard, ktorého som už dlho nevidel hrať v takej pohode a forme. Neraz dokázal sám zamestnávať celú obranu súperov.
Ktorý zápas bol z vášho pohľadu na jar najlepší?
Asi to bolo stretnutie s Belou, kde sa hralo ofenzívne a padlo aj plno gólov. Bolo to pekné stretnutie pre oko diváka. Vonku sme veľmi dobre hrali v Liskovej, Istebnom a v druhom polčase aj v Diviakoch.
Sezóna je za vami, na dvere klope ďalšia, aké novinky sú v mužstve, ktoré bolo na jar šťukou štvrtej ligy?
Poviem úprimne, zatiaľ o tom, čo bude veľa neviem, pretože odvtedy, ako sme skončili ročník, som v Trebostove nebol. Viem len to, že sa všetci máme stretnúť pri príležitosti pamätného dňa venovaného nášmu bývalému trénerovi Ondrejovi Blizniakovi (konalo sa v sobotu - pozn. red.) Viete predsa o tom, že s ním sme túto sezónu začínali. Žiaľ, neurobili sme mu veľa radosti. Začalo sa to trestami nás hráčov po turnaji vo Valči, nakoniec sa trénovania vzdal. Potom nám odišiel navždy, ale my sme cítili, akoby hral s nami. To že sme sa neskôr herne zlepšili, to predsa bola aj jeho zásluha, pretože on nás pred sezónou dobre pripravil. Žiaľ, dokázali sme to zúročiť až neskôr.
Ale predsa neuveríme tomu, že by ste nemali informácie o tom, ako sa v Trebostove chystajú formovať mužstvo na novú sezónu. Už sa nahlas hovorí aj o zmene na trénerskom poste...
Určite budú zmeny na trénerskom poste, aj v hráčskom kolektíve. Do mužstva by mali pribudnúť štyria - piati noví hráči, medzi nimi by mali byť navrátilci Móric a Marguš. Viem o trebostovskom záujme o Bobčeka. No a dobrou správou je, že Michal Ruttkay ostáva. Na trénerský post by sa mal z Belej vrátiť Ivan Janiga.
A čo vy?
Ja zatiaľ nemám trénerské ambície.
A hráčske?
Budem úprimný, sľúbil som sa Dražkovciam. Chcel by som to dodržať. Zatiaľ je to však len akási slovná dohoda, takže vlastne ešte neviem, ako sa to nakoniec skončí.
Podľa toho, s kým sa v Trebostove ráta pre budúcu sezónu, sa dá uvažovať, že nebude mať malé ciele...
Ivan Janiga je ambiciózny tréner a určite nepríde s malými cieľmi. Ak by sa súčasné mužstvo takto výrazne posilnilo, určite by sa v Trebostove aj v budúcej sezóne hral dobrý futbal.
BILANCIA
Jese 13 4 3 6 11:19 15
Jar 13 7 1 5 28:30 22
Doma 13 7 2 4 27:23 23
Vonku 13 4 2 7 12:26 14
Strelci: Juraj Lukášik 8, Ľubomír Lukášik 7, Richard Lukášik a Ruttkay po 5, Bízik a Fľak po 3, Javorka a Beleš po 2, Alan Lukášik, Porubčanský, Vagaský a Žilla po 1.
(jk)
