Futbal v Turčianskych Tepliciach prežíva svoje najkrajšie a určite aj najplodnejšie roky. Predovšetkým teplická Aqua je dnes už jasne najlepším futbalovým tímom v Turci (to je ale aj „zásluha„ martinskej futbalovej mizérie), je dobre fungujúcim klubom, uznávaným v širokom i ďalekom okolí. Na jeseň roku 2000 postúpili Tepličania do III. ligy a plné dve sezóny patrili permanentne medzi najlepšie stredoslovenské mužstvá. Dvakrát po sebe skončili v konečných tabuľkách na tretej priečke. Prvý rok to vyvolalo spokojnosť, teraz však obhájenie medailovej pozície už malo inú príchuť.
O tom sme hovorili minulý týždeň s človekom, s ktorého menom sa spája renesancia futbalu v kúpeľnom meste - prezidentom Aquy Turčianske Teplice Jaroslavom Fidrikom.
Keď ste začínali sezónu 2001/2002 otvorene ste vyhlasovali, že vašim cieľom je postup do II. ligy. Boli to len taktické rečnícke manévre, alebo to bolo skutočne tak?
Skutočne to bolo tak, pretože iný cieľ by bol nezmyslom. Sme v súťaži na to, aby sme hrali o prvé miesto...
S odstupom času, teda celej sezóny - myslíte si, že teplické mužstvo a teplický klub dorástol na takýto cieľ?
Samozrejme, teraz môžeme polemizovať, či to bolo reálne, alebo nie. Ja tvrdím, že to reálne bolo. Keď sa pozrieme na skladbu mužstva, na každom poste sme mali individualitu, boli tam hráči, ktorí už hrali druhú, ba aj prvú ligu, čiže v silách mužstva bolo vyhrať tretiu ligu a postúpiť. Navyše, taká konštelácia mužstiev, aká sa vyskytla v tejto sezóne, sa už opakovať len tak nebude... Teda šanca bola, ale my sme ju prepásli.
Teda, ak hodnotíte sezónu a ako meradlo dávate tento maximálny cieľ, spokojný byť nemôžete...
Nielen hráči, ale v prvom rade funkcionári sme cez optiku tohto cieľa vnímali sezónu. V jeseni to vyzeralo podľa našich plánov, zimovali sme prví, no jarnú odvetu sme doslova nezvládli, skončili sme celkovo tretí a s tým spokojní nie sme... Ani ja osobne, už párkrát som to povedal, ja som maximalista, a keď sme dokázali vytvoriť hráčom také podmienky, aby sa mohli sústrediť na hru a podávať dobré výkony, chceli sem od nich aj adekvátne výsledky.
Čo, podľa vás, zapríčinilo, že Aqua svoj cieľ nesplnila?
Samozrejme, príčin je viac. Predovšetkým, odišiel tréner Karko za dosť - aspoň pre mňa - nepochopiteľných okolností. Nahradil ho jeho asistent Jaro Lvončík, ktorý je veľmi dobrý človek, ale žiaľbohu, hráči jeho dobrotu zneužívali a museli sme urobiť ďalšiu trénerskú výmenu. K mužstvu prišli bratia Miazdrovci, ale mužstvo už bolo rozbité, už bolo bez morálky a vlastne sezónu už len dohralo. Ako ju dohralo, to všetci vieme... Spravili sme chybu aj my, funkcionári, pretože dali sme na hráčov, ale dožili sme sa v niektorých prípadoch skôr sklamania.
Často to znelo na teplickej tribúne, výkony i herný prejav mužstva na jeseň a na jar boli dosť výrazne rozdielne. Akú máte odpoveď na otázku - prečo to bolo tak?
Tiež to nemá iba jednu jedinú príčinu. Myslím si, že problémom bola zimná príprava, viacerí hráči ju neabsolvovali pre zranenia, ďalší ju neabsolvovali naplno, a to sa muselo odzrkadliť. Markantným príkladom je Horváth, ktorý dal na jeseň 13 gólov, no na jar iba jediný. Tréningové výpadky znamenali, že sme neboli kondične na výške, nevládali sme, resp. máloktorého súpera, hoci aj z konca tabuľky, sme kondične nejako výrazne predčili. Hra sa nám nedarila, prišla smola a nečakané straty, no a mužstvo na to nereagovalo správne. Nedržalo za jeden koniec, keď prišli prehry, nedokázalo sa stmeliť, podržať sa navzájom a zmobilizovať, naopak, všetko sa rozpadlo.
Ako by vo vašom hodnotení obstáli jednotliví hráči?
Nerád by som hodnotil individuálne výkony, to je úloha pre trénerov. Mužstvo predviedlo niekoľko kvalitných výkonov, ale dosť bolo tých priemerných i slabších. Najstabilnejšie výkony podával zrejme Veterník, žiaľ, ten nám v kľúčových stretnutiach na úvod jari pre zranenie chýbal. Absolútne nám na jar zlyhal útok. To, čo nás zdobilo a čoho sa súperi obávali, že sme dávali veľa gólov, sa zrazu ukázalo ako obrovský problém. Stredová štvorica mala dobré i slabšie záblesky, ale boli tam hráči, ktorí vlastne odsabotovali niektoré zápasy, čo určite nezostane bez odozvy z našej strany. Aj v obranej činnosti boli veľké výkyvy.
Hovorili ste, že niektorí hráči odsabotovali stretnutia a že to nezostane bez odozvy. Ktorí hráči a aká bude tá odozva?
Nerád by som predbiehal udalosti. My sme už svoje hráčom povedali, ale tento týždeň sa o všetkom rozhodne. Preto vám teraz nepoviem konkrétne mená, ale určite sa s niektorými hráčmi budeme musieť rozísť.
Prečo taký postoj ku klubu, ktorý im vytvára, podľa nás, kvalitné podmienky?
Mám taký pocit, že niektorí si náš cieľ nevzali za svoj, jednoducho, nechceli ísť do II. ligy. Spokojní boli v tej tretej... Bolo to vidieť nielen v samotných zápasoch, ale aj v tréningoch, niektorí na nich pracovali tak na 60 percent. S takými hráčmi sa určite rozlúčime... A keď ste spomenuli podmienky, tie sa naozaj snažíme vytvárať na úrovni, u nás málokedy meškala výplata, a keď, tak iba vyslovene pár dní. To si chlapci možno ani neuvedomovali, až im to raz povedal Kušpál. Keď sa ho pýtali, ako je v Nitre, odpovedal - zlaté Teplice...
Keď sa na jar lámal chlieb, medzi teplickými priaznivcami sa už nahlas hovorilo, že na lavičku sa vráti František Karko. Napokon sa tak nestalo, hoci bol voľný a teplický futbal ho stále zaujímal. Prečo ste ho neangažovali?
Ako som povedal, jeho odchod z Teplíc do Martina bol pre mňa nepochopiteľný a považoval som to v podstate za neférový krok. Aj keď som rešpektoval jeho rozhodnutie, už hneď po jeho odchode som povedal, že pokiaľ budem ja v teplickom klube rozhodovať, tak on u nás trénovať nebude. Zostali sme priatelia, často sme sa stretávali aj potom, ako ho v Martine odvolali, často sme sa rozprávali o futbale, takže mohol vzniknúť dojem, že cesta pre jeho návrat do Aquy je otvorená. Ale pravda je taká, že o jeho opätovnom angažovaní som ani len neuvažoval.
Keďže ste verejne deklarovali svoj postupový cieľ, podstúpili ste riziko, že jeho nesplnením ste svojich priaznivcov prinajmenej rozladili. Cítiť, že v Tepliciach zavládlo futbalové sklamanie?
Určite nastalo isté sklamanie, pocítili sme to napríklad aj na návštevnosti. Na posledné zápasy prišlo oveľa menej divákov, ako chodilo napríklad na jeseň. Ja ale verím, že ľudia nezanevrú a že nás v novej sezóne zase podporia tak, ako nás podporovali, keď sme hrali dobrý futbal. Viem, že taký do nás očakávajú a že sme im ho dlžní.
Nemrzí vás, že už nebudete hrať s Martinom?
Je mi úprimne ľúto, že Martin zostúpil. Pred sezónou som Petrovi Bučkovi hovoril - dajte si pozor, aby ste nevypadli aj z tejto ligy! Vtedy sa smial, no nakoniec som mal pravdu ja, aj keď sa tomu vôbec neteším. Naopak, je to smutná vec, pretože Martin si zaslúži prinajmenšom druhú ligu... Verím, že tí ľudia, ktorí v Martine majú v rukách rozhodovanie, napríklad primátor, dajú hlavy dokopy a niečo s futbalom spravia, pretože to nie je len hanba futbalistov a funkcionárov klubu, ale aj hanba mesta a primátora.
Ako je to v Tepliciach? U vás je s radnicou dobrá spolupráca?
Myslím si, že začína byť dobrá. Mesto vidí, že robíme Turčianskym Tepliciam dobré meno a primátor si to tiež uvedomuje.
Čo nevidieť je tu nový ročník. A vaše mužstvo bude v ňom viesť žilinský tréner Ivan Šimček. Čo si od nového trénera sľubujete?
Osobne mi ho odporučil dnešný tréner reprezentácie Ladislav Jurkemik. A je známe, že oni dvaja v Žiline sa veľmi dobre dopĺňali. Ja verím, že to, čo v Žiline vytvorili, tú atmosféru náročnosti a disciplíny, ktorá bola hlavným tromfom žilinských úspechov, dokáže Ivan Šimček preniesť aj do nášho klubu a mužstva. Očakávame, že žilinská metóda jednoliateho a súdržného kolektívu, bude úspešná aj u nás.
Otázka, ktorá azda najviac zaujíma priaznivcov: budú v novom ročníku aj nové ciele, alebo zostávate pri starom?
Z nárokov nezľavujeme. Máme stále rovnaké ambície. Cítime, že máme na to dostatok síl, na ihrisku, aj v štruktúre klubu. Teda, budeme opäť hrať o prvé miesto s cieľom vybojovať pre Turčianske Teplice historicky prvú účasť v II. lige.
Igor Gabaj
