Keď sa vydá svetom slov nský fut-
balista a smeruje na západ,juh či
sever Európy,nie je to nič nezvy-
čajné.Avšak prestupy na východ kon-
tinentu sú predsa stále ešte menšou
raritou.Odchovanec martinského fut-
balu,dnes 28-ročný Marek Hollý,si
môže povedať,že sa stal prvým profe-
sionálnym futbalistom zo Slovenska,
ktorý začal hrávať v Rusk j federácii.
Futbalového nadania mal na roz-
dávanie,veď už ako 16-ročný nastúpil
medzi martinských druholigistov ved-
no so svojím najlepším kamarátom
Antonom Porubom.Už vtedy začal
vynikať nad ostatných,najmä futba-
lovým myslením,a tak v Martine dl-
ho nepobudol.Posledný dorastenec-
ký rok už obliekal dres Dukly Ban-
ská Bystrica.Po roku na bystrických
Štiavničkách si v Martine odkrútil vo-
jenskú základnú službu,ale opäť sa
pobral preč.Dosť nečakane sa objavil
v drese Rimavsk j Soboty (hoci atrak-
tívnejšia sa zdala byť ponuka z vtedy
ešte prvoligov j košick j Lokomotí-
vy),lenže práve na Gemeri sa v tom
čase začínal futbalový ošiaľ,zavŕšený
postupom do najvyššej súťaže.
Životné i športové šťastie
Po polroku sa ale opäť sťahoval,a
to už bola naozaj vážna príležitosť
-padol do oka trénerovi Olomouca
Dušanovi Radolskému.Ten vtedy
(bolo to roku 1994)tvoril na Hanej
nový kolektív a pozval ho na skúšku.
Dopadla nadmieru úspešne,a tak
sa Marek Hollý stal hráčom Sigmy.
-Môžem povedať,že životné i
športové šťastie som našiel práve v
Olomouci -hovorí Marek Hollý,kto-
rý minulý týždeň navštívil našu redak-
ciu.Za Sigmu odohral takmer štyri
sezóny.Našiel si tam manželku Li-
bušu a spoločne sa dnes tešia z dvoj-
ročnej dcérky Valérie.-Hneď v mo-
jom prvom ligovom vystúpení v drese
Olomouca proti Bohemiansu Praha,
ktorý sme vyhrali 2:0,som dal gól a
dlhý čas som vychutnával tú šťastnú
chvíľu.V Olomouci som sa cítil nao-
zaj dobre,tu sa mi aj darilo.Dušan
Radolský je určite jeden z najlepších
trénerov v moj j kariére.Dokáže hrá-
čov povzbudiť a pre hru priam hyp-
notizovať.Všetkých nás mal rovnako
rád,spoznával aj dno našich duší.
Vždy dokázal dobrou radou na nás
pôsobiť,a tak vykresal z nás kolek-
tív,ktorý na Hanej produkoval futbal
vysokých kvalít.Pritom,že mal veľ-
kú autoritu,dokázal byť aj akoby jed-
ným z nás,na tréningoch bol hravý,
usmievavý,pasia bola sa s ním poroz-
právať.Jeho názory na futbal i život
nosím v srdci...Ak by bol Radolský
zostal s nami dlhšie,nebol by som
odchádzal.Prišiel však nový tréner
Bokša a zároveň aj Slovan Bratislava
s výhodnou ponukou pre mňa.Pri
Dunaji som sa ale dlho nezohrial.
Hral som tam iba jeden rok...
Olomoucké prvoligové výkony
ho priam predurčili do reprezen-
tácie.Za „juniorku “odohral osem
stretnutí.Najkrajší gól,ako sám spo-
mína,dal za dvadsaťjednotku na
trnavskom štadióne proti Poľsku -
spomína Marek.-Vyhrali sme 3:1 a
ja som ľavačkou,hoci som pravák,
vyrovnával strelou do šibenice.Do-
stal pozvánku aj do seniorsk j re-
prezentácie,od vtedajšieho trénera
Jozefa Adamca.Prvý oficiálny štart
v dresa SR zohral v bezgólovom
zápase v Rumunsku.Tam hral s
Greškom,Dzúrikom,Slovákom a
Karhanom v strede poľa.
Rusko -krajina futbalu zasnúbená?
Písal sa rok 1998.Jeho odchod
zo Slovana Bratislava upiekol ruský
manažér.V Európe už bolo po pre-
stupových termínoch,takže zostá-
valo Rusko.Tak sa vydal smerom na
východ...Prvou Marekovou zástav-
kou sa stal Nižný Novgorod.Do
mužstva nováčika najvyšej rusk j
súťaže prišlo s Marekom 15 nových
hráčov a nikoho tam nepoznal.Je
to mesto vzdialené asi 600 kilomet-
rov východne od Moskvy,kde futbal
sponzorujú železnice.Ich činovníci
pokladajú šport za vec prestíže,
túžia po dobrom futbale a dobrých
výsledkoch.Z Nižného Novgorodu
si to namieril do Alanie Vladikav-
kaz.Keď po prv j časti súťaže prišla
ponuka od CSKA Moskva,a tá
sa neodmieta,v ď vtedy Moskov-
čania sa pripravovali na predkolo
Ligy majstrov.Nakoniec ich vyra-
dil nórsky Molde po výsledkoch 2:0
a 0:4.Marekovi Hollému šťastena
nepriala,proti Nórom ho po dvoch
žltých kartách rozhodca vylúčil.
-Moskovský klub CSKA charak-
terizuje slávna história -hovorí mar-
tinský svetobežník.-Sedemkrát sa
stalo majstrom krajiny,roku 1991
získalo posledný sovietsky titul.V
rusk j lige sa mu však až tak nedarí
s výnimkou 2.miesta v roku 1998.
Podmienky v ruských kluboch sú
skutočne špičkové.Platí to aj o
niektorých kluboch druhej najvyššej
súťaže.Na zápasy mimo Moskvy sa
presúvame vždy letecky.Za súper-
mi letíme aj vyše 800 kilometrov.
Najbúrliv jšia atmosféra,ktorú som
v Rusku zažil,bola v derby so Spar-
takom,na ktoré chodí aj najviac di-
vákov...V Rusku sú však aj špeci-
fické problémy,napríklad keď som
pôsobil istý čas v drese Anži Ma-
chačkala,museli odohrať zápas Po-
háru UEFA s Glasgovom Rangers
vo Varšav .Machačkala je totiž
hlavné mesto Dagestanu a leží neďa-
leko stále nepokojného Čečenska...
V súčasnosti je hráčom CSKA
Moskva.Tu mu už končí zmluva
a na jar jeho dres ani raz neoblie-
kol.Vedenie mužstva chcelo zmlu-
vu predĺžiť,ale s manažérom sa do-
hodli,že sa opäť vráti do Vladikav-
kazu.Podľa najnovších správ odletí
do Moskvy už tento mesiac.
-Úroveň a kvalita ruského futbalu
sa neustále zvyšuje vďaka finančným
podmienkam.Na ihriskách sa pred-
stavujú Brazílčania,Juhoslovania,Af-
ričania i futbalisti z niekdajších so-
vietskych krajín.Starostlivosť o hrá-
čov je príkladná,ba priam špičková.
Nebolo sa treba o nič starať,iba v -
novať sa futbalu.Také zdravotnícke
vybavenie a rehabilitácia,o tom mô-
žeme doma na Slovensku iba snívať.
Stavajú sa moderné štadióny a tré-
ningové strediská na úrovni v západ-
ných krajinách.Zdá sa mi,že sú to
všetko prípravy na majstrovstvá Eu-
rópy,o ktoré by sa Rusko chcelo v bu-
dúcich rokoch uchádzať.
Podľa Mareka Hollého by dopad-
la konfrontácia ruského futbalu so
slovenským dosť biedne.-Skúšal
to Inter Bratislava s Lokomotívou
Moskva,a ako sa to skončilo?Inter
nemal šancu na dobrý výsledok,a
vtedy to bol ten výborný Inter so
všetkými esami.Slovenskí hráči v
rámci svojich klubových schopností
nie sú s ruskými porovnateľní.Tam
vidieť kvalitu.
Škola života
A čo si Rusi na našom futbalistovi
najviac cenia?Určite myslenie,ktoré
si vypestoval práve v Sigme Olo-
mouc.Nepresadzuje sa ako tvrdý
hráč,ale ani nie bezkontaktný.
Nemá rád neustále servírovať dlhé
lopty,alebo odkopávanie do
neznáma.Hrať tvrdo,rýchlo,agre-
sívne,to áno,lenže neférový spôsob
hry neznáša.Veď hráčov živia nohy,
preto netreba preháňať tvrdosť.
Súpera si treba ceniť a ctiť a n vi-
dieť ho ako nepriateľa.
-Kedysi som si myslel,že viem
hrať futbal,postupne prichádzam k
tomu,že sa musím neustále učiť.V
Rusku som nadobudol v ľa skúsenos-
tí,mám tam dobrých priateľov,ktorí
žijú futbalom.Sú to skutočné osob-
nosti.Ak aj niečo veľké dosiahnu,zo-
stávajú pri zemi.Jeden postreh -bol
som u lekára v CSKA,poznali sme
sa už dobre.Vyšiel z ordinácie,zví-
tali sme sa:Marek,čau!A predstavil
mi dvoch asi osemdesiatnikov,olym-
pijských víťazov.Správali sa celkom
obyčajne,prirodzene,skromne.Hral
som,bol som slávny.Výkony,sláva...
a zrazu nemáte nič.Ale udržiavať si
rodinu,priateľov,na to treba správnu
povahu a múdru školu života.
***
Čaká ho teda návrat do Vladikav-
kazu.Ďalšia kapitola jeho ruskej
futbalov j anabázy.Aká bude dlhá?
-Najradšej by som tu hral ešte
aspoň dva roky.A čo bude potom?
Ešte n viem,možno Olomouc,ale
nevylučujem ani Martin.Na Hanej
chcem dostavať dom.Martin je zas
mojim rodiskom.Aj keď dnes sa tu
futbal zmieta v kŕčoch,verím,že sa
situácia zlepší a dalo by sa v ňom
pracovať.Uvidíme...
" MIRO RUTTKAY
Marek Hollý v drese moskovského CSKA.
