Sú muži,ktorým sa podarí to,čo sa v
živote veľmi cení a čo sa nedarí bežne
každému.O čo treba nielen usilovať,
ale čo treba dostať aj do vienka od
sudičiek a potom s tým kráčať živo-
tom.Benjamínovi Droppovi sa poda-
rilo byť a do dnešných dní zostať
skutočným ľudským originálom.Člo-
vekom svojráznym natoľko,že si ho
sotva možno zmýliť s iným a už vôbec
nie prehliadnuť v rade ostatných či
nezapamätať si ho už pri prvom stret-
nutí.
Tak ho mnohí poznáme aj z fut-
balového prostredia,pretože tomuto
športu sa rozhodol venovať veľkú časť
svojej energie a času.Mal šťastie,že
sa ako mladý chlapec dostal do ta-
lentovanej partie martinských doras-
tencov,ktorá vtedy mala prívlastok i
úroveň -ligová,no stúpať po prieč-
kach futbalovej slávy nebolo jeho osu-
dom.Vysoká škola odštartovala inú
kariéru než futbalovú,a tak Beňo
si kopačky presťahoval z Martina do
susedných Dražkoviec -možno ani
netušiac,že to bude podstate natr-
valo a že založil jedno z najvernej-
ších turčianskych futbalových man-
želstiev.A tak sa „futbalový doktor “
stal výraznou postavou dražkovské-
ho mužstva i turčianskych trávnikov.
Odhliadnuc od toho,že takmer nikto
nevedel,čoho vlastne doktorom je (a
dodnes len málokto vie,že jeho „dok-
torským “odborom je matematika),
dráždil futbalový národ najprv skôr
svojim výzorom bigbítového speváka
s neodmysliteľnými dlhými vlasmi
a potom (a vlastne dodnes)trochu
bohémskymi sklonmi,neodmysliteľ-
ným humorom a štipľavou,hoci dob-
re myslenou iróniou.
Toto všetko však Beňo Droppa do-
kázal na ihrisku zatieniť poctivým prí-
stupom k futbalu,bojovnosťou a fut-
balovou fantáziou,a to všetko s jedi-
ným cieľom -dať gól alebo aspoň naň
prihrať.Jeho chuť po futbale bola veľ-
ká,no hádam ešte väčšia bola chuť
po góloch a víťazstvách.Túto cennú
vlastnosť dlhé roky odovzdával draž-
kovskému dresu,v ktorom v rokoch
1978 a 1981 zažil aj radosť z postupu
do krajskej súťaže a ktorému venoval,
až na krátku epizódu v Sučanoch,ce-
lú svoju hráčsku kariéru.
Futbalová šťastena sa Beňa Drop-
pu držala aj v tom,že sa dostal do
skupiny,ktorú oslovil nebohý Ľudovít
Hojný,aby založil novú dynastiu mla-
dých martinských trénerov.A tak cel-
kom logicky prešla jeho kariéra hráča
do práce trénerskej.Aj v nej hrali hlav-
nú úlohu Dražkovce,kde strávil naj-
viac trénerských rokov a odkiaľ si len
trikrát odskočil na akési „štúdijné stá-
že “,aby spoznal,ako to beží inde.
Úspešne pôsobil vo Valči,kam prišiel
v časoch,keď bol tento klub doslova
na dne.Postup do I.triedy a následne
boj o titul majstra Turca bol z veľkej
časti jeho dielom a úspechom a mož-
no povedať,že trénersky položil zákla-
dy neskoršiemu vzostupu valčianske-
ho futbalu.Krátko pôsobil aj v Suča-
noch a Mošovciach,kde okúsil,ako
chutí V.liga z trénerskej lavičky...
Svoju trénerskú aktivitu a skúse-
nosti dokázal uplatniť aj v turčian-
skom futbalovom zväze,kde sa ako
predseda trénersko-metodickej komi-
sie podieľal na výchove nových tréne-
rov a nielen podporoval,ale aj priamo
organizoval populárne turčianske fut-
balové výbery.Patril aj medzi kmeňo-
vých trénerov regionálnych výberov na
niekdajších turnajoch o Pohár Nového
Života Turca...No jeho hlavnou futba-
lovou záujmovou zónou boli a zostá-
vajú Dražkovce.Pred dvoma rokmi sa
vydal na neľahkú cestu vybudovať tu
mladý a perspektívny tím.A možno už
nie je ďaleko deň,keď aj ako tréner
okúsi radosť,ktorú zažil ako hráč -
a vyhrá pre dražkovský dres titul maj-
stra Turca.
Nedávno (ako inak v dražkovskom
kultúrnom dome)oslávil Benjamín
Droppa v kruhu svojich známych a
priateľov okrúhlu päťdesiatku.Nuž,
bežia nám tie roky,aj keď sa to ne-
zdá...
