Abrahámoviny sú dozaista jubileom, pri ktorom sa oddá poobhliadnuť za oslávencovou tvorivou cestou aspoň letmo. V tomto prípade postačí naozaj obzretie len tak jedným očkom. Veď máme na mysli jubilanta mimoriadne mladistvého, na zásadné bilancovanie je určite privčas. Neuveriteľnú päťdesiatku má vitálny, známy a populárny herec martinského Slovenského komorného divadla František Výrostko. Na povestné divadelné dosky znamenajúce čarovný, pestrý svet vstúpil po prvý raz v inscenácii Čechovovho Ivanova v réžii Ľubomíra Vajdičku. Bolo to v sezóne 1976/77, len pár mesiacov potom, ako nastúpil do svojho prvého angažmán po absolvovaní štúdia herectva na VŠMU v Bratislave. Odvtedy až podnes je svojmu martinskému javisku verný.
Za takmer tri desiatky rokov išiel z jednej roly do ďalšej postavy, vymenovať všetky by bolo dozaista náročné. Práve tak zbytočné pripomínať divákom - fanúšikom, že Ferko je hercom s výsostne komediálnym nervom v tele. O tom sa môže aj v súčasnom repertoári martinského divadla presvedčiť na vlastnej bránici každý, kto si kúpi vstupenku napríklad na niektorú z trojice Moliéroviek (Don(a) Juan(a), Striptíz Tartuffe, Úbohý Lakomec), či Solovičovu - Satinského - Lasicovu komédiu Plné vrecká peňazí. A pri troche šťastia (permanentne vypredané!) najmä na populárnej a obľúbenej hre, držiacej sa na scéne v Martine už dobrých pár sezón - bláznivej komédii 1 + 1 = 3 - sa výborne baví doslova celé hľadisko.
Bilancovať kariéru herca - oslávenca teda zatiaľ nebudeme, ale rozhovor s ním určite dobre padne aj čitateľom NŽT.
Domovské divadlo vám usporiadalo benefíciu uprostred najkrajšieho mesiaca roka - mája, tradične zasväteného láske, divácky najobľúbenejším predstavením. Prezradíte, čo sa deje?
No áno, je to tak. Narodil som sa na jedného z tradičných zamrznutých májových mužov, Bonifáca roku 1954 vo Valalikoch pri Košiciach. Škoda, že nie až roku 1964, ako uviedla vo svojej správe TASR, bol by som o desať rokov mladší. A divadelná benefícia s populárnou inscenáciou 1 + 1 = 3 bola prvou časťou z mojich osláv pre rodinu z rodiska a najbližšiu rodinu. Budem určite sláviť na viackrát, mám veľa priateľov a známych. Posledný májový deň, skôr to pre povinnosti nejde, bude venovaný stretnutiu v našom divadle, pre súčasných i minulých kolegov hercov a všetkých zamestnancov martinského divadla. Inak, sobotňajšie predstavenie bolo v riadnom mesačnom programe martinského divadla. Ospravedlňujem sa preto bežným divákom, ktorí sa naň opäť nedostali, pretože v hľadisku sedeli moji príbuzní a gratulanti. 1 + 1 však hráme ďalej...
Keď sme už v tom máji - kto a čo sú vaše životné lásky? Vrátane divadla, ale aj popri ňom a okrem neho...
Lásky - to by bolo na dlhšiu, možno aj samostatnú debatu. Číslo jeden má určite divadlo a všetko, čo súvisí s hereckou profesiou, teda aj moderovanie, konferovanie, aktivity s deťmi, v posledných rokoch aj škola... Ak by sme medzi lásky rátali tiež koníčky, tak k tým už dlho patrí voda a ryby a hora a moje obľúbené huby. Som narodený v znamení Býka, určite mám aj čosi z povahy, ktorá sa im pripisuje. No hoci je býk silné zviera, je aj rovnako zraniteľný. Aj ja som citlivý, dokáže ma rozslziť dojímavý film či divadlo, slovenská hymna, keď ju hrajú našim skvelým hokejistom. No na ľudí pôsobím väčšinou ako suverén, často mi moju citlivosť ani neveria. Jeden z prvých, kto túto povahovú črtu u mňa vypozoroval, bol môj profesor na VŠMU Mikuláš Huba. Ten hovoril: Výrostko a suverén? Kdeže, veď ten sa bál aj električky, keď prišiel do Bratislavy... Pravda, v rámci mojej profesie mi neostávalo nič iné, len sa otrkať.
Povráva sa, že František Výrostko je v Banskej Bystrici už aj docentom na Akadémii umení. Čo je na tom pravdy?
Pravda je taká, že učím na katedre herectva bystrickej Akadémie umení už päť rokov ako hosťujúci docent. Tohto roku mi bola zverená aj funkcia vedúceho katedry. Akadémia umení je mladá škola, má rôzne problémy, ako koniec koncov celé naše školstvo, všetky školy trpia na nedostatok financií. Zvládať všetky problémy je náročné a nemáme to jednoduché ani so zabezpečením vzdelávania na banskobystrickej akadémii...
Ako vysokoškolský učiteľ ste členom rozličných prijímacích komisií. Myslíte, že sa dobrý budúci herec pozná už na pohovore? Aká je - trebárs v porovnaní s vašou - dnešná generácia mladých, ktorí sa hlásia na herectvo?
Práve som sa vrátil z Košíc, kde som bol predsedom maturitnej komisie na pohovoroch na hudobno-dramatickom konzervatóriu. Bol som milo prekvapený výkonmi možno budúcich poslucháčov Akadémie umení v Banskej Bystrici. Podľa mojich skúseností je dnešná generácia adeptov herectva rozhodne suverénnejšia ako naša. Majú aj oveľa väčší výber škôl umeleckého zamerania, ďaleko viac možností študovať čo a kde chcú, ako sme mali voľakedy my. No prekvapuje ma, že keď sú už v škole, oveľa viac ju „flákajú“, majú malú zodpovednosť, u niektorých až zarážajúcu. Pravda, keď im prihára, potom naháňajú skúšky za každú cenu. Sú medzi nimi však tiež obrovské talenty, ktoré sa určite uplatnia. Nielen v divadlách, ale aj v rôznych iných médiách, súvisiacich s hereckým vzdelaním - ako konferenciéri, moderátori, doma, ba niektorí aj v zahraničí. Už v škole majú ako študenti s umeleckým zameraním dnes možnosti výmenných zájazdov s podobnými školami vo svete. Naši študenti sa bežne zúčastňujú sa spoločných divadelných projektoch v krajinách Európskej únie. Ako učiteľa herectva na vysokej škole ma v praxi o to viac poteší, keď sa s absolventom stretnem na javisku ako kolegom. Už mám aj takých hotových hercov, Akadémia umenia má svojich prvých absolventov v divadlách. Je to pre mňa istým sebauspokojením, že som mal možnosť odovzdať svoje herecké skúsenosti iným. Ak sa uplatnia v divadlách a inde, to ma naozaj poteší.
Vráťme sa domov. Martinské divadlo je scénou, odkiaľ sa spravidla po získaní hereckých skúseností odchádza, najčastejšie rovno do Bratislavy. Vás odchod do centra nikdy nelákal?
Pravdepodobne o tom každý herec občas uvažuje. Môj život - herecký i osobný - ma v Martine tak ukotvil, že hoci som mal rôzne ponuky, dokonca aj veľmi nedávno, predsa som ostal tu. A vôbec to neľutujem! Na rozdiel od viacerých kolegov, ktorí odišli do Bratislavy, aj do Národného divadla, určite nemali toľko a takých krásnych hereckých príležitostí ako ja na mojom martinskom javisku. Hral som naozaj nádherné postavy, v ktorých som sa našiel naplno, do ktorých som sa zamiloval na celý život. Okrem toho či popri tom, v Martine mám svoju rodinu, najbližších, veľa priateľov a známych, skvelých kolegov v divadle, čo viac si môžem priať. Som presvedčený, že toľko a takých báječných hereckých možností by som nedostal nikde inde...
Vlani ste hosťovali ako režisér aj herec v jednej osobe až za veľkou mlákou, vo vzdialenej Kanade. Nečaká vás podobná umelecká spolupráca opäť?
To je viac, v novembri to už budú dva roky. Pravda, medzičasom sa boli za mnou do nášho divadla pozrieť až z Montrealu. Na stretnutí mládeže zahraničných Slovákov som si s nimi zahral v jednej autorskej hre o tom, ako sa usádzali za morom v Kanade. Ochorel im dokonca hlavný predstaviteľ, tak som zaskočil a pochodil som s nimi po Slovensku. Ich pozvanie pre mňa stále trvá, len sa musí nájsť vhodný čas. No sám som si vedomý, aké ťažké je uvoľniť sa z programu nášho zájazdového divadla. Máme tak postavený repertoár, že hrám v takmer každej inscenácii, uvoľniť sa hoci len na týždeň by bolo naozaj veľmi zložité. Dodatočne som vďačný martinskému divadlu, že mi umožnilo vycestovať do Kanady aspoň raz.
Ste známy svojím pekným - ľudským i tvorivým - vzťahom k ochotníkom v Turci. Uvidíme opäť réžiu z dielne František Výrostko verzus Pišinger na Bystričke?
To je pravda, ochotníkov mám rád, osobitne tých z Bystričky, je to vynikajúci súbor. Kedysi som s nimi urobil tri inscenácie za sebou, teraz máme kamarátsku dohodu, ktorá platí. Ak nájdem hru, ktorá ma osloví a hodila by sa pre tento súbor, určite nájdeme spoločnú reč aj čas.
